Kamenné gule! Pár rokov som sa chystal zájsť do Milošovej, osady neďaleko Čadce pozrieť si tie naše, slovenské. Vraj sú najväčšie na svete a ide tak o svetový unikát.
Nedávno som dostal e-mailom súbor s názvom Kamenné gule. Power point-ová prezentácia s peknými obrázkami a ľúbivým hudobným podmazom. Obyčajne tieto správy vymažem skôr ako by som ich prečítal. Tento krát nie. Kamenné gule! Dobrých pár rokov som sa chystal zájsť do Milošovej, osady neďaleko Čadce pozrieť si tie naše, slovenské. Veľmi som bol zvedavý ako budú prezentované.
Neboli! Na celom svete nájdete asi osem miest kde boli tieto kamenné záhady objavené. Slovenské patria medzi najväčšie na svete. V prezentácii našli svoje miesto aj rumunské s priemerom niekoľko centimetrov. Kde sa stala chyba? Sme naozaj taký hlboký vidiek Európy, že ani správy o našich svetových unikátoch nepreniknú mimo naše hranice? Asi áno. Škoda.
Kamenné gule z Milošovej
Začal som pátrať na internete. Tam je situácia iná. Správ, článkov, fotografií sú desiatky. Možno aj stovky. Píšu mnohí, slováci, česi, poliaci ... , čo autor, to iné údaje. Najmä o roku ich objavu. Najsmelší tvrdia, že objavené boli v polovici 80.-tych rokov 20. storočia. Väčšina autorov sa však zhoduje na rokoch 1995 – 1996. Asi by bolo pre nich veľkým „sklamaním“, keby zistili, že o existencii nezvyklých kamenných gúľ na Kysuciach sa hovorilo už na začiatku 20. storočia.
Prekvapila ma informácia, že gule sa nachádzajú na území Českej a Slovenskej republiky. Článok bol z roku 2009 a pokiaľ moja pamäť siahala, bol som presvedčený, že v Českej republike kamenné objekty tohto typu ešte nájdené neboli. Pravda však je, že v Zlínskom súvrství v Magurskej jednotke asi 9 km juhovýchodným smerom od lomu v Milošovej sa na dne potoka Čadečka gule našli. Dokonca s priemerom do 120 cm. Tak ako to teda s tými kamennými guľami je?
Prírodné Krásy Slovenska
Mária Bizubová v knihe Kamene z edície Prírodné Krásy Slovenska upozorňuje, že objekty boli v minulosti známe ako kamenné jablká. Ich nálezy nie sú viazané len na lom Milošová – Megonky, ale na dlhý úsek medzi Klokočovom a Milošovou. Teda pás dlhý asi 15 km. Kamenné objekty majú tvar od dokonalej gule až po veľké vajcia. Najväčšia nájdená guľa má priemer 2,6 metra. Odtlačky, ktoré zostali po vypadnutí gúľ z ich lôžok naznačujú, že tie najväčšie mali priemer až 5 metrov! Hmotnosť najbežnejších gúľ s priemerom 90 až 110 cm sa pohybuje v rozmedzí 9 až 15 ton. Materiál, z ktorého boli „vyhotovené“ tvoria zlepence s výrazným podielom kremeňa. V rezervácii Klokočovské skálie sú však aj pieskovcové gule. Tie zlepencové obsahujú prímesy červenej žuly, žulového porfýru, sivej ortoruly.
To sú nerasty, ktoré sa v okolí ich objavu už dávno nenachádzajú. Stratili sa pravdepodobne pri pohybe najvrchnejších častí zemskej kôry za čias prakontinentu Pangea. Zaujímavé je, že v odborných článkoch zaoberajúcich sa problematikou kamenných gúľa sa príliš veľa toho o ich veku nedozviete. Len veľmi opatrne sa niektorí autori zmieňujú o veku 30 až 40 miliónov rokov. Zďaleka sa však tento údaj nedá považovať za potvrdený. Rovnako je to aj s mechanizmom ich vzniku. Dlho, veľmi dlho, boli najpopulárnejšie hypotézy o mimozemskom pôvode. Nepotvrdili sa. Dôkazom miestnej produkcie je práve lom Milošová – Megonky. Gule sú „vrastené“ vo svojej zlepencovej podoby priamo do pieskovcového podložia. Ak by sem prileteli, dopadli, boli dopravené, spočívali by v lôžku, od ktorého by boli jasne oddelené. Všetky. Lenže niektoré oddelené sú a niektoré nie. V lome je veľa prázdnych lôžok, ktorých gule sa už odkotúľali na nové pôsobisko.
Ako teda tieto „kamenné jablká“ vznikli? Zatiaľ sa teoretizuje o tom tektonickom nepokoji v plytkých vodách oceánu. Zrnká piesku na seba nabaľovali okruhliaky a narastali ako snehové gule na svahu. Možno. Možno šlo o nerovnomerné spevňovanie piesku a štrku, keď vďaka veľkej hrúbke usadením došlo k nerovnomernému vytláčaniu vody. A možno išlo o gravitačné poruchy. Údajne aj na Slovensku máme miesto, na ktorom sa veci kotúľajú smerom hore, smerom do svahu. S pokojným svedomím môžeme teda vyhlásiť, že ide o nefalšovanú záhadu. Škoda len, že napriek tomu, že väčšina autorov sa zhoduje v tom, že slovenské gule sú najväčšie na svete a svet o tom nevie.
Lom Milošová – Megonky
Ak sa dnes rozhodnete navštíviť lom Milošová – Megonky môžete sa spoľahnúť na autobusové spojenie mestskou dopravou z Čadce. Od konečnej zastávky v časti Milošová vás povedú tabuľky. Priamo pri lome sa nachádza veľké informačná tabuľa. Pokiaľ pôjdete autom, môžete pokojne zaparkovať priamo pri nej. Na rovnej trávnatej ploche je dosť miesta pre 5 – 6 osobných áut. Pravdepodobne miestna časť Milošová v lome vybudovala aj drevené lavice na sedenie. Na škodu veci je, že nikto sa nestará o odstránenie náletovej zelene, ktorá sa v lome výrazne rozmáha.
Celé miesto je prírodnou pamiatkou a štátne orgány ochrany prírody majú silné slovo k akémukoľvek výrubu na jej ploche. Rigídny postoj zakazujúci odstránenie nepôvodnej drevnej hmoty, tentokrát nie je na mieste. Na svahoch lomu určite počas ťažby kríky a stromy nerástli. Určite tu nehniezdilo vtáctvo, ani sa neskrývala lesná zver. A lom za prírodnú pamiatku bol vyhlásený s cieľom ochrániť tunajšie kamenné gule. Koreňový systém zelene ich môže rozrušiť. A čoraz viac rozrastajúca sa zeleň ich dokonale zakrýva pred očami návštevníkov.
Nakoniec ešte jeden tip. Pokiaľ miesto navštívite s deťmi, prejdite sa po lesných chodníkoch aj k hornému okraju lomu. V jeho tesnej blízkosti vedie štátna hranica s Českou republikovou. Veľkú radosť im vie priniesť pocit, že jednou nohou stoja v Slovenskej a druhou v Českej republike. Pre pobavenie niekedy stačí veľmi málo.
