Už v minulosti vplývalo na jej význam výhodné umiestnenie na križovatke obchodných ciest, ba svojho času patrila medzi najbohatšie mestá v Európe.
V lone krásnej, bohatej a rozmanitej prírody priamo uprostred Slovenska je dnes Banská Bystrica centrom turistického ruchu a kultúry celého Pohronia. História mesta je už od dávnych čias poznačená ťažbou medi a striebra. Svedčia o tom dôkazy z neďalekej obce Harmanec a jaskyne Horná Tufna, kde sa ťažila medená ruda už v druhom tisícročí pred naším letopočtom. Na území mesta stála kedysi slovanská osada Bistricia, ktorej obyvatelia sa popri rybolove a poľovníctve živili ťažbou rudy z povrchových jám. Koniec tejto činnosti urobil až tatársky vpád roku 1241, po ňom zostala osada a celé okolie prakticky vyľudnené.
Námestie SNP – jedno z najkrajších na Slovensku
Dominantou mesta Banská Bystrica je dnes nádherne zrekonštruované Námestie SNP a priľahlé Námestie Štefana Moyzesa s Hradným areálom. Všade vôkol stáročné stavby, úzke uličky, scenéria okolitých hôr... Historické centrum prekypuje životom najmä v jarných a letných mesiacoch. Desiatky kaviarničiek, cukrární a reštaurácií pokryjú námestie pestrofarebným kobercom stolov, stoličiek, slnečníkov, pomedzi ktoré prefukuje chladiaci vetrík z okolitých kopcov. Uprostred veselej vravy a množstva mladých ľudí sa človek cíti akoby v obrovskej letnej záhrade. Nenadarmo má Bystrica prívlastok - Univerzitné mesto. Na Námestí SNP sa nachádza viacero historických skvostov, medzi ktoré určite patri Beniczkého dom (č. 16) s nádherným renesančným portálom, mestská radnica z roku 1500, ktorá patrila v minulosti ťažiarovi V. Muhlsteinovi či budova Stredoslovenského múzea, nazývaná aj Thurzov dom (č. 4), kde mala centrálu thurzovsko-fuggerovská spoločnosť.
Táto pôvodne gotická stavba s renesančnými prvkami má vzácny drevený trámový strop a unikátne nástenné maľby, ako napr. Zuzana v kúpeli či Posledný súd. Jedným z najväčších turistických lákadiel mesta Banská Bystrica je takmer 35 metrov vysoká Hodinová veža, kde kedysi bola mučiareň a väznica. Veža je známa aj pod názvom Šikmá. Prečo? Jednoduché vysvetlenie. Je naklonená o 68 centimetrov od svojej osi. Výstup na terasu veže do výšky 20,5 metra však nie je nebezpečný a navyše je odtiaľ nádherný výhľad na celé historické centrum a panorámu okolitých hôr. Takúto možnosť by mal využiť každý, stojí to skutočne zato. S námestím je dnes spájaná povesť o Permoníkovi. Táto drobná nadprirodzená bytosť kedysi pod zemou ochraňovala baníkov. V čase nebezpečenstva im ukázala cestu zo zavalenej štôlne, priviedla pomoc... Bane v priebehu storočí zanikli, Permoník sa však naďalej potuluje po okolí. Namiesto baníkov dnes ochraňuje „spoločensky unavených" Bystričanov a cudzincov, ktorí sa zatúlajú do centra mesta. Spoľahlivo a bezpečne ich privedie do tepla domovov...
Bethlenov dom a Barbakan
Námestie sa na juhu zužuje do Dolnej ulice, na ktorej sa nachádza až šesťdesiat vzácnych historických budov. Je v nich množstvo obchodov a, samozrejme, všadeprítomných krčmičiek a terasových posedení, v ktorých sa dá stráviť prijemná chvíľka pri pohári vína, káve či dobrom čapovanom pive. Z pamiatok je pravdepodobne najzaujímavejší Bethlenov dom (č. 8), kde roku 1620 prehlásil Uhorský snem Gabriela Bethlena za kráľa. Na konci ulice stojí jeden z najstarších objektov mesta - Kostol sv. Alžbety, postavený približne roku 1303, ako súčasť mestskej nemocnice. V interiéri sa nachádza vzácna gotická klenba a oltárny obraz sv. Alžbety od tajovského rodáka Jozefa Murgaša, vynálezcu bezdrôtovej rádiotelegrafie.
Najstaršou a zároveň zrejme vizuálne najatraktívnejšou časťou mesta Banská Bystrica je Hradný areál okolo Farského kostola Nanebovzatia Panny Márie na Moyzesovom námestí. Nadväzujú naň pozostatky pôvodného opevnenia, z ktorého sa zachovala len časť múrov a tri bašty Pisárska, Banícka a Farská. Opevnenie dopĺňa Barbakan s vežou, ktorým sa kedysi vstupovalo do hradu po padacom moste ponad vodnú priekopu. Celý komplex tvorí skutočnú architektonickú perlu a svojim nostalgickým pokojom priam pozýva na posedenie pod košatými stromami v tieni straých múrov...
Harmanecká jaskyňa, Hronsek, Poniky
V náručí Nízkych Tatier, Veľkej Fatry a Slovenského Rudohoria poskytuje Banská Bystrica množstvo možností na pešiu turistiku, cykloturistiku, vodáctvo... Rieka Hron láka rybárov, okolité hlboké lesy zase poľovníkov a netreba zabúdať ani na banícke tradície mesta a jeho okolia. Medzi najvyhľadávanejšie miesta patrí Harmanecká jaskyňa v Hornom Harmanci, v malebnom prostredí Kremnických vrchov.
Jaskyňa je zimoviskom deviatich druhov netopierov a jej Dóm pagôd s mohutnými stalagmitmi ponúka návštevníkom nezabudnuteľné zážitky. Za návštevu stojí aj prehliadka unikátneho dreveného kostolíka z roku 1725 v Hronseku, ktorý postavili bez použitia železných klincov, alebo gotického Kostola sv. Františka Serafínského v obci Poniky. Bočný oltár Panny Márie je jedným z diel slávneho majstra Pavla, z Levoče. Toho, kto by váhal, možno presvedčí skutočnosť, že kostol si pri svojej návšteve nenechal ujsť ani následník britského trónu princ Charles.
Špania dolina, hrad Slovenská Ľupča, Šachtičky, Tajov, Králiky
Jedným z najväčších bonbónikov regiónu je bývalá banícka obec - Špania Dolina. Vďaka nálezom medi s bohatou prímesou striebra sa stala známou po celej Európe. Jej zašlú slávu dodnes pripomínajú štôlne, kostol z roku 1254, ale aj fragmenty banského vodovodu, ktorý slúžil svojmu účelu viac ako štyristo rokov a jeho dĺžka dosahovala až 40 kilometrov. Obec je vo svete preslávená aj čipkárstvom. Neďaleko sa nachádza najstaršia banícka osada, dnes známa aj ako pútnické miesto - Staré Hory. Leží v Starohorskej doline, kadiaľ vedie cestný ťah na Donovaly. Miestnemu Kostolu Panny Márie, roku 1992 udelil pápež Ján Pavol štatút „Basilica Minor". Nemali by sme zabudnúť ani na hrad Slovenská Ľupča, z prvej polovice 13. storočia, ktorý bol v minulosti domovom takmer všetkých uhorských panovníkov. K najzaujímavejším lákadlám hradu patria jeho pôvodné múry, 45 metrov hlboká studňa, mučiareň, kamenný portál z roku 1610 a štvorcová veža Donjon.
Dôležitá informácia pre romantikov. Pri vchode do hradu stojí sedemsto rokov stará lipa vysoká 25 metrov, pomenovaná podľa kráľa Mateja Korvína. Rád si vraj posedel v jej tieni. Podľa tradície sa pod jej konármi splní každému jedno želanie... Len na skok je to z Banskej Bystrice do turistického centra Šachtičky. V prekrásnom prostredí Starohorskych vrchov je tu množstvo príležitostí na cykloturistiku, behanie po horách peši, ale aj v konskom sedle. Významným strediskom sú aj Králiky, vzdialené od mesta štrnásť kilometrov. V tomto stredisku je množstvo chát a ubytovní, ktoré vám môžu poslúžiť ako východisko pri letných turistických potulkách.
Nad obcou Tajov, vzdialenou len osem kilometrov, slúži turistom po celý rok obľúbený autocamping s ihriskom. Okrem toho, že je obec rodiskom spisovateľa J. G. Tajovského a nachádza sa tu aj jeho rodný dom so stálou expozíciou, poskytuje okolie hustú sieť označených turistických chodníkov. Jednou z vyhľadávaných túr je trasa na Suchý vrch, obľúbený cieľ rodín z Banskej Bystrice a okolia. Toto miesto ponúka množstvo aktivít od jazdy na koňoch až po ubytovanie. Východne od Bystrice sa rozprestiera Selčianska dolina so strediskom Selce. Je tu viacero trávnatých plôch na futbal, volejbal, tenis, pre rybárov bude lahôdkou pstruhový potok. V letnej sezóne dominuje turistika a cykloturistika po vyznačených trasách, chodníkoch a lesných cestách. Areál je východiskom peších túr do Nízkych Tatier na Kalište (4h), Donovaly (4,5 h) a Španiu Dolinu (3 h) s prekrásnymi výhľadmi na Banskú Bystricu.
