Tatranské chodníky

V prípade zdravého rešpektu k horám a zákonom prírody sa môže stať zimná túra po vysokohorských chodníkoch nádherným zážitkom.

Kriváň, Rysy alebo Gerlachovský štít... Názvy, ktoré v mnohých vyvolávajú hrdosť na Vysoké Tatry, najcennejší prírodný poklad Slovenska. Pre iných sú ale zároveň symbolom ohrozenia života. V prípade zdravého rešpektu k horám a prírodným zákonom sa ale môže stať zimná túra po vysokohorských chodníkoch nezabudnuteľným zážitkom v tom najlepšom zmysle slova..

Vodopády studeného potoka

Jedným z najatraktívnejších miest na turistický výlet sú Vodopády studeného potoka. Najlepším východiskovým bodom k vodopádom je známe turistické a lyžiarske centrum na Hrebienku, kam sa dá najlepšie dostať zo Starého Smokovca pozemnou lanovkou. Z Hrebienku pokračujete po svojich do neďalekej Bílikovej chaty. Po malom osviežení vedie cesta označená turistickými značkami ku korytu Studeného potoka, ktoré v týchto miestach preteká miernejším korytom.

Už po niekoľkých desiatkach metrov ale začínajú kaskády a vodopády, pričom najznámejšími sú Obrovský vodopád, Malý a Veľký vodopád a Dlhý vodopád. Prakticky skoro popri celom toku vedie turistický chodník a vodopády končia asi za tridsať minút chôdze v tesnej blízkosti Rainerovej chaty. Chata, ktorá je najstaršou vo Vysokých Tatrách je v zime otvorené do približne 16. 30 hod., takže treba si nechať dostatočnú časovú rezervu na čaj a návrat späť. Ten, kto by chcel pokračovať v ceste sa môže vydať na Zamkovského chatu. Z Hrebienku sa sem dostane asi za hodinku, vedie sem turistický chodník označený červenou farbou, ktorý je súčasťou Tatranskej magistrály. Možno povedať, táto trasa je vhodná pre bežných turistov, nie veľmi náročná a prístupná celoročne. Rozhodne ale treba trasu absolvovať vo vhodnej turistickej obuvi. Týka sa to najmä tých, ktorí by sa v Bílikovej chate posilnili alkoholom a dostali nezdravé sebavedomie... Samotného Zamkovského chata je veľmi útulná, tesne pod hornou hranicou lesa.

Dolina Zeleného plesa

Ani táto chata ale nemusí byť konečnou zastávkou. Dá sa pokračovať ďalej, na celoročne otvorenú Téryho chatu do výšky 2015 metrov. Ide o náročnejšiu túru, no v prekrásnom prírodnom prostredí. Najmä pri poslednej fáze výstupu, ktorý je už v riadne strmom svahu, treba potrebnú dávku kondičky.

V zime tu hrozí nebezpečenstvo zmrznutého snehu, kde treba dávať zvlášť veľký pozor pred pošmyknutím. Keďže samotná chata je už v skutočne vysokohorskom prostredí za občerstvenie si treba priplatiť. V prípade, že sa tu rozhodnete prespať, cena sa pohybuje s polpenziou okolo 400 Sk na noc, s možnosťou vlastného varenia. Veľmi obľúbeným miestom na zimnú aj letnú turistiku je nádherné prostredie doliny Zeleného plesa. Najlepším východiskovým bodom je Tatranská Lomnica, odkiaľ môžete ísť autobusom, autom alebo pešo na zastávku Biela voda. Ide o nenápadnú zastávku, tak sa radšej informujte u domácich alebo šoféra.

Ďalej sa už pokračuje po svojich, po žltom chodníku v miernom stúpaní asi osem kilometrov. Na chodník sa môžete napojiť aj z Tatranských Matliarov, po modrom značení. Po približne troch hodinách chôdze v nádhernom horskom prostredí prídete na chatu pri Zelenom plese, známu aj ako Brnčalka. V tej chvíli sa ocitnete v pôsobivej panoráme okolitých vrchov, priamo v srdci Tatier. Celá trasa je celoročne udržiavaná a mimo lavínových svahov, takže je vhodná aj pre výlety s deťmi. Navyše, na Brnčalke možno prespať v relatívne pohodlnom prostredí s dobrou kuchyňou.