Medzi naše turisticky najatraktívnejšie lokality patrí celkom určite - Gemer. Čím je ale región Gemera typický? Najmä bohatou históriou a prírodným bohatstvom.
Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu
Na územie Gemera zasahuje niekoľko Národných parkov, medzi nimi aj Slovenský kras, ktorý je aj najrozsiahlejším krasovým územím planinového typu v rámci Strednej Európy. Tu treba poznamenať, že tvorí jeden celok spoločne s Aggtelekským národným parkom v Maďarsku. Celé územie je mimoriadne bohaté na krasové a ľadové jaskyne, kaňony, doliny, tiesňavy… Pripomeňme si aspoň niektoré. Určite treba spomenúť Zádielsku tiesňavu - raj pre horolezcov. Lezenie je ale v tiesňave časovo obmedzené a môžno ho praktizovať len od 1.8. do 1.3. Zároveň treba upozorniť, že v Zádielskej tiesňave je zakázané stanovať, bivakovať a rozkladať oheň. S ďalších prírodných zaujímavostí spomeňme Zvonivú jamu, priepasť hlbokú 101 metrov. Nachádza sa v strednej časti Plešivskej planiny, zvanej aj Mesačná krajina a priepasť je zároven významným zimoviskom netopierov. Ak sme už pri priepastiach, tak Gemer akoby bol rajom na tento druh prírodnej atrakcie.
Zvonivá jama, Diviačia priepasť
Treba tak spomenúť aj Obrovskú priepasť, priepasť Brázda alebo Diviačiu priepasť, ktorá dosahuje hĺbku 123 metrov. Samozrejme, zabudnúť nemožno na skutočne prírodné klenoty – jaskyne, ktorými sa tento región preslávil po celom svete. A tak je na mieste pripomenúť, že jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu sú od roku 1995 súčasťou svetového prírodného dedičstva UNESCO.
Nikomu zrejme netreba zvlášť pripomínať Ochtinskú aragonitovú jaskyňu alebo jaskyňu Domica. Obe sú svetovými unikátmi. Jaskyňa Domica sa nachádza asi 10 km juhovýchodne od Plešivca - obec medzi Rožňavou a Tornaľou - dva kilometre od hranice s Maďarskom. Autom sa možno dostať až na parkovisko, ktoré je bezprostredne pred vstupným areálom. K Ochtinskej aragonitovej jaskyni sa dostanete autom po odbočke zo štátnej cesty medzi obcou Štítnik a mestom Jelšava na vrchu Hrádok (2 km).
Parkovisko je približne 300 m od jaskyne, kam sa dostanete po značenej ceste. Pripomeňme si ešte Gombaseckú jaskynu, Dobšinskú ľadovú jaskyňu alebo Krásnohorskú jaskyňu, v ktorej sa nachádza 32,6 metrov vysoký gigantický kvapeľ – stalagmit, ktorý bol ešte donedávna považovaný za najväčší kvapeľ sveta. Do územia Gemera patrí aj Národný park Muránska plania, ktorý je známy najmä chovom polodivokých koní. Aby ste mali možnosť kone vidieť na vlastné oči, musíte sa vybrať do lokality Veľká lúka, čo je akoby náhorná plošina uprostred lesov. Pred cestou na Veľkú lúku doporučujeme načerpať informácie v dedine Muráň. Cesta totiž praktický nie je označená. Zjednodušene, ak vyrazíte z obce Muráň smerom na Červenú skalu, asi po troch kilometroch treba zahnúť doľava na lesnú cestu.
Hoci na Gemeri nebolo nikdy veľkých miest, tie čo tu vyrástli sa nezmazateľne zapísali do dejín slovenskej kultúry a vzdelania. Latinské školy a gymnáziá v Rožňave, Revúcej, Dobšinej, Jelšave a ďaľších mestečkách vychovali desiatky významných osobností slovenského umenia a kultúry. Pritom v Revúcej bolo v roku 1862 založené vôbec prvé slovenské gymnázium, budova ktorého dnes slúži ako mauzóleum. Popri prírodných si teda pripomeňme aj niektoré historické pamiatky Gemera. Ide najmä o hrad Krásna Hôrka, ktorý pochádza z prvej polovice 13. storočia.
V Krásnohorsom Podhradí je umiestnené významné mauzóleum a obrazáreň rodiny Andrássyovcov. Spomeňme aj známy kaštieľ Betliar, v ktorom sa nachádza múzeum špecializujúce sa na múzejnú dokumentáciu života šľachty. A konečne, za návštevu stojí aj historické jadro Rožňavy alebo zrúcanina Turnianskeho, či Muránskeho hradu. Milovníkom umenia možno doporučiť návštevu gotických kostoľov v dedinách Chyžnom, či Rákoši alebo románskej rotundy v Šiveticiach. Zachovali sa tu umelecky hodnotné rezbárske diela, kazateľnice, krstiteľnice ale aj množstvo sôch a obrazov. Celý región Gemera bol v histórii úzko prepojený s baníctvom. To zabezpečovalo prosperitu územia. A tak sa nieto čo čudovať, že v Jelšave a Lubeníku sa dodnes ťaží magneziť.
Možno povedať, že administratívnym a hospodárskym strediskom najmä západnej časti Gemera je Rimavská Sobota. Za obhliadku stojí najmä veľké štvorcové historické námestie a v meste sa nachádza aj neskorobaroková budova katolíckej fary z roku 1775, kostol z roku 1784, či radnica z roku 1801. Čo sa športu a relaxu týka, devízou Gemera sú umelé vodné plochy na Dedinkách, v Tornali a Teplom Vrchu. S príchodom zimy bude určite zaujímavá informácia o množstve svahov v Sloveskom raji, ktorý taktiež zasahuje na územie Gemera. Medzi najpopulárnejšie svahy pritom patrí Čingov, či Hnilčík-Mráznica…
