Medzi naše turisticky najnavštevovanejšie mestá patria celkom určite Bojnice, ležiace na styku strednej časti Hornonitrianskej kotliny a južného úpätia Malej Magury.
Turisticky atraktívne sú popri romantickom zámku aj zoologická záhrada, kúpele a nádherná príroda. Mesto Bojnice existovalo už v 6. storočí ako strážna osada. Kráľovský hrad tu bol postavený koncom 11. storočia, o čom sa zachovali zmienky v listine Zoborského opátstva z roku 1113. Mestské výsady získali Bojnice v roku 1366 dekrétom kráľa Ľudovíta I., ktoré opätovne potvrdil kráľ Žigmund roku 1429. Bohatá história mesta bola v ďalšom období spojená s tureckými nájazdmi, povstaniami proti Habsburgom, na druhej strane aj rozvojom remesiel, trhov.
Bojnický zámok
Je preto celkom pochopiteľné, že mesto potrebovalo na svoju ochranu zámok. Ten Bojnický sa stal dominantou nielen mesta ale aj symbolom celého Slovenska. Bojnický zámok (Zámok Bojnice) je tak mnohými považovaný za najkrajší a zároveň aj najromantickejší zámok u nás. Prečo?
Posledný majiteľ zámku Ján Pálfi uskutočnil jeho prestavbu podľa vzoru sídiel, aké sa vtom čase stavali na rieke Loire vo Francúzsku. Zámok stojí na veľkej travertínovej kope na úpätí Malej Magury.
Dnes je v ňom sídlo umelecko-historického múzea, ktoré každoročne pritiahne tisíce domácich i zahraničných turistov. Ťahákom sú aj pravidelné každoročné atrakcie a podujatia. Pripomeňme si aspoň tú najznámejšiu atrakciu, dnes už známy Festival duchov a strašidiel, ktorý sa od roku 1994 koná pravidelne na prelome mesiacov apríl a máj.
Atraktívne prostredie Bojnického zámku ale priťahuje aj významné firmy, či úspešných podnikateľov, pričom je tu možnosť prenájom jednotlivých sál za reprezentačným účelom.
A konečne, Bojnický zámok sa čoraz častejšie stáva miestom svadobných hostín a obradov. Kaplnka v Bojnickom zámku patrí k najkrajším ranobarokovým stavbám na Slovensku a jej najväčšou ozdobou je svetoznámy Bojnický oltár z polovice 14. storočia od slávneho florentského maliara Narda di Cione. Práve honosné miesto kaplnky je miestom, kde snúbenci vstupujú do stavu manželského.
Prepoštská jaskyňa
Bojnický zámok je postavený na travertínovej skale, spoločne s gotickým kostolom sv. Martina, budovou fary i ďalšími historickými objektmi, pod ktorými je v kopci vyhĺbená Prepoštská jaskyňa. Je to naša jediná sprístupnená travertínová jaskyňa. Vlastne ide o neveľkú, asi osem metrovú dutinu pod Bojnickým hradom. Jaskyňa bola známa oddávna a našli sa tu stopy po osídlení pračlovekom neandertálskeho typu. Potvrdili to početné nálezy kostí ulovených zvierat a predmetov, ktoré pravekí ľudia používali. Zaujímavosťou je fakt, že pôvodne bol prístup do jaskyne cez hradnú studňu. Bojnice sú známe aj termálnymi a liečivými prameňmi, ktorých liečivú silu využívali ľudia už v 16. storočí. Areál kúpeľov má mimoriadne výhodnú polohu, je situovaný samostatne, mimo osídleného územia mesta v chránenej kotline v lesoparku. Pôvodná kúpeľná budova je v jadre stavbou zo 16.-17.storočia, ktorá bola neskôr prestavovaná. V kúpeľoch, ktorých súčasťou je aj park so 600-ročnou lipou sa liečia choroby pohybového ústrojenstva a nervové onemocnenia.
Lipa kráľa Mateja alebo aj Bojnická lipa
Vráťme sa ale ešte k prastarej lipe. Podľa povesti ju zasadil Matúš Čák Trenčiansky v roku 1301, keď zomrel posledný kráľ z rodu Arpádovcov Ondrej III. Lipa kráľa Mateja mala v čase svojho vrcholu priemer koruny približne 36 metrov, hlavné konáre siahali do výšky 28 metrov a obvod kmeňa bol 12 metrov.
Je známy historický fakt, že lipu si obľúbil kráľ Matej Korvín, ktorý pod ňou usporiadal niekoľko porád. Dokonca, zachované kráľovské listiny datované v Bojniciach sa končia záverečnými formulami "Sub nostris dilectis tillis bojniciensibus" – Pod našimi milými lipami bojnickými.
Strom sa tak stal známy ako Lipa kráľa Mateja. Pripomeňme aj, že k dnešným Bojniciam patrí neodmysliteľne termálne kúpalisko Čajka, a samozrejme najstaršia a najväčšia zoologická záhrada na Slovensku.
Informácie o cenách a otváracích hodinách nájdete na stránkach ZOO BOJNICE - https://zoobojnice.sk/ideme-do-zoo/cennik/
Z kultúrno-spoločenských akcií ešte nemožno zabudnúť na obľúbený Bojnický jarmok, ktorý sa koná každoročne v apríli a máji, kúpeľné hudobné leto organizované v letných mesiacoch jún a august či novembrový Martinský jarmok. Bojnice sa tak so svojimi pamätihodnosťami a čulým kultúrnym životom stávajú turistickým strediskom, významným aj za hranicami Slovenska.
