Dovolenka v Tunisku, 2,časť

Hammamet je asi 20-tisícové mestečko, no je pomerne rozsiahle a tiahne sa pozdĺž pobrežia Hammametského zálivu a leží na začiatku polostrova Cap Bon. Centrum tvorí medina s Kasbou - starou pevnosťou.

Hammametská medina je kompaktná, obohnaná hradbami a okrem Kasby s múzeom sa tu nachádza mešita (zhruba v centre mediny), neodmysliteľné trhy a úzke uličky, ktorými sa oplatí túlať. Tak sme našli aj výhľad na moslimský cintorín. Keď výjdete potom z mediny, cintorín leží vedľa rozsiahleho a mierne socialistického Námestia mučeníkov. Potom sa oplatí prejsť okolo mediny smerom k moru, je tam pekný výhľad na typické stredomorské biele domy a reštaurácie a staré vraky rybárskych lodiek. V strede výbežku hammametského polostrovčeka je malý kruhový objazd (kruhové objazdy sú dedičstvom francúzskej nadvlády) a ako takmer všetky, aj tento má v strede sochu. Sú to akési 3 morské panny s kytičkami jazmínu. Stretnete sa s predavačmi jazmínu, veľmi pekne vonia a nosí sa na ozdobu. Niektorí muži si ho dávajú za ucho a podľa toho, za ktorým ho nosia, vyjadrujú, či sú slobodní alebo ženatí. Ale takmer všetci sú akože slobodní :) Cesta z hotela El Fell je dlhá 6 km a taxíkom stojí 5 dinárov za posádku. Pozor, ak ste napríklad dvaja, taxikár môže zastaviť aj niekomu ďalšiemu. Nám sa to stalo z niekoľkých ciest len raz - aj to bol taxikárov kamarát a trošku sme pokecali :) Inak skôr mávol, že je plný. Na cene 5 dinárov sa treba dohovoriť dopredu a trvať na nej. Ako všade, aj tu platí, že s trochou arabčiny a úsmevom sa vám to podarí. Jednému sa celkom rátalo, keď som povedala, že chceme vidieť masdžid akbar (veľkú mešitu).

Nabeul

Nabeul je 80-tisícové mesto susediace s Hammametom - smerom na severovýchod po pobreží. Z hotela El Fell to bolo 7 km a taxíkom tiež za 5 dinárov. Je známe svojou keramickou výrobou, takže keramika sa oplatí kupovať tu. Majú veľmi pekné misky všetkých možných aj nemožných tvarov a farieb a sú neuveriteľne lacné, takže si nebudete vedieť vybrať. Nabeulská medina je síce ohraničená, ale nie je taká stiesnená ako hammametská, ulice sú tu širšie a celkovo je dosť rozsiahla. Je tu niekoľko pekných mešít. Ak prejdete medinou, na druhom konci vyjdete na peknom námestíčku - hádajte - opäť Námestí mučeníkov. Ak sa zatúlate ďalej uličkami, dýchne na vás bežný život - predajňa ovocia a zeleniny, holičstvo, predajňa či sídlo mobilného operátora, autoopravovňa a podobne.

Aj keď na míle vyzeráte ako turista, nikto si vás nebude veľmi všímať. Rozhodli sme sa vrátiť cez uličky medíny, kde sme postretali pár miestnych starších ľudí, na bulvár Habíba Burgíby. Na môj vkus je tu príšerne veľa smogu od áut stojacich v zácpach, štípali ma oči a ťažko sa mi dýchalo. (Opäť bolo fajn mať so sebou kvapky do očí.) Avenue Habib Bourguiba je pomerne rušné a zaľudnené miesto a tiež si vás tu nebude nikto všímať. Nie je to síce malebné fotogenické miesto, aj keď ja som tu porobila veľa fotiek. Na tejto ulici nájdete aj múzeum oblasti Cap Bon, za nejaké cca 4 dináre + 1 dinár za fotenie si môžete pozrieť malé múzeum s mozaikami, soškami, drobnými predmetmi, peniazmi a podobne. Popisy boli myslím len vo francúzštine. Nemusíte sem ísť za každú cenu, ale ak máte ešte čas, pokojne sem zaskočte. V Nabeuli sa na bulvári kolmom na ulicu Habíba Burgíbu nachádza bizarný Orange monument, teda pomarančový pomník - socha veľkej misy plnej pomarančov. Určite pôjdete okolo.

Ponuka výletov

Myslím si, že väčšina našich cestoviek vám ponúkne fakultatívne zájazdy. A keby aj nie, ponúkne vám ich hotel alebo miestna cestovka. My sme išli s Medina tours (keďže pôvodné Kartago tours nám náš termín zrušilo). Už z letiska nás vyzdvihla a celý čas sa o nás starala pani Ema Khachroum, Slovenka vydatá a žijúca 20 rokov v Tunisku. Bola úžasne vtipná, príjemná, nabitá informáciami, tipmi a radami, nevtieravá, proste dokonalá delegátka. S Medina tours má externú zmluvu a preto pracuje aj pre niektoré iné spoločnosti a je certifikovaná v Tunisku. Samozrejme ovláda arabčinu aj francúzštinu asi na rovnakej úrovni ako slovenčinu. Čo sa týka výletov, určite je lepšie si ich kúpiť vo vašej cestovke u vášho delegáta, vyhnete sa podvodníkom a nadsadeným cenám a navyše máte istotu, že váš sprievodca bude rozprávať slovensky, prípadne česky.

Ja viem, nie každý je taký hŕŕ do cestovania a trmácania sa v teple po cestách, keď sa môže vytasiť na pláž. Ale myslím si, že vidieť hlavné mesto Tunis, starobylé Kartágo a malebné Sidi Bou Said je dobrou voľbou, zaberie to necelý deň a s dobrou delegátkou sa dozviete veľa o Tunisku. A ak môžem poradiť, bez Sahary z Tuniska ani neodchádzajte! Je to obrovský zážitok, samozrejme, pokiaľ nemáte za sebou niekoľko extrémnych expedícií, čo predpokladám, že nemáte, keďže ste prišli s cestovkou do tuniského letoviska. Okrem týchto dvoch výletov, ktoré jednoznačne odporúčam, sú v ponuke rôzne "zábavné" výlety, ako tuniský večer, aqua parky a podobne. Sú to čisto turistické záležitosti a čo som počula, ľudia neboli nadšení. Ak si mám vybrať popoludnie za 40 eur v aqua parku alebo 2 dni na Sahare za 87 eur, moja voľba je jasná.

Tunis, Kartágo, Sidi Bou Saíd

Celodenný výlet po krásnych miestach Tuniska. V cene zájazdu je aj obed. Necestuje sa dlho, je to len nejakých 60 km (po Ben Alího diaľnici, ostatne, všetky cesty v Tunisku sú pekné) a preto máte dosť času na všetko a ešte sa vrátite na večeru. Prvú zastávku sme mali na tuniskom Champs Elysée - Francúzskom námestí. Pozreli sme si tuniskú medinu, ktorá je rušná, s uzučkými uličkami lemovanými vysokými domami, miestami boli tieto uličky kryté. Opäť tu nájdete veľa cetiek od výmyslu sveta, ale ak už ste medzitým nakúpili inde, nič vás tu nenadchne. Zhruba v strede mediny sa dostanete k obdĺžnikovej mešite, do ktorej sa môžete za poplatok aj ísť pozrieť.

Neverci samozrejme len na nádvorie. Pri mešite sa nachádza akási mapka nakreslená na keramických dlaždiciach. Tam si môžete nájsť, čo sa ešte oplatí vidieť, ak nechcete freneticky pobehovať medzi stánkami trhu. Tuniská medina je dosť rozsiahla a dá sa tu parádne stratiť, lebo sú tu aj slepé uličky. Treba si stále držať v pamäti smer, ako sa dostanete na dohodnuté miesto. Zo starovekej atmosféry sa presuniete na pulzujúcu tepnu veľkomesta a najhlavnejšiu ulicu Tuniska. Zhruba v strede sa nachádza kresťanská katedrála sv. Vincenta de Paula, pôsobí pekne, no vnútri sme neboli. Boli sme si sadnúť do kaviarne, čo bol náš najväčší výdavok. Sedelo sa normálne vonku a vyzeralo to tam ako v akejkoľvek európskej kaviarni. Potom sme sa presunuli stredom jazera Tunis do pobrežného mestečka La Goulette na obed do hotela Lido.

Tu sme videli vo veľkej reštaurácii výklenok s dvomi stoličkami, ktorý sa používa pri moslimských zásnubách. Po obede sa presúvame do Kartága na pahorok Byrsa. Ema nám porozpráva históriu tohto miesta. Ja to tu písať nebudem, bolo by to príliš dlhé a dá sa to nájsť na kompetentnejších miestach :) Pozeráme sa na panorámu, na prístavy, potom na vykopávky rímskeho a ešte staršieho púnskeho (fenického) Kartága. Navštívili sme múzeum s mozaikami, keramikou, fenickým sklom, sochami a rôznymi predmetmi, napr. prvými fenickými peniazmi. Ďalšou zastávkou v Kartágu sú Antoninove kúpele, susediace s prezidentským palácom, ktorý je ale prísne zakázané fotiť. Z budovy kúpeľov sa zachovali skôr podzemné časti a za svojich čias mala aspoň 20m nad zemou. Neskôr vchádzame do mestečka Sidi Bou Saíd. Je mierne do kopca, týči sa nad morom a všetky domy tu sú (a musia byť) namaľované na bielo - proti horúčavám - s modrými okenicami a doplnkami - proti hmyzu. V Sidi Bou Saíd sa natáčala Angelika, ale tie schody by ste prehliadli, keby vám ich neukázala sprievodkyňa. Posedíme ešte pri poriadnej arabskej káve a mätovom čaji s píniovými orieškami.

Sahara

No tak toto bol asi najlepší zážitok v Tunisku. Naozaj vrelo odporúčam. Nie je to síce pre menej zdatných turistov, ale tým myslím nie tých, čo by neradi šľapali, ale naopak vytrvalo sedeli. To ale môj prípad nie je a jednoducho, ak chcete vidieť tretinu Tuniska a veľa pamätihodností, tak sa na tento dvojdňový výlet určite odhodlajte. Fakultatívny výlet sme si kupovali u našej delegátky a stál 87 eur. Potom máte ešte možnosť si prikúpiť jazdu na ťavách, džípoch po púšti a konskom povoze po palmovom háji. My sme využili prvé dve možnosti dokopy za 60 dinárov. Z hotela El Fell sme odchádzali medzi prvými už o 5:30. Asi o hodinu v Sousse nás Slovákov presunuli do minibusu pre dokopy 11 ľudí, ale bolo nás tam 6 + vodič a delegátka. Vodič sa volal Skander, ale prezývali ho Schumacher a je naozaj dobrý vodič a milý človek. Delegátka sa volá Eva Dunajčíková, Saharu išla prvýkrát, ale bola veľmi dobrá. Tiež nám veľmi veľa porozprávala o Tunisku.

Prechádzame pobrežím a ako prvé navštívime rímske koloseum v El Jeme. Natáčal sa tu Gladiátor s Russelom Crowom. Dá sa tu narobiť kopa fotiek. Tunisko je rozdelené na také akoby pásy, sever je úrodný, na Cap Bon sa pestuje ovocie a zelenina pre celé Tunisko. Nižšie sú samé olivovníky, v Tunisku sú registrované a nesmú sa vyťať. Dokopy je ich 55 miliónov, väčšinou sú v súkromnom vlastníctve a kým olivovník zarodí, trvá to tak dlho, že dedko sadí strom pre svojho vnuka. Ale potom môže rodiť aj vyše 1000 rokov. Čiže cesta stredom Tuniska je príšerne jednotvárna a nudná. Južnejšie sú potom palmy a púšť. Púšť je ohromne rôznorodá a na rozdiel od kmitajúcich olivovníkov veľmi zaujímavá. Prechádzame dedinkou Mahres, ktorá je známa kostrou veľryby z Madagaskaru. Vraj sem taká pripláva každých 20 rokov, ale terajšia mešká :) Sú tu aj sochy mladých umelcov, ktorí tak dostali priestor. Neskôr už prechádzame púšťou, rastú tu také malé kríčky a trávy a tak nezodpovedá našej predstave púšte. Ostatne, taká tá klasická piesočná púšť s dunami sa nazýva erg a nachádza sa oveľa viac na juhu. Zastavujeme sa v Matmate, kde sa natáčali Hviezdne vojny a dodnes tu žijú troglodyti - jaskynní, resp. podzemní ľudia. Sú to už južní Berberi, niektorí prešli na islam a nad vchodom do takého troglodytného obydlia majú chamsu (ruku). Navštívili sme jedno také obydlie, bola tam staršia pani, ktorá toto mala očividne ako biznis, ale zase až toľko sme u nej neminuli :) My sme jej venovali krabičku eukalyptových cukríkov a ešte za nami s mamou prišla, aby sa špeciálne poďakovala. Také obydlie je vážne príjemné a pohodlné, kľudne by som tam v tých horúčavách ostala. Matmata je jedným z najteplejších tuniských miest a môžeme to potvrdiť. Aj keď naše júnové počasie nebolo ukážkové, pri mori bolo prvé dni dosť chladno (23°C) a aj pršalo (naozaj neobvyklé, ale v tom čase boli u nás záplavy, celý máj pršalo a celkovo je počasie iné, ako sme zvyknutí).

No na púšti sa nám to hodilo, určite nikde nebolo viac ako 35-38 stupňov. Nad Matmatou sa týči nápis ala Hollywood. Kúsok odtiaľ sme mali neskorý obed a cestou sme sa zastavili nad dedinou Tamerzet, ktorú v minulosti vyplavilo (!). Pršalo 22 dní a voda zabila 180 ľudí. Áno, sme na púšti a to miesto si neviem ani predstaviť zaplavené. Potom sme sa chystali do Douz na ťavy. Musím priznať, že mi nebolo všetko jedno, predtým som sedela len na koni a pred ťavami som mala rešpekt. Inak všetko sú to samci, samice žijú na divoko v púšti, videli sme ich veľa aj popri cestách. Tam vychovávajú svoje mladé a odchytávajú sa len samci. Vraj preto, že ženy sa nedajú skrotiť ;) Obliekli nás do takých nomádskych hábitov a naozaj v nich bolo príjemne. Ťavu si môžete aj pohladkať, ale bacha na to, pľuje a môže byť nervózna. Vtedy tak nespokojne ručí. Klasicky si ťava sadne, vy vysadnete (ak vás bolia kĺby, treba si kolená posunúť smerom dopredu k ťaviemu krku), potom sa pevne chytíte, ťava zdvihne zadok, vy držíte len na svojich rukách a potom sa postaví aj prednými. Je to dosť zábava. Moja ťava zosadala tak, že celou silou hegla na "lakte", pričom som jej skoro preletela cez hlavu a potom elegantne a pomalinky jemne zosadala zadkom.

Jazda na ťave po púšti naozaj stojí za to, je to krásny pocit. Mali sme šťastie, že nás bolo iba šesť, taká malá karavánka a brali nás tam, kde nebolo "narváno", teda človek mal naozaj pocit samoty a nekonečnosti púšte. Jazda trvá asi hodinu a je to tak akurát. Potom si môžete kúpiť svoju fotku za 4 dináre. Najprv som ju nechcela, ale keďže sedíte na ťave, nemáte šancu sa odfotiť, ani niekoho, kto je pred vami chrbtom alebo za vami... Takže sme to využili. Dostali sme aj ťavie vodičáky ;) Na tomto mieste sa chodí aj na konské povozy do palmového hája. My sme ale boli celí šťastní, že sme prežili a že tá Sahara nie je vôbec nejaké nudné a nebezpečné miesto, ale naopak, je tu veľmi dobre, a ubytovali sme sa v krásnom 4-hviezdičkovom hoteli Oasis v Kebili. Keby tu mali more, tak sem prídem na dovolenku. Skočili sme do bazéna, bolo príjemne teplo, okolo sedem hodín večer.

O 19:30 sme sa navečerali a potom sme hneď išli spať, lebo sme ráno vstávali medzi 3 a 3:30, o štvrtej ráno boli raňajky (nešlo mi to ani ušami) :) Ponáhľali sme sa na východ slnka nad soľným jazerom Chott el Jerid s rozlohou 5000 km2. Je to zaujímavé, jazero je plné soli s vodou, nie vody so soľou. Vyváža sa na posyp zimných ciest, ako kuchynská sa ešte musí čistiť od piesku a prímesí. Dajú sa tu nakúpiť rôzne nerasty, púštne ruže a soľ, ale ak mierite do Chebiky, nechajte si kúpu nerastov na neskôr. Prechádzame cestou cez stred jazera, v Tozeuri nastupujeme do nášho džípu. Prechádzame popri letisku Tozeur-Nefta, ktoré vybudovali za peniaze Luca Bessona. Keď sa tu natáčali Hviezdne vojny, na rozvoj oblasti nechali 14 miliónov dolárov. S veselým vodičom jazdíme hore dolu po dunách, vreštíme, ale zdá sa, že vie, čo robí. Veď tadiaľto jazdí 2x denne. Jazda džípom trvá 4 hodiny a už o nejakej siedmej máme pocit, že máme celodennú šichtu za sebou.

Zastavili sme sa aj na mieste, kde sa vyrojili miestni detskí predavači. Priznám sa, nič som síce nechcela a potrebovala som sa sústrediť na foťák a drobný piesok vo vzduchu a nechcela som, aby ma otravovali, tak som ich dosť odbíjala. Keby som bola trochu otvorenejšia, mali najkrajšie náhrdelníky a za dinár mi ich ponúkal nakoniec päť! Toto ma trochu mrzí, lebo tie decká tam pracujú a nie je tam zase až toľko turistov, ako na pobreží. Navštívili sme aj kulisy filmu Hviezdne vojny postavené priamo v púšti. Blížime sa k pohoriu Atlas, ktoré sa sem tiahne až z Maroka. Vchádzame do horskej oázy Chebika (Shabika). Náš sprievodca Hassan vie dobre po anglicky, aj keď tu býva od narodenia, prechádzka trvá asi 40 minút. Ukáže nám výhľad, porozpráva o histórii, zavedie k prameňu, ukáže alžírske hranice. Včera sme boli blízko líbyjských. Chebiku v minulosti zaplavilo (!), keď veľa pršalo a tak postavili novšiu časť.

Tá už je elektrifikovaná, je tu vidieť aj satelit, no voda sa používa stále tá zo 4 chebických prameňov. Pre nich pitná, pre nás nie. Je tu veľa fosílií a nerastov, môžete si ich kúpiť. Pravé a hodnotné sú tie, ktoré vám predajú asi za 10 dinárov, nie za jeden. Potom v Tozeuri presadáme do nášho minibusu, kde nás otravujú miestni chalani, nech si kúpime vychladenú vodu alebo rovno zamrznutú. Myslia si, že je to v púšti ten najlepší nápad, ale ja nepijem také chladné veci a už vôbec nie, keď je vonku teplo. Títo chalani sú najneodbytnejší zo všetkých. Obedujeme v Metlaoui. Nasleduje návšteva Kairouanu, štvrtého posvätného mesta islamu (po Mekke, Medine a Jeruzaleme). Fotíme mešitu spredu, ale aj zvrchu, kam sa dostaneme cez kobercáreň. Síce tu nič nekúpime, ale veľmi sa o našu 6-člennú výpravu nezaujímajú, prichádzajú Poliaci a Rusi, tak nás nechajú vybehnúť na strechu.

Mama urobila chybu, keď prstom ukázala na jeden (príšerný) koberec, či sa mi nepáči. To bol signál pre majiteľa obchodu, ktorý ma zdrapil, behali sme po celom obchode, chcel mi niečo predať, potom ma zatiahol do dielne a vorval mi pusu. Dezinfikovala som sa potom ešte asi hodinu :) Chcel ma kúpiť za tisíc tiav a desaťtisíc kobercov, letenku do Tuniska (keď si na Slovensku všetko vybavím) a tento jeho obchod. Nuž, nepochodil, ale keď príde kríza, viem, kam sa obrátiť :) Každopádne, mešita je pekná, najstaršia v Afrike, takže je trochu iná, na aké sme zvyknutí. Všeobecne v Tunisku sú minarety skôr štvorcové, nie okrúhle, ako sme videli v Egypte alebo Albánsku. A určite má aj pridanú hodnotu vzhľadom na dôležitosť miesta pre moslimov. Vraj ak sa moslim nemôže dostať do Mekky, môže 7x prísť do Kairouanu a hadždž (svätá cesta) sa mu počíta. Keďže v tom čase sa hralo o svetový pohár vo futbale v Južnej Afrike, všetci registrovali krajiny aj na základe týchto majstrovstiev. Slovensko sa po prvýkrát dostalo až do osemfinále s tým, že sme vyradili majstrov Talianov. Preto pokaždé, keď sa nás niekto spýtal, odkiaľ sme, už to nebolo nejasné tápanie Czechoslovakia? Slovenia? What?, ale radostné Hamšík! Škrtel! Weiss! V Kairouane sme dostali bonusový mätový čaj navyše za Hamšíka :) Odtiaľ sme už išli smerom do Sousse a tam nás presadli na autobus do Hammametu. Vyše hodina v tomto chladničkovom autobuse mi spôsobila angínu s nutnosťou brať antibiotiká a bol to riadny kliešť, držala sa ma asi 2 týždne. Mama ochorela rovnako v lietadle smerom domov. Mimochodom, lietadlo a nádcha je jeden z najnepríjemnejších zážitkov. Prerazilo mi to do uší a 2 dni som nič nepočula.

Odporúčam

Tunisko rozhodne odporúčam a je vysoko pravdepodobné, že sa sem ešte pozriem. Spája arabskú exotiku s francúzskou eleganciou. Určite stojí za pozretie aj mesto Sbeitla alebo celý sever, najmä pri alžírskych hraniciach. Je tam zaujímavá Jugurtova stolová hora. Na pobyt sa mi napr. nepáčil Sousse, Hammamet bol super, aj jeho južná časť Yasmine Hammamet. Príjemná môže byť Mahdia. A bez krásnej Sahary domov ani nechoďte :) Určite sa dá Tunisko prejsť aj na vlastnú päsť, ale tak ako aj v Egypte, nemáte šancu vidieť toľko veľa vecí, ako keď máte so sebou kvalitného sprievodcu. Fotky a videá Aby som podporila moje slová, že ako je v Tunisku krásne, môžete si pozrieť fotky na Picase alebo videá na Youtube.com pod "RogerkaJah Tunisko". (picasaweb.google.com/rogerka7)