12.-24. júna sme boli s mamou v Tunisku. Bývali sme v letovisku Hammamet, a to na severe (Hammamet Nord) v hoteli El Fell***. Rok a pol predtým sme boli v Egypte, čo bola naša prvá dovolenka v moslimskej krajine.
Ak nerátam výlet do Albánska či prechod Bosnou a Hercegovinou :) Od Egypta som čakala všeličo, ale nás príjemne prekvapil a považujeme ho za najlepšiu dovolenku. Určite pre neprekonateľné egyptské pamiatky a nádherný rajský hotel Sahara Resort v Hurghade. Predpokladala som, že Tunisko bude na oveľa nižšej úrovni ako Egypt a neviem prečo som si myslela, že pre slovenského turistu je Tunisko zľahka exotické, jednoducho, že sa sem nejazdí. Ale to teda nie je pravda, Slováci Tunisko už dávno objavili.
Arabské krajiny a kultúra
Je pravda, že Slováci nie sú zvyknutí na arabskú mentalitu. O islame si myslíme len to najhoršie a o Araboch asi tiež. Mne je to proti srsti, pretože táto kultúra ma zaujíma. Všeobecne je mi bližšia myšlienka "zodpovedného turizmu", čo okrem iného zahŕňa rešpektovať miestnych ľudí, zvyky, kultúru, jesť ich jedlá, používať miestnu dopravu a podobne. Odporúčam naučiť sa zopár základných fráz v arabčine (ale pozor, v tuniskej arabčine), mať obyvateľov aj personál v náležitej ľudskej úcte, usmievať sa a sú vaši. Žiadny človek na tejto planéte nemá dôvod cítiť sa nadradený (a ani podradený) a potom všetko funguje. Treba si samozrejme zvyknúť na prístup - inšalláh a bukra (ak boh dá a zajtra). Aj keď budete dupkať nožičkami, ste v Afrike, v arabskom svete a nepomôžete si.
Ale s nejakým tým bakšišom a trochou lámanej arabčiny sa vám veci podaria vybaviť. Čo sa týka bakšišu, doniesli sme si cukríky, žuvačky, otvárače, zapaľovače a perá. Peniaze predsa kazia charakter :) Ale na rozdiel od Egypta (a kopca ostatných zemí), tu nikto bakšiš nepýta, možno ani neočakáva, ale nepohrdne ním a je potom vďačný. Môžete pridať úctivé oslovenie "muhandis" - ale nevšimla som si, že by naňho extra reagovali. Kto sa chce o arabskom svete dozvedieť viac, Slovenka Emíre Khidayer napísala nedávno knihu Arabský svet - iná planéta? - v ktorej rozpráva o arabskej kultúre z nášho kultúrneho pohľadu. Vo viacerých sprievodcoch budete čítať, že Tunisko má rovnaký čas ako Slovensko. Bola to pravda ešte asi pred dvomi rokmi. No Tunisko zrušilo letný čas, a tak práve v lete, keď sa chodí do Tuniska na dovolenky, si musíme prestaviť hodinky o hodinu dopredu. Je to preto, že mesiac ramadán sa v rámci nášho kalendára posúva každý rok cca o 10 dní skôr. V tomto roku sa ramadán začína už 11. augusta a končí 9. septembra. Aby sa Tunisania nemuseli o hodinu dlhšie "trápiť" pôstom, zrušili letný čas.
Arabčina
Arabčina má aj spisovnú formu, ale tá sa používa skôr v médiách, na školách a podobne. Inak má takmer každá oblasť iný dialekt arabčiny. Je preto bežné, že Arabi z rôznych kútov sveta si nerozumejú, ak sa nerozprávajú spisovnou arabčinou, a tak sa niekedy musia rozprávať anglicky alebo francúzsky. Využijete frázy ako napríklad: šokran (všearabská forma šukran): ďakujem - toto je absolútna povinnosť, podľa mňa špeciálne tuniské poďakovanie znie: baraka alláhu fík, v doslovnom preklade nech ťa boh požehná dobrý deň - aslema dovidenia - bislema dobré ráno je sbáh il chér, ale skracujú to na sbáchír ako oslovenie môžete použiť muhandis pre muža a madam pre ženu na otázku Ako sa máš? sa dá odpovedať Al hamdu lilláh (niečo ako Vďaka bohu) Chamsa znamená päť, ale aj symbol Fátiminej ručičky (budete ju stretávať na každom kroku). Je to ochranný amulet, predstavujúci 5 pilierov islamu a rôzne iné náboženské päťky :) Fátima bola najmladšou dcérou proroka Mohammeda. Mne sa osvedčilo jednoducho len rozprávať, aj keď som si nebola istá. Buď ma opravili sami, alebo vetu po mne zopakovali a ja som zachytila jej správne znenie. Problémy máme hlavne v rôznych odtieňoch h až ch a správnom spodobovaní, resp. nespodobovaní spoluhlások. Keď je spolu "sb", nečíta sa to ani ako "sp", ani ako "zb". Tak, ako sa "kebab" nečíta "kebap". Zdvojené spoluhlásky treba tiež prečítať (hammám), takým akoby predĺžením hlásky.
Iné jazyky
Bez problémov sa dohovoríte francúzsky, v turistických oblastiach aj anglicky a sem-tam nemecky alebo taliansky (Sicília leží len 140 km od Cap Bonu). Ale pozor, anglicky si o politickej situácii nepokecáte, skôr to zjednodušte na rukami, nohami, ukázaním na prstoch a pridajte hello a how much. To stačí, ďalej sa nedostanete. Jediný, kto mi plynule odpovedal na otázky, bol Hassan z oázy (!) Chebika (Shabika). Apropo dvojité názvy. Takmer všetko sa dá prepísať aspoň dvomi spôsobmi. Je to kvôli náročnému prepisu z arabčiny a často sa francúzsky a anglický prepis rozchádzajú. V letoviskách a najmä od predavačov začujete aj ruské, poľské, české či slovenské vety, podľa toho, na akú národnosť vás odhadnú. Niekedy sú to také výkriky ako "ježišmária" alebo "Kateřino, pojď ke mně" - a často ani nevedia, čo znamenajú, len to pochytili od turistov, aby pritiahli vašu pozornosť.
Gestá
Za žiadnych okolností neukazujte Arabovi podrážky, nerobte gesto potápačského OK - spojený palec a ukazovák - je to neslušné gesto v arabských krajinách, takisto tu pochopia všetky európske neslušné gestá. Účet si vypýtate gestom pripomínajúcim načmáranie niečoho do vzduchu. Presne opačne ako v našej kultúre sú si tu bližší muži než ženy navzájom. Môžete uvidieť mužov zvítať sa bozkom na líca alebo držať sa za ruky. Znamená to, že sú to blízki priatelia a sú si ako bratia, alebo pokojne aj to, že sú si bližší ako priatelia a vyzerajú ako by si boli bratia. Ako všetci moslimovia, ani tu nemajú mladé páry možnosť stretávať sa ani na verejnosti, ani v súkromí bez toho, aby boli zosobášení alebo aspoň zasnúbení. A možno aj preto vás, dámy, budú pozývať na rande. S nemoslimkou to neplatí. Páni, smola, žiadna moslimka vás o rande požiadať nesmie :)
Nakupovanie
V Tunisku platia tuniskými dinármi a za 100 eur dostanete momentálne (2010) 180 dinárov. Výmenný kurz je určený centrálne a preto si nemusíte robiť starosti, kde nájsť výhodný kurz. Jednoducho vleziete do prvého exchangu, banky, hotela... a dostanete svoje peniaze. Dajú sa vymeniť aj doláre, za 100 dolárov dostanete 140 dinárov. Exportovať dináre je zakázané. Pre jednoduchosť si môžete cenu v dinároch predstaviť polovičnú a dostanete približne cenu v eurách.
Nemali by ste si nechať ujsť nakupovanie na miestnych trhoch. Mne dosť chýbalo, že sme nezašli aj niekam na naozaj miestny trh, kde nakupujú tuniské gazdinky. Všetky trhy v centrách a blízko turistických cieľov sú samozrejme určené turistom a predávajú sa tu najmä suveníry, keramika, korenie, oblečenie, šperky, niekedy sladkosti a podobne. V Tunisku je všetko dosť lacné, máločo je vyrábané strojovo a tieto ručne robené veci sú lacnejšie. Na rozdiel od kachličiek, kedy je ručná výroba hodnotnejšia než strojová. Oplatí sa kúpiť keramika, nerasty, tabak do šíše, datle, olivové výrobky, môžete si doniesť aj darbuky (bubníky), klasické magnetky, pohľadnice, ale aj oblečenie, šperky, korenie a mätový čaj. Na šperky sa radšej pozerajte ako na bižutériu. Mne sa podarilo kúpiť striebro s napodobeninou tyrkysu a tyrkys s napodobeninou striebra :)
Aj keď striebro majú kvalitné a tradične ho vyrábajú Berberi. Nekupujte gýče (plyšové ťavy), nájdete kopu hodnotných, zaujímavých, lacných a aj praktických vecí. Asi netreba čakať nejaký európsky štandard, ale tie veci sú svojím exotickým spôsobom kvalitné a dajú sa nájsť aj lepšie veci rovnakého druhu - napr. magnetky sme si doniesli pekné, ale taká tam bola jedna z dvadsiatich. Treba sa pozerať. Ale zase bacha. Existuje tu nepísaný kódex, ako nakupovať. Keď vojdete do obchodíka, treba nakúpiť. Keď tovar chytíte alebo sa nebodaj spýtate na cenu, musíte ho kúpiť. No áno, môžete "utiecť" aj bez kúpenia, ale budete považovaný za západniarskeho burana. Ako Slováci máme úžasnú výhodu. Ponuka sa pre nás začína niekde v polovici ponuky pre Američanov alebo Nemcov. Tí kašlú na zjednávanie a dajú toľko peňazí, koľko si obchodník vypýta. Ako sa všade píše, táto cena je minimálne 10-násobná. Naozaj.
Základné pravidlo: nič obchodníkovi neverte. Nie, nemá doma deti, ktoré mu plačú, nie, nezdrali ste ho z kože. Verte, pokiaľ vám niečo predá, ešte na vás výhodne zarobil. Pokiaľ cenu prestrelíte, tovar vám nepredá. Ono, skúšať zľaviť magnetku, ktorá stojí 1 TND, sa neoplatí. Keď, tak skôr ako množstevnú zľavu. Ak chcete zjednávať a obchodník sa na to chytí, nenechajte sa odbiť. Musíte mať dostatok času a trpezlivosti. Tovar vyberajte očami a tvárte sa, že vás nič nezaujíma. Ak sa dá, plynule pokračujte v chôdzi, aj keď pomalej. Keď si vyberiete, odhadnite, koľko chcete zaplatiť. Spýtajte sa, koľko to stojí. Obchodník sa vás možno spýta, odkiaľ ste a že Američan by to mal za 45 a vám to dá za 25. Vy povedzte napr. 5. Obchodník vás nazve banditom alebo babou Jagou :) Bude znechutene nad vami mávať rukou. Vy sa len usmejte a trvajte na svojom.
On spustí o trochu cenu, vy zvýšite (približne o to, o čo on spustil). Potom sa už len dopiluje výsledná suma a obchod je uzavretý. Bolo by fajn, ak by ste mali drobnejšie. Nie vždy sa to dá. Mne síce vždy vydali a aj keď nemali, bežali po celom trhu rozmeniť. Ale vraj sa stáva, že namiesto výdavku obchodník prihodí nejakú cetku. Ja by som trvala na výdavku. Na soľnom jazere obchodník chcel za ametyst 10 dinárov, snažili sme sa zjednávať, ale nechcelo sa mu, trval na desiatich, ale poprihadzoval asi 6 ďalších nerastov, púštnych ruží a kusisko soli :) Možno to malo aj 2 kilá. Inak, ťažko povedať, či ten ametyst bol pravý. Určite v Tunisku nájdete veľa pravých nerastov, je to bohatá krajina, veľa sme ich videli napr. v oáze Chebika a boli tam aj fosílie. Ale laik to ťažko rozozná. Náš ametyst púšťal totiž po umytí jedného kryštálika fialovú farbu a asi to bol len nejaký číry kremeň alebo čo. Každopádne, je to pekné, nám to nevadí, ale komu áno, tak by tomu mal rozumieť. V našej výprave bol aj geológ a ten sa v Chebike rozplýval. Je pravda, že skutočne hodnotnú vec vám nikdy nezľavia na 1-2 dináre, ani keby ste sa ako snažili.
Ak máte viac času, popozerajte sa po celom trhu, prípadne vo viacerých mestách, aby ste dostali obraz o cenách. Najlepšie je, ak vám napr. sprievodca poradí ceny. Stane sa, že tú istú vec vám niekde ponúknu za 10, vy zjednáte na 3, celí šťastní sa pohnete ďalej a tam vám to ponúknu za 1 dinár... Tunisko je veľmoc, čo sa týka olív a datlí. Nevyrábajú ale veľmi kozmetiku z olív, pretože pre tuniské ženy je príťažlivá francúzska značková kozmetika a nie recepty starých materí. Najkvalitnejšia odroda datlí sa volá Deglet núr - prsty svetla. S našimi lidláckymi sa nedajú ani porovnať. Ak máte radi datle, tieto si určite kúpte, budú vám veľmi chutiť (sú menej sladené). Medzi naše najväčie položky patrila návšteva kaviarne v hlavnom meste na hlavnej triede - Francúzskom námestí prezývanom tuniské Champs Elyseés - kedy sme za pivo, minerálku a viedenskú kávu zaplatili asi 16 dinárov. Ostatné veci boli oveľa lacnejšie. Inak chceli sme presso s mliekom, ale to je pre nich presso so šľahačkou, mali sme si vraj pýtať cappuccino :) V Tunisku existujú samozrejme aj kamenné obchody, tam sa väčšinou nezjednáva. Naopak ak na trhu nájdete obchodík s nápisom fixed price, neznamená to, že nemôžete skúsiť zjednávať. Je to len ďalší trik pre naivných kupujúcich. My sme v takomto napr. nakúpili keramiku, ale nezjednávala som, keďže taká miska stála 1 alebo 1,5 dinára a z toho som už spúšťať ani nechcela. Dávajte si pozor a nekupujte živé rastliny a živočíchy, pretože je zakázané ich vyvážať (kvôli prenosu chorôb). Nepašujte preto ani výhodne kúpené palmičky, ani korytnačky.
Ľudia
Väčšinou prídete do styku so zamestnancami v turistickom ruchu, taxikármi alebo predavačmi. Na rozdiel od Egypta to budú aj ženy. Ženy v Tunisku nie sú a nesmú byť zahalené už od prezidenta Habíba Burgíbu, ktorý vládol v 1956-1987. (20.3.1956 získalo Tunisko nezávislosť a 7.11.1987, keď mal Burgíba 83 rokov, ho vystriedal Zajn al-Abidín ben Alí, dnešný prezident). Ben Alího nájdete na každom kroku, v tomto ohľade to jemne pripomína Turkménsko alebo Severnú Kóreu, ale naozaj len trochu. Na fotkách má pán prezident vyše 50 rokov, v skutočnosti je sedemdesiatnik. V Hammamete má letné sídlo a celoročne sídli v Kartágu a tento palác je striktne zakázané fotiť (sledujú vás). Je to dosť obtiažne, pretože pán prezident Ben Alí sídli hneď vedľa fotografovaných Antoninových kúpeľov.
Každý Tunisan miluje svojho prezidenta, je hrdý na svoju vlasť a... emigroval by ihneď, ako by to bolo možné. A preto dámy pozor na sladké reči miestnych plejbojov. Aj keď, egyptskí muži sú oveľa dotieravejší. Tunisania sú ešte celkom milí. Všeobecne Arabi milujú plnšie tvary vhodné na materstvo a dlhé vlasy. Milujú svoje aj cudzie deti, rodina je posvätná. Neexistuje sociálne poistenie a myslím, že ani dôchodok, o deti, chorých, nezamestnaných a starých sa stará rodina. "Odložiť" človeka, či už dieťa alebo seniora, do domova, je v arabských rodinách neprípustné. Predsalen ale postupne vznikajú tieto domovy (dokonca detsky a seniorský domov zvyknú susediť), pretože mladí a stredná generácia odchádzajú za prácou do zahraničia, ak môžu. Bežná mzda môže byť okolo 300 eur. Domy sa stavajú viacgeneračné, rodičia pristavia jedno poschodie, keď sa syn ožení. Dcéry zvyčajne odchádzajú do rodiny manžela. Domy ostávajú rozostavané aspoň na vrchnom poschodí, vtedy sa neplatí domová daň. Ženy sú plne emancipované, môžete sa s ňou pokojne rozprávať, aj muži. Ženy môžu osloviť mužov, ale pozor na dlhší pohľad do očí a priveľa úsmevov (to môže byť brané ako výzva). Na rovnakom poste dostane muž aj žena rovnaký plat (v tom Tunisko ďaleko predbieha Slovensko). Obchodníci vás síce budú oslovovať vždy a všade, ale ak nezareagujete, pokračujete v chôdzi, prípadne pokrútite hlavou, pochopia a na rozdiel od Egypta vás nechajú bez problémov prejsť ďalej. Ak prechádzate normálnou ulicou, kde nechodia turisti, nikto si vás nevšíma a cítite sa ako doma. Ak sa tak zatúlate, že niekomu omylom vstúpite do dvora, nehnevá sa, stačí sa len usmiať, pozdraviť... Stretli sme jedného trochu nepríjemného pána, ktorý bol ako z učebnice. Išiel presne podľa všetkých varovaní, čo som čítala na internete. Zastavili sme sa v Nabeule na námestí, sadli si na lavičku a chceli sme nájsť na mape ešte niečo zaujímavé (múzeum). Prišiel starý chlapík raziaci alkoholom, že odkiaľ sme (už viac ako turisti sme nemohli vyzerať a boli sme ľahký terč). Na to povedal, že on bol na Slovensku na dovolenke (prípadne sa mu tam vydala dcéra alebo švagor študoval) a že má Slovákov rád a že on nám ukáže jeho ručnú dielňu keramiky (obchod, mešitu, dom), že nech sa len pozrieme, ako sa taká keramika vyrába. Že nemusíme nič kúpiť, lebo sme jeho kamaráti. A už nás ťahal. No toto je klasický priehľadný podvod. Rovnaký, ako keď sa niekto ponúkne, že vám ukáže výhľad zo strechy na mešitu (cintorín, námestie). Vždy je zámer vám niečo predať. Tak, ako všade na svete, aj tu platí, že vám nikto nič nedá zadarmo. Treba len trochu premýšľať a nebyť naivný.
More a pláž
My sme sa kúpali v Stredozemnom mori v Hammamete, kde je more dosť čisté. Nemá takú tú peknú farbu, ktorú keď zachytíte na fotke, vám budú všetci závidieť. Voda je taká číra a čistá, že presvitá piesok a ten tú krásnu tyrkysovú farbu trochu preráža. Zo živočíchov som stretla len 2ks rybičiek, takže sa tam celkom bezpečne pláva a sem tam, hlavne na večer, sa vyplavuje trochu rias, ale nič hrozné. Nie sú tam ani mušle. Pláž je piesková, ale s naozaj drobným pieskom, ktorý vie byť aj nepríjemný, pretože sa nedá oprášiť a vietor ho nesie. Pri nárazoch je to nečakaná hrsť piesku do tváre. Ale tak, dá sa to prežiť. (Odporúčam kvapky do očí stále so sebou.)
Jedlo
Stravovali sme sa v hoteli a v niekoľkých hotelových reštauráciách. Keďže sme vegetariánky, o mäse len toľko, že ste v moslimskej zemi, preto bravčové nedostanete, používajú tu skôr baraninu a jahňacinu. Samozrejmosťou sú morské ryby. Používajú veľa kuskusu a rôzne druhy zeleniny, ryžu, zemiaky, šaláty, ovocie, sladkosti. V hoteloch mierne prispôsobujú stravu turistom, ale ešte stále je pre nás pomerne exotická a treba vyskúšať všetko. Špecialitou je harísa, omáčka zo štipľavých papričiek, ktorú dávajú všade. Pre Tunisana čo je červené, to je dobré, sviečkovou alebo bielym bešamelom by pohrdol. Používa sa veľa byliniek a korenia, ako šafrán, karí, tymián a podobne. Skúste aj tradičné tuniské sladkosti s karamelom, medom, orieškami, datlami či figami. Pre nás je to dosť sladké, ale zaujímavé. Najväčšie problémy mi robili raňajky - biele alebo maximálne grahamové pečivo, maslo, džemy... Jogurty nemali príliš dobré, aspoň tá značka, čo sme mali, bola príliš umelá. Ale zato sme mohli zjesť chalvy do prasknutia - to bol môj svetlý bod :) No a pitie v rámci all inclusive aspoň v našom hoteli boli príšerne sladké umelé "džúsy", celkom dobré pivo a z miestneho alkoholu treba ochutnať boukhu (buchu) - figovica a tibarín - datlový likér.
Vegetariáni to majú pomerne ľahké v all inclusive hoteloch, ale Tunisania nerozumejú tomu, ako niekto nechce jesť mäso, ktoré síce nemajú často, ale keďže je symbolom hojnosti a úcty, turistom by ho radi ponúkli. A už vôbec nepochopia, prečo vám v šaláte vadí tuniak, vajce, inde maslo alebo mlieko. "Bez mäsa" sa povie "biláš laham" a v Metlaoui som to na chudáka čašníka povedala asi 15x, len na mňa prekvapene žmurkal očami, ale potom sa vrátil s takým fantastickým obloženým tanierom zeleninou, že sme sa potešili. Čo sa týka zdravia, jedli sme nakoniec úplne všetko a už sme to ani neprekladali domácou 52-kou. Voda nie je pitná ako všade Afrike, resp. je pitná pre miestnych, pre nás obsahuje iné améby a v Tunisku aj trochu viac soli. V porovnaní s Egyptom je to ale oveľa bezpečnejšia krajina, pokiaľ ide o cestovateľské hnačky. Nie je tu zvykom, že by si turisti kupovali 5-litrové bandasky vody ako v Egypte, vodu sme si mohli načapovať v hoteli aj do fľašiek a tú sme pili. Nuž ale, aj tu platí to o balenej vode so zapečateným uzáverom - asi v polovici pobytu sme zbadali, že do tých nádrží púšťali čašníci normálnu vodu... a pili sme sem-tam v nápojoch aj ľad. Ja som na tieto ochorenia dosť citlivá, po Egypte mi bolo zle ešte dva týždne, Tunisko sa na mne prejavilo jeden deň hodinu a druhý deň asi polhodinu. Kúpila som si aj ich lieky a asi zabrali.
Náš hotel
Hotel El Fell je trojhviezdičkový hotelový komplex ležiaci v severnej časti Hammametu a takmer susedí s letným sídlom prezidenta Ben Alího. Je celkom pekný a čistý, má krásne záhrady, vonkajší aj vnútorný bazén, fitness, hammám, tenisové kurty, plážový volejbal, vodné športy, sály, kaviarne, bar, reštauráciu, terasu, hotelovú pláž... Je strážený pri vchode. V hoteli pracujú aj animátori, boli celkom fajn, aj keď ja tento druh zábavy nemusím. Zúčastnila som sa aspoň aqua aerobicu a boli sme sa pozrieť na "showtime" - tanečný večer, kde nás zabávali animátori, ale aj profesionálni hudobníci, tanečnice a žonglér. To bolo celkom fajn.
Netreba tu hľadať žiadny luxus (za tie peniaze a s toľkými hviezdičkami), aj keď tu vraj mali izby v rôznych kategóriách. Nevidela som iné, ale podľa reakcií sme mali mať ten stredný štandard. Bývali sme v átriovom dome, rovno z vonkajšej chodby sa išlo do izby, dvere boli na kľúč a pod nimi bola medzera - takže bolo počuť aj hlučných susedov vracajúcich sa v noci z baru. No a ich pokračujúca zábava k nám doliehala cez papierové steny, akoby sa bavili hneď v našej izbe. Každá izba mala balkón alebo terasu. Izby boli malé, nebolo tu ani veľa nábytku a ten, ktorý tu bol, bol vstavaný alebo priamo vytvarovaný z betónu. Napr. nočný stolík sa nedal pohnúť, lebo bol celý z betónu (a vyložený kachličkami). V kúpeľni sme mali vaňu, pôsobila moderne. Upratovačky chodili každý deň, vymieňali uteráky a na posteli nám robili umelecké diela :) Aj napriek jazykovej bariére sme boli celkom kamošky (opäť je to o prístupe k ľuďom, a verím, že sme im boli milšie ako náš povýšenecký sused).
