Koncom minulého roka boli zverejnené víťazné návrhy vzhľadu nového bratislavkého podhradia. Prakticky ani jeden nevychádza z historickej tradície a všetky boli vizuálne moderného vzhľadu. Čo nato verejnosť…?
Víťazné návrhy nového bratislavského Podhradia vyvolávajú vášne. Slovenskí sprievodcovia cestovného ruchu, šéfovia cestovných kancelárií, občianski aktivisti a niektorí mestskí poslanci ho považujú za ďalšiu bezohľadnosť, ktorá sa má v centre mesta spáchať. Zástupcovia developérov však hovoria o navrátení života do desaťročia chátrajúcej lokality.
„Pokiaľ sa zrealizujú víťazné návrhy, mesto stratí stáročnú siluetu hradného vrchu,“ povedal člen predsedníctva slovenských sprievodcov Pavel Šimove. Ľudia pracujúci v cestovnom ruchu dávajú za príklad Varšavu, Gdansk či Drážďany - mestá, ktoré boli počas druhej svetovej vojny zrovnané so zemou a ich obnovené centrá dnes priťahujú desiatky tisíc turistov.
Podľa člena občianskeho združenia Obnovme Podhradie Mikuláša Hubu si približne 93 percent respondentov ich prieskumu želá výstavbu v historizujúcom štýle. „To je dôkaz, ako sa ide slepo proti väčšinovej vôli občanov. Pokladám to za terorizmus zo strany developérov,“ vyjadril sa Huba. „Ani jeden z architektov a ochranárov volajúcich po historizujúcej architektúre neprispel do súťaže návrhom podľa svojich predstáv. Do februára budúceho roku budeme s odborníkmi diskutovať o výslednej podobe novej Vydrice,“ informovala hovorkyňa projektu Vydrica Jana Piffl-Španková.
Zdroj: TASR
Môj názor
Toľko tlačová správa. Chcel by som však pridať aj svoj osobný pocit. Na túto tému som počul mnoho názorov. Vo väčšine si oslovení želajú obnoviť pôvodnú, historickú zástavbu. Technicky to možné celkom určite je. Určite lepšie, ako výstavba Zámockej ulice, ktorá miesto historického vzhľadu pripomína klonovaného mačkopsa, či úbohý pokus o obnovu histórie s plastovými oknami. Aj tu sa ukazál nevkus, chamtivosť a kultúrna nevyspelosť slovenských investorov. V snahe ušetriť a zarobiť vytvorili mŕtvy a ľudoprázdny paškvil bez atmosféry…
Vráťme sa však k podhradiu. Obnova bratislavského podhradia v historickom duchu musí byť podľa môjho názoru zrozumiteľná hádam každému s troškou citu, vkusu a patriotizmu. Novovybudované historické uličky by podľa môjho názoru pridali mestu na atraktivite, vzdušnosti, jemnosti… Nestačí výstavba moderných budov v zóne Pribinova alebo River parku na nábreží Dunaja? Je skutočne nevyhnutné zastavať modernými opachami aj stáročný historický priestor /mimochodom, víťazné návrhy si môžete pozrieť tu a pôvodný vzhľad podhradia zase tu/?
A konečne, to sme Slováci skutočne tak “sprostí”, necitliví a bezohľadní? Poviem iba jeden príklad. Nebudú to spomínané Dráždany, Gdansk ani Varšava. Tu všade už v minulosti obnovili zničené historické jadrá miest na oveľa väčšej ploche. 
Spomeniem malý príklad z Rigy, hlavného mesta Lotyšska. Kladný vzťah Lotyšov k vlastnej národnej histórii možno vidieť priamo v centre hlavného mesta. V roku 1334 tu bola postavená budova slobodných obchodníkov, ktorých nazývali Čierne hlavy alebo Čiernohlavci. Nachádzala sa na dnešnom Radničnom námestí – Ratslaukums. Za druhej svetovej vojny bola budova kompletne zničená a neskôr, v časoch komunistickej sovietskej vlády úplne zrovnaná so zemou. V roku 2001 ju pri príležitosti 800. výročia založenia mesta postavili opäť. Kompletne v starom štýle, podľa starých fotografií. Rovnako od základu bola vystavaná aj radnica. Tiež podľa dobových náčrtov.
Kvôli tomu bola dokonca zbúraná polovica bývalej technickej univerzity. Položme si otázku, v čom sú Lotyši kultúrnejší od nás? Ochotne obetovali časť modernej budovy a v záujme tradície a úcty k vlastnej histórii obnovili v už zastavanom priestore „nenávratne“ zničené pamiatky. Námestie tak dostalo akoby šibnutím zázračného prútika neopakovateľnú atmosféru. My? Prečo vôbec uvažujeme nad takýmto necitlivým zásahom, keď je tu možnosť napraviť chybu minulosti? V rámci objektívnosti však treba dať priestor aj zástancom modernej výstavby v podhradí, ktorých argumentáciu možno najlepšie zhrnúť do viet: “Žijeme v 21. storočí, tak aká historická zástavba?
Musíme byť moderní, pokrokoví a štýloví…”. Hm… Tak ma napadá, čo by za takúto možnosť asi dali pokrokoví, draví a štýloví Američania… Storočné domy tam čačkajú, udržiavajú a propagujú ako symbol národnej tradície… Spomeňme ešte jeden opozičný názor: “To, že podhradie bolo zbúrané považujem za barbarstvo, ale stavať repliky historických budov, či lepšie povedané - potemkinovskú dedinu, to určite nie”. Okrem iného, tento názor som počul v televízii vysloviť z úst Františka Šebeja, čo som vzhľadom k jeho rozhľadu a avízovanému vzťahu ku kultúre vôbec nepochopil. Samozrejme však rešpektujem aj opačný postoj.
Je teda jasné, že sa osobne prikláňam k historickému vzhľadu bratislavského podhradia. Napriek tomu, že tento boj je zrejme prehratý. V skutočnosti sa totiž vôbec nejedná o problém historického vzhľadu. Otvorene povedané, moderné budovy budú vyššie, bude v nich viac priestorov na predaj a prenájom a investor tak zarobí oveľa viac. Oveľa viac, ako v prípade obnovy historickej zástavby. Napriek tomu to nevzdávajme a zamyslime sa nad ďalším osudom nielen Bratislavy. To sa týka všetkých obyvateľov Slovenska.
Tu treba zabudnúť na žabomyšie vojny, rivalitu a všadeprítomnú “slovenskú” neprajnosť. Podobné barbarstvá sa stali a stávajú v Žiline, Košiciach a ďalších mestách. Zamyslime sa nad tým nielen tí, ktorí milujú prechádzky po tých niekoľkých historických uličkách, ktoré hlavnému mestu zostali, ale aj vy, Bratislavčania, ktorým to je doteraz úplne jedno. Francúzi stavajú barikády pri najmenšej nespokojnosti, Maďari podpálili budovu televízie na základe jednej vety vplyvného politika. Samozrejme tým nemám na mysli násilie. Chcem tým poukázat na schopnosť okolitých národov bojovať za svoju vec. Nech už bude teda osud bratislavského podhradia akýkoľvek, preberme sa z ošiaľu shoppingovej kultúry, ľahostajnosti a tuposti. Skúsme na chvílu zabudnúť na imidž a nato, kde zarobiť “love”… Pokúsme sa byť zodpovední k svojmu okoliu a tomu, čo po nás zostane… Ak máte podobný názor, zapojte sa napríklad do petície na stránke Obnovme podhradie alebo do Ankety na tejto stránke.
Jozef Terem
