Biele Karpaty sú pohorím tiahnucim sa v dĺžke asi 80 km od Púchova po Myjavu pozdĺž severnej polovice slovensko-moravského pomedzia. Táto časť Slovenska je veľmi atraktívna z hľadiska turistiky a hradov...
Celé územie je vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť. To samo osebe nie je ani tak zaujímavé. Omnoho zaujímavejšie je, že práve na tomto území žije napríklad mačka divá, rys ostrovid, výr skalný, bocian čierny. Nevidel som ani jedno z týchto zvierat, nepochybujem však o tom, že pri veľkej miere šťastia alebo s dobrým sprievodcom ich možno uvidíte. Ja sa pokúsim priblížiť miesta, ktoré pred vami neutečú (nemajú nohy a so zemou sú relatívne pevne spojené) a pre ich veľkosť ich ani neprehliadnete.
Hrad Lednica
Napriek česky znejúcemu názvu nejde ani o chladničku, ani o územie susedného štátu. Hrad sa nachádza nad dedinkou vzdialenou asi 15 km od Púchova. Postavili ho niekedy koncom 13. storočia ako hraničný hrad na ochranu severnej hranice Uhorska. V roku 1432 ste si tu mohli s husitmi zaspievať Ktož jsú boží bojovníci a v 16. storočí sa tešiť zo stretnutia s Podmaníkovcami, rodinkou lúpežných rytierov. Aby som neukrivdil učiteľovi národov Komenskému, spomeniem, že tento Lednicu navštívil v roku 1650. Rákoczyho kuruci v roku 1710, nedbajúc na historický význam miesta, hrad vypálili. Osobitosťou hradu je jeho architektúra. Vstup je cez dobre zachovaný barbakan, z ktorého vedie v skale vytesaná chodba do strednej časti hradu. Najvyššia časť, kde je dnes televízna anténa, je prístupná asi po 20 m dlhom kovovom rebríku. Neobíďte tento výstup, pretože tu na vás čaká ešte do skaly vysekané schodisko široké asi 70 cm a dokonalý výhľad do údolia a na Lednické bradlo.
Bradlá
Pokiaľ si zvolíte cestu z Lednice do Vršatského Podhradia, natrafíte na tri bradlá: Lednické, Červenokamenské a Vršatské. Z geologického hľadiska ide o útesy tvorené druhohornými dolomitickými vápencami. Skalné múry, steny, veže, to všetko robí túto časť Bielych Karpát tou najkrajšou z celého ich územia. Nemusíte byť ani fotografmi-krajinármi, aby ste obdivovali mohutné skaly, ktoré sa zdanlivo z ničoho nič „vynárajú“ zo zeme do výšky niekoľkých stoviek metrov a pomerne v krátkom úseku sa strácajú.
Vršatský hrad
Je opäť ukážkou toho, ako postaviť hrad na vysokom skalnom brale. Neviem, ako bol prístupný v polovici 13. storočia, v čase, keď ho postavili, ale ak sa k nemu chcete dostať dnes, potrebujete okrem dobrých topánok kus odvahy a uzatvorenú životnú poistku. Jeho význam spočíval v strategickej polohe pri Vlárskom priesmyku, dodnes používanej ceste na Moravu. V 14. storočí patril zberateľovi hradných nehnuteľností Matúšovi Čákovi Trenčianskemu a v roku 1708 počas Rákocziho povstania ho pri neodbornej manipulácii s pušným prachom vyhodili do povetria. Toľko k histórii hradu.
Vhodná trasa na túru
Ako som spomenul, je vhodné začať v Lednici a po modrej značke pokračovať smerom na Vršatské Podhradie. Hrad Lednica leží bokom od turistického chodníka, vedie k nemu nezreteľná tvarová značka. V podstate stačí z chodníka odbočiť vpravo asi v strede opusteného jabloňového sadu a k hradu sa dostanete po často používanej poľnej ceste. Najzradnejším miestom cesty je Červenokamenské sedlo. Ľahko tu môžete stratiť značku. Ak sa vám to náhodu stane, orientujte sa podľa skál Červenokamenského bradla. Sú dobre viditeľné. Zostúpte dolu do údolia, prejdite dedinkou Červený kameň, napojte sa opäť na modrú značku a pokračujete do cieľa. Pokiaľ zo sedla zostupujete po modrej značke, kúsok nad dedinou natrafíte na prameň. Poznáte ho podľa toho, že vytekajúca voda križuje cestu, po ktorej sa zostupuje dolu. Osobne hodnotím tento prechod ako jeden z ťažších, najmä ak nesiete so sebou stany, spacáky, fotonáradíčko a zásoby potravín.
