Pannonhalma, k nebesiam blízko

Podľa benediktínskej tradície mali byť kláštory Benedikta z Nursie zakladané na kopcoch. Preto pannonhalmský kláštor stojí na hore svätého Martina (282 m), na začiatku Bakoňského lesa neďaleko maďarského Györu.

Rádoví bratia údajne v zrúcaninách na hore Mons Sacer Pannoniae spoznali miesto, kde sa svojho času modlil svätý Martin z Tours.

Stredoveký kronikár Anonymus napísal, že práve tu Arpád „povzniesol krásu Pannónie“ a knieža Gejza v roku 969 vyzval mníchov-benediktínov, aby založili kláštor. V zakladacej listine z roku 1001 Štefan I. uviedol: „Za sväté modlitby mníchov, čo nám dopomohli k víťazstvu, z vďačnosti Bohu, na útechu duše a posilnenie mojej krajiny, na odporúčanie pána opáta Anastazia a s jeho súhlasom poskytujeme kláštoru svätého Martina, ktorého duchovným zakladateľom bol môj otec, také slobody, ako má Kláštor svätého Benedikta v Montecassino.“

Mníšsky rád sa následne výrazne zaslúžil o to, aby sa Štefanovi podarilo zjednotiť maďarské pohanské kmene v kresťanskom štáte. Vďaka zásahu duchovnej moci do riadenia svetských záležitostí si rád udržal výrazný vplyv až do roku 1787. Vtedy bol cisárom Jozefom II. zrušený a kláštor v Pannonhalme sa premenil na väzenie. Na začiatku 19. Storočia, v období sekularizácie, František II. povolal benediktínov späť, aby kláštor obnovili. Krátko na o bola dokončená 55 m vysoká klasicistická západná veža, ktorá komplexu dominuje a spolu s ňou sála knižnice a arborétum pred hlavným vstupom.

Svätý Benedikt prísnosťou a odriekaním nenadchol každého

pannonhalma041_mI keď benediktínske kláštory sú známe po celom svete (napr. Břevnov pri Prahe, Melk v Rakúsku, Monte Cassino v Taliansku), o živote svätého Benedikta máme len strohé informácie. Narodil sa okolo roku 480 v strednom Taliansku a už ako štrnásťročný bol prijatý Ríme na štúdium práva.

Údajne ho práve tu vyľakali uvoľnené mravy študentov a obyvateľov mesta a dobrovoľne odišiel do hôr. Skutočne pustovnícky život začal v zrúcaninách Nerónovho paláca blízko jazera Subiacum. Po troch rokoch asketického života sa stal opátom v kláštore vo Vicovaro pri Tivoli.

Prísnosťou a odriekaním svojich bratov nenadchol, pokúsili sa ho dokonca údajne otráviť. Benedikt sa vrátil do jaskyne, kde ho navštevovali žiaci. Vďaka nim založil dvanásť kláštorov, nad ktorými držal dohľad. Hoci miesto úmrtia Beneditka je známe, okolo miesta uloženia jeho telesných pozostatkov je viac nejasností. Pôvodne mali byť uložené spolu s pozostatkami sv. Scholastiky (Benediktovej sestry) v kostole v ich rodnej dedine. Neskôr ich mali preniesť do francúzskeho Saint-Benôt-sur-Loire, podľa iných zasa do Monte Cassina. Napriek tomu sa mnohé kostoly v Nemecku i Taliansku pýšia svätými pozostatkami Benedikta, ktoré sú uložené pod ich oltármi.

Zmes architektonických slohov v pannonhalmskom kláštore

Kláštor v Pannonhalme je typický zmesou architektonických slohov. Čiastočne zachovaný románsky sloh kontrastuje s barokovou bazilikou a už spomenutou klasicistickou vežou. Maďarskí pamiatkari s nevôľou hovoria o úpravách interiéru chrámu Ferencom Stornom z roku 1867, napriek tomu je to časť, ktorá pôsobí najkompaktnejším a vizuálne najzaujímavejším dojmom. Za hlavným oltárom sú mramorové hrobky, z ktorých dýcha nefalšovaný stredovek. Susedná gotická krížová chodba postavená v prvej štvrtine 13. storočia, všetkými sprievodcami vyzdvihovaná ako kláštorný šperk, pôsobí veľmi sterilným a fádnym dojmom. Znalci architektúry napriek tomu ocenia túto prestavbu z čias opáta Orosa pre stavebnú technológiu a majstrovstvo vtedajších stavbárov.

Druhým miestom na prehliadkovej trase je empírová knižnica s približne 300-tisíc zväzkami kníh. Ako keby ste sa pohybovali vo filmových kulisách medzi vysokými regálmi plnými kníh, povedľa stolov, na ktorých sú uložené obrovské glóbusy a busty mecénov kláštora. Naozaj pekné miesto. Ešte aj dnes sa dočítate v turistických sprievodcoch, že v galérii uvidíte portrét kráľa Štefana a maľby talianskych, holandských a nemeckých majstrov 16. a 17. storočia. Žiaľ, neuvidíte. Dnes je galéria upravená ako výstavný priestor, v ktorom sa prezentujú tematicky zamerané výstavy. Naposledy tu boli vystavené fragmenty z obnovy kostola a porovnanie interiérov modlitební rôznych najrozšírenejších svetových náboženských smerov. Výstavy priemernej úrovne. Podľa rýchlosti, akou nimi prechádzali všetci návštevníci, pravdepodobne oslovili len máloktorých. pannonhalma052_mOveľa zaujímavejší je dnešný vstupný areál postavený pri dolnom parkovisku pod kláštorom. Minimalisticky poňatá budova okrem pokladnice so vstupenkami ponúka vkusne spracované suveníry s religióznou tematikou a na prvom poschodí ukrýva malú kinosálu. Krátky videodokument predstaví dejiny aj súčasnosť pannonhalmského kláštora. Priamo z kinosály sa dá prejsť po mostíku a lesnej cestičke k hlavnému vstupu do kláštorného komplexu. Návštevu je vhodné skombinovať aspoň s krátkou prechádzkou po okolí. Na hrebeni kopca svätého Martina je ešte zopár zaujímavých objektov. Miléniový pamätník z konca 19. storočia vo svojom interiéri dokumentuje existenciu ďalších uhorských pamätníkov (dnes už neexistujúcich) napríklad na bratislavskom Devíne a v Nitre. Na opačnom konci hrebeňa je drevená turistická rozhľadňa. Je z nej krásny výhľad do údolia. Žiaľ, nie je z nej však vidieť kláštorný komplex. Ak sa pozerám na kláštor v Pannonhalme očami obyčajného návštevníka, nie je mi jasné, prečo je táto pamiatka zapísaná v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Nie je to architektonický skvost, nepredstavuje slohovo jednotne zachovanú pamiatku, i keď umiestnením v krajine zaujme. Podobne ako Hill of Tara v Írsku je dôkazom šikovnej zahraničnej politiky, ktorá pre jeden národ zaujímavé miesto povýši na svetové kultúrne dedičstvo.