Ďumbier a Chata M.R. Štefánika

Chata Milana Rastislava Štefánika, ktorú všetci familiárne nazývajú Štefánička, patrí k najobľúbenejším vysokohorským chatám v Nízkych Tatrách...

Leží na južnom svahu najvyššieho vrcholu Nízkych Tatier - Ďumbiera /2043 m n. m./ vo výške 1740 metrov a na križovatke viacerých turistických ciest. Neďaleko je aj Chopok so svojim lyžiarskym strediskom. Spoločne s Kamennou chatou na Chopku je teda ideálnym východiskovým bodom pre lyžiarov, vysokohorských turistov, skialpinistov, či jednoducho ľudí, ktorí milujú pobyt v prírode. Navyše, je od nej prekrásny výhľad na okolité doliny a vrcholky hôr.

Jaskyňa mŕtvych netopierov

dumbier Z Bratislavy sme vyrazili riadne neskoro, približne o piatej podvečer. Cesta sa ťahala, svoje urobila zastávka v Banskej Bystrici a parkovisko na Trangoške sa tak pred nami objavilo v tme okolo desiatej v noci. Priamo na parkovisko veľa snehu nebolo ale bolo jasne, že v Trangošskej doline ho bude dosť... Vyraziť na Štefáničku v noci sa bude možno zdať niekomu dosť nepochopiteľné, ale keďže cesta nahor je jednoduchá a dosť zreteľná aj v noci, vyrazili sme. Svoje zohrala skutočnosť, že nočný výstup na túto chatu sme absolvovali už aj v minulosti.

Takže, čelovky na hlavu a ruksak na plecia... Pre tých, ktorí tu ešte neboli, by ale bolo na miesto spomenúť, ako sa najlepšie dostať do tejto časti Nízkych Tatier? Viacerými spôsobmi, no spomeňme si zrejme ten najjednoduchší. V ďalšom známom lyžiarskom stredisku, no nižšie položenom – Mýte pod Ďumbierom odbočte smerom na Tále a ďalej pokračujte na Trangošku alebo Chopok – juh. Ak idete autom, môžete ho nechať odstavené na záchytnom parkovisku na Trangoške. Nezabudnite na vhodnú turistickú obuv, v zime teplé oblečenie a môžeme pokračovať.

Keďže na chatu sa možno dostať iba pešo, tak po vlastných. Priamo z parkoviska po prekročení asfaltovej cesty vedie trasa okolo informačného strediska národného parku a popri toku Bystrianky. Ďalej treba pokračovať po zelenej značke Trangošskou dolinou. Táto cesta je zrejme turisticky najvyhľadávanejšie a každodenne ju zvládnu desiatky turistov. Navyše, Štefánička je jediná chata v Nízkych Tatrách kam sa možno dostať iba po svojich. Takže ide aj o trasu horských nosičov. Prvá tretina cesty vedie postupným stúpaním cez les. Po približne 30 minútach sa dostanete k odbočke k Jaskyni mŕtvych netopierov. Je to pravdepodobne jediná vysokohorská jaskyňa na Slovensku prístupná verejnosti, keď vchod je vo výške 1520 metrov. V letnej sezóne je jaskyňa otvorená každý deň okrem pondelka a vstup je v dvojhodinových intervaloch od 10 do 16.00. Mimo sezóny je dobré sa nahlásiť na prehliadku cez dispečing Speleologickej vodcovskej služby.

Ďumbier

dumbier_9 Cesta prebehla bez väčších problémov. V lese nám pomohli čelovky a zbytok cesty mesiac. Celá trasa bola dobre označená tyčovým značením, počasie bolo v pohode, vychodený chodník bol neomylným vodcom. Pár sekundové zaváhanie nastalo iba na vrchole, kde sadla hmla. Chatu sme ale našli bez problémov. Bolo po dvanástej, osadenstvo už spalo. Nechceli sme nikoho rušiť, tak sme sa zložili v posilovni na poschodí. Keďže v tejto miestnosti sa nekúri, bolo dosť zima, zahrialo nás však pár dávok „tvrdého“.

Takže, spalo sa dobre. Spôsob, aký sme zvolili samozrejme nikomu neodporúčam. Vyraziť na chatu v noci je blbosť. Nevidno nádhernú panorámu, cesta je náročnejšia a za nepriaznivého počasia môže byť aj nebezpečná. Skôr sme však vyraziť nemohli a prespať sme nemali kde. Keďže počasie bolo v poriadku a cesta trvá tak dve hodiny, vyrazili sme. Zrekapitulujme si teda, ako prebieha cesta na Štefáničku. Približne tretina po chodníku v lese, dve tretiny pokračuje už mimo lesa v dosť strmom žľabe. Na chatu trvá cesta od parkoviska na Trangoške približne dve hodiny. Túra to nie je dlhá ani nebezpečná, no zato dosť náročná na kondičku.

Prevýšenie je dosť veľké. Turisti s priemernou kondičkou však nemôžu mať problém. Na chate sa môže osviežiť, najesť, prípadne prespať. Cena ubytovania je približne 270,- na osobu aj s raňajkami. Čo je zaujímavé, v tesnej blízkosti chaty sa nachádza pomník padlým partizánom. Počas 2. svetovej vojny tu prebehli ťažké ústupové boje medzi partizánmi a Nemcami, čo dodnes pripomína kamenný pomník. Veľkou výzvou pre turistov je Ďumbier /2043m/, najvyšší vrch Nízkych Tatier. Prakticky hneď od chaty naň vedie červený turistický chodník. V zime je nutné sa držať dreveného tyčového značenia. Na vrchol sa možno dostať tak za hodinku. Výhľady sú krásne a je teda dosť priestoru na rozjímanie. Ak budete mať šťastie, možno stretnete aj stádo kamzíkov. V týchto končinách ide o dosť bežný jav. Vrchol Ďumbiera spoznáte podľa dvojramenného dreveného kríža. Pôvodný kríž sa prelomil v silnom vetre. Odmenou za námahu vám bude vôbec jeden z najkrajších výhľadov na Slovensku.

Chopok, Kamenná chata

Máte obavy, že nezvládnete fyzické zaťaženie, no chceli by ste sa kochať krásami prírody? Choďte priamo na Chopok (2024 m). Na tento druhý najvyšší vrch Nízkych Tatier sa možno dostať lanovkou. Premáva každý deň od 8.30 do 16.00. Na Chopok sa pritom môžete vyviezť aj z opačnej – severnej strany. Sedačkovou lanovkou z Demänovskej doliny zo strediska Jasná. Možnosť občerstvenia máte v Kamennej chate, priamo pod vrcholom. Len pre zaujímavosť, Kamenná chata sa nachádza v nadmorskej výške 2000 metrov, čiže je ešte vyššie ako chata M. R. Štefánika. Celkovo, po Téryho chate a Chate pod Rysmi ide o tretiu najvyššie položenú vysokohorskú chatu u nás. Pokochajte sa teda výhľadmi a späť môžete ísť po svojich alebo opäť lanovkou. Ak by ste predsa len chceli zdolať Ďumbier, smerom od Chopku je to túra po hrebení, bez väčších prevýšení. Len pripomeňme, že aj cez Chopok prechádza hrebeňovka Nízkych Tatier "Cesta hrdinov SNP" so zimným tyčovým značkovaním. Takže z tejto strany by mal byť výstup na najvyšší vrch Nízkych Tatier dostupný aj turistom v staršom veku alebo odrasteným deťom.