Zámok Smolenice

Viete aký je rozdiel medzi hradom a zámkom? Smolenický zámok – Bratislavský hrad. Bojnický zámok – hrad Slovenská Ľupča. Hrad Krásna Hôrka – Zvolenský zámok (alebo hrad?).

Kritérium veku neobstojí, všetky vyššie menované objekty sú veľmi staré. Kritérium zachovanosti (resp. obnovy) neobstojí, všetky sú zachované. Kritérium polohy neobstojí, lebo všetky sú aj nie sú priamo súčasťou ľudských sídiel. Aká je teda správna odpoveď? Nie je. Dokonca ani pamiatkári nevymedzili pojmy. Zhodujú sa len v tom, že ústna tradícia názvom zámok neoznačuje hradné ruiny (alebo torzálnu architektúru ako sa občas ruiny označujú v odbornej literatúre). Čitatelia a autori Encyklopédie slovenských hradov môžu tvrdiť niečo iné, ale ... ale stále platí silné „ale“ pre nekončiacu diskusiu.

Smolenický hrad

Smolenický hrad vznikol ako súčasť pohraničných hradov Českej cesty.Smolenický hrad vznikol ako súčasť pohraničných hradov Českej cesty. Teda hradov, ktoré chránili západné hranice Uhorského kráľovstva pred mocenskými záujmami Krajín koruny českej. Doplnil obrannú líniu starších hradov, Korlátka a Ostrého kameňa. Postavený bol okolo rokov 1438 až 1457. Jeho vlastníkmi boli grófi z Pezinku a Svätého Jura a až na začiatku 16. storočia sa stal majetkom rodu Orságovcov. Ani tí ho však dlho nemali vo vlastníctve. Pomerne rýchlo sa tu vystriedali Krištof Ungnadi a Tomáš Erdödi. Príbuzní druhého menovaného sa hradu museli vzdať. Príliš sa zadĺžili a dlhy bolo treba vyrovnať.

Tak sa na hrad dostal generál Móric Pálffy a s ním rod, ktorý nechal hrad v 19. storočí spustnúť a na začiatku 20. storočia viac menej opäť postaviť. Autorom romantickej prestavby bol architekt Jozef Hubert. Jozef Pálffy, posledný vlastník hradu z tohto významného rodu, výrazne do obnovy vstupoval a uplatňoval svoje predstavy o jeho vzhľade. Hrad pred prestavbou bol ruinou, takou istou akou je väčšina slovenských hradov. Pôvodné ostali len hradby a bašty. Prvá svetová vojna zabrzdila rýchlo napredujúcu prestavbu. Štát sa k nej vrátil až v roku 1949 a dokončili ju v roku 1957. Budovy nachádzajúce sa vo vnútornom obvode hradieb nie sú pôvodné. Pôvodne asi päťboká hradná veža bola znovu postavená v šesťbokej podobe a interiér hradných palácov sa upravoval tak, aby vyhovoval reprezentačným a ubytovacím potrebám.

Interiér

Smolenický hrad vznikol ako súčasť pohraničných hradov Českej cesty.Počas obnovy po Druhej svetovej vojne,  tu vznikol požiar. Od variča na prípravu jedla. Požiar zničil veľkú časť už inštalovaného historického inventáru (Pálffy bol známy ako zberateľ starožitností) a to čo sa podarilo zachrániť previezli na Červený kameň. Návštevník v interiéri hradu môže vidieť zmes čiastočne zachovaného dobového nábytku doplneného socialistickou produkciou Západoslovenských nábytkárskych závodov, š.p. Kamennú dlažbu na mieste, kde vždy boli len drevené podlahy. Chodby upravené v štýle pionierskych ubytovní.

To všetko sa dá akceptovať. Prečo však niekto do interiérov zakúpil petrolejové lampy „ľudových“ majstrov v hodnote 16,99 Eur vyvoláva užasnuté pohľady! Chýbajú už len umelé kvety a tabuľky s cikajúcimi deťmi na dverách toaliet.

Molpír

Pred pár rokmi pristúpila Slovenská akadémia vied k sprístupneniu hradu počas letných mesiacov júl a august. Tento počin je možné hodnotiť len kladne! Okruh ohliadky hradu nie je veľký. Návštevník si má možnosť pozrieť asi tri miestnosti a interiér hradnej veže s vyhliadkou do okolia. V podstate je to málo, ale stačí to. Vo veži je zopár informačných panelov o susednom hradisku Molpír s niekoľkými vitrínami s nálezmi. Obyčajne im návštevníci nevenujú veľkú pozornosť, pretože väčšina sa už ponáhľa na vyhliadku. Na škodu veci. Na kopci Malá Lateršarna sa nachádzalo  hradisko - Molpír, ktorého pôvodná podoba zahŕňala tri nad sebou ležiace nádvoria. Všetky obkolesené dokonalými múrmi z ploských kameňov, naskladaných na seba bez malty do výšky dva a pol metra pri šírke dvoch metrov. V jednom z múrov bývala brána ktorej kamenná dlažba dochovala stopy po vozových kolesách. Brána chránená dvoma strážnymi štvorcovými vežami mala v susedstve  tretiu, oválnu.

Oválny tvar fortifikačnej veže, bol vôbec po prvý krát nájdený, práve na tomto nálezisku. Tretí ochranný múr tvoriaci uzatvorený prstenec spevňovala dva metre hrubá zrubová konštrukcia. Jednotlivé komory mal vyplnené kamením a hlinou. Jeho výška dosiahla tri a pol  metra a hrúbka tri metre. Na vrchole sa pravdepodobne nachádza ešte drevená palisáda. Znalcom histórie popis môže mnohé pripomínať. Murus gallicus, tak tieto múry nazval Gaius Julius Caesar. To bolo však o nejaký rok neskôr. Múry tohto typu stavali Kelti. V predkeltskej dobe sú známe len zo Stredomoria. A zo Smoleníc! Hradiska, ktorého plocha zabrala asi 14 hektárov a bolo najväčším hradiskom svojej doby, doby kalendberskej kultúry v Karpatskej kotline. Jeho vznik spadá zhruba do polovice 7. storočia  pred Kristom.

Smolenice - rozvoj

Romantickými prestavbami sa Pálffyovci prezentovali na viacerých miestach na Slovensku. V Smoleniciach ich prácu dotiahla najskôr Slovenská národná rada (dnes NR SR, zrkadlo múdrosti národa slovenského) a neskôr Slovenská akadémia vied. Vznikla akási sladkobôľna znôška štýlov, ktorá čo i len trochu zainteresovanému návštevníkovi môže vyraziť dych. Napriek tomu sa prihováram za to, aby sa na hrade nič nemenilo. To, že je otvorený pre verejnosť je veľmi chvályhodné. Že začal žiť s obcou (sú tu inštalované výstavy prác detí zo základných škôl, informačné tabule k hradisku Molpír, odkaz na Štefana Baniča) je tá najlepšia cesta, aby neostal opäť „mimo hru!

A obec Smolenice, alebo minimálne jej obyvatelia začali z atraktívnosti tohto miesta skutočne ťažiť. Za posledných pár rokov tu otvorili niekoľko reštaurácií veľmi slušnej úrovne. Na neďalekom Jahodníku (východzieho bodu k jaskyni Driny) pribudli turistické ubytovacie kapacity. Múzeum Molpír v budove bývalej fary už býva pravidelne otvorené. Len kúpalisko na Jahodníku zarástlo burinou a cesta vedúca obcou do susedného Trstína stále pripomína viac tankodrom ako cestu nadregionálneho významu.