Hoci je Slovensko malá krajina, na našom území sa nachádza viacero prírodných skvostov. Spomeňme si aspoň niektoré z nich.
Začnime Herlianskym gejzírom. Veď kto by bol povedal, že u nás máme aj skutočný prírodný gejzír. Ten patrí k turisticky najvyhľadávanejším cieľom v okolí Košíc a nachádza sa v objekte bývalých kúpeľov v Herľanoch. Čo je na tomto mieste zvláštne? Voda tu vytryskuje zhruba 20 až 30 minút do výšky približne 15 až 20 metrov. Na toto jedinečné divadlo si však treba počkať a mať aj šťastie lebo voda zo zeme vyráža približne každý druhý deň. Podľa niektorých zdrojov vám aktuálnu informáciu o časovom termíne vodnej erupcie poskytnú telefonicky na herlianskej pošte...
Dobročský prales a ropný prameň
O tom, že sa môžeme popýšiť aj skutočným pralesom sa možno presvedčiť pri návšteve národnej prírodnej pamiatky – Dobročskom pralese. Táto lokalita neďaleko Čierneho Balogu je jednou z našich najstarších lesných rezervácií u nás. Možno tu na vlastné oči vidieť jedľu, starú 450 rokov, smrek sa tu dožíva 350 a buk 250 rokov. V okolitých horách premávalo v minulosti viacero lesných železničiek, účelom ktorých bola najmä doprava dreva. Dodnes sa tu zachovala už iba jedna a výlet do pralesa si tak máte možnosť spestriť jazdou na Čiernohorskej železničke. Nastúpiť môžete na stanici vo Chvatimech, na trase medzi Banskou Bystricou a Breznom.
Aby sme nezabudli na možno to najdôležitejšie... Dobročský prales je pre verejnosť síce zatvorený, ale dá sa navštíviť so sprievodcom z lesnej správy v Čiernom Balogu, pričom prehliadka trvá cca 2 hodiny. Pokračujme s ďalším prírodným unikátom. Ak by si niekto myslel, že ropné pramene sú iba na Arabskom polostrove je na omyle. Jeden, hoci malý sa nachádza v kysuckej dedinke Korňa. Samozrejme, nech nikto nečaká ropný gejzír ako v Kuvajte. Ide o malý povrchový prameň ropy, z ktorého už v minulosti miestni obyvatelia používali na mazanie vozov, na svietenie alebo na liečenie kožných chorôb dobytka. K prameňu Vás zavedie z obce žltá turistická značka a toto miesto stojí určite za návštevu ako príjemné spestrenie výletu.
Turisticky vyhľadávanou prírodnou atrakciou je aj najužší kaňon na Slovensku - Manínska tiesňava, ktorý je lemovaný skalnými stenami vysokými miestami až niekoľko sto metrov. Pritom šírka tiesňavy je v tých najužších miestach len niekoľko metrov, čo ledva stačí na prechod osobného auta. Áno, dostať sa sem možno aj autom a veľmi jednoducho. Manínska tiesňava sa nachádza niekoľko kilometrov za Považskou Bystricou smerom na Žilinu na odbočke doprava.
Lúčanský vodopád, Kriváň a Veľký Choč
Obec Lúčky je pomerne známa kúpeľná dedinka neďaleko Ružomberka. Miestnou raritou je Lúčanský vodopád. Leží priamo v dedine a je vysoký približne 12 metrov. Konkrétne je to kaskádovitý vodopád a padá do malých jazierok z okraja travertínovej terasy. Ak budete cestou míňať Lúčky, určite si tu urobte krátku prestávku, v lete sa tu môžete aj okúpať. Keď sme už v Lúčkach, tak pripomeňme, že táto obec je jedným z východiskových bodov na výstup na vrch Veľký Choč. Tento dominantný kopec celého okolia ma tvar akoby pyramídy a na Slovensku je len málo končiarov, z ktorých možno vidieť tak peknú panorámu. Konkrétne je z neho prekrásny výhľad na celú Oravu a Liptov... Ak teda máte čas na celodenný výlet a dobrú kondičku, výstup na Veľký Choč je výborným tipom... 
Koľko trvá výstup na Kriváň
Ak sme už pri kopcoch, tak turisticky veľmi atraktívny je výstup na Kriváň (2 494 m), ktorý je podľa mnohých najkrajší vrch Slovenska. Pri pohľade z Liptova ho možno ľahko rozpoznať podľa nápadného zakrivenia vrcholu. Vrchol Kriváňa možno pravdepodobne najľahšie a najrýchlejšie dosiahnuť z lokality Troch studničiek. Výstup na Kriváň touto trasou trvá priemerne 3 a pol hodiny, aj s cestou späť teda rátajte s celodennou túrou. Počítajte ale aj s veľkým výškovým rozdielom, zhruba 1300 metrov. Ide teda o túru pre turistov s dobrou kondičkou...
Ak bude vašim cieľom Slovenský raj nezabudnite na Prielom Hornádu, kaňon, ktorý tvorí rieka Hornád. Je dlhý približne 12 kilometrov a miestami hlboký okolo 150 metrov. Najatraktívnejšie a vyslovene dobrodružné sú úseky, na ktorých turisti kráčajú po mostíkoch zapustených do skaly priamo nad rýchlo tečúcou hladinou. Vyraziť môžete po modrej značke z turistického strediska Čingov. Postupne pôjdete popod Tomášovský výhľad, miniete chatovú osadu Letanovský mlyn. Chodník ide ďalej po modrej značke a naskytne sa vám možnosť odbočiť do Kláštorskej rokliny, kde sa ďalej nachádza známe Kláštorisko. Ak by ste však pokračovali po modrej značke, dôjdete k Hrdlu Hornádu a odtiaľ do strediska Podlesok. V zime býva Hornád zamrznutý a trasu tak možno zdolať po zamrznutej hladine. Dbajte ale na bezpečnosť.
Tatranské plesá učarili zrejme každému, kto mal možnosť na vlastné oči vidieť ich priezračnú vodu. Ich vznik spôsobila činnosť ľadovcov, čo sa podpísalo pod ich tvar a aj farbu. Pripomeňme, že vo Vysokých Tatrách sa nachádza vyše sto plies. To najväčšie a najhlbšie je Veľké Hincovo pleso v najsevernejšej časti Mengusovskej doliny a najvyššie položené je Modré pleso /2192 m/. V súvislosti s plesami je pravdepodobne jednou z najkrajších túra Malou Studenou dolinou až k Téryho chate. Ďalej možno pokračovať k Piatim Spišským plesám alebo až k Modrému plesu pod Malým ľadovým štítom. Táto túra je ale vhodná pre zdatných turistov.
