Čierna Hora - trochu iný Jadran...

Už pri prechode srbsko-čiernohorskej hranice je jasné, že Čierna Hora svojmu menu neostala nič dlžná. To dostala od Rimanov, ktorým sa krajina s vysokými pohoriami a hlbokými roklinami zarastená hustými lesmi zdala „tmavá, temná krajina“.

Masívne skalnaté pohoria pokrývajú celú krajinu s len niečo viac ako 620-tisíc obyvateľmi. No mnohé z pláží na pobreží, často doslova vysekané do skál, dokážu konkurovať aj susednému Chorvátsku. Turisti, ktorých každý rok tieto krásy priťahujú, sú pre malú krajinu dôležitou súčasťou ekonomiky. Hoci zatiaľ nie je príliš známa a v Európe masovo vyhľadávaná destinácia, minulý rok ju navštívilo viac ako 950-tisíc turistov. Našinca poteší aj to, že sa tu dokáže, hoci občas aj pomocou posunkov, dohovoriť aj bez cudzieho jazyka.

Pláže - Budvianska riviéra

ciernahora01 Čierna Hora je najmladšia európska samostatná republika. Nezávislosť od Srbska vyhlásili Čiernohorci len minulý rok v júni. No dobré vzťahy s bývalým partnerom pretrvávajú. Srbi tvoria viac ako polovicu z turistov, ktorí Čiernu Horu navštívia. Jej výhodou oproti Chorvátsku sú štrkové a na niektorých miestach aj pieskové pláže. Našincovi asi viac učarujú pláže na severe pobrežia. Niežeby prístavné mesto Bar či turistické mesto Ulcinj nemalo svoje čaro, ale vyžaduje si istú dávku odolnosti k neporiadku či preplnenosti pláží.

Najvyhľadávanejšou destináciou „na severe“ pobrežia je Budvianska riviéra. Tento 25-kilometrový úsek je najznámejší aj preto, lebo ide o najväčšiu riviéru na pobreží Čiernej Hory. A tak práve tu vidno rozmach turizmu najviac. Pribúdajúce komplexy päťhviezdičkových hotelov, apartmánov či reštaurácií v hlavnom centre – meste Budva – sa nedajú prehliadnuť. Historická Budva je malebné mestečko s typickou stredomorskou architektúrou. Úzke uličky a kamenné budovy sú obohnané múrom z 15. storočia. Priľahlá nová Budva je oproti iným mestečkám na tejto riviére špecifická aj v tom, že turista tu nájde takmer všetko. Teda okrem vodných športov aj množstvo reštaurácií, barov či diskoték. Nie každé mestečko na Budvianskej riviére má svoj vlastný nočný život. Daňou za ten je cez deň pláž plná turistov.

Alternatíva

ciernahora02 Pre tých, ktorí majú radi menej zaľudnené pláže, ale nechcú sa vzdať večerného vyžitia, sú alternatívou okolité malé satelity Budvy. Z menších turistických centier vysekaných do kopcov, ako je Bečiči, Svätý Štefan, Petrovač, sa do nočným životom žijúcej Budvy dostanú aj verejnou dopravou. Jej výhodou je aj to, že človek si ušetrí šoférovanie, ktoré je v krajine, kde ľudia preferujú „taliansky“ štýl jazdy, niekedy menším dobrodružstvom.

Vyhľadávanou destináciou je aj Kotorská boka. Obrovský záliv podobný severským fjordom ponúka viaceré centrá. Okrem historického Kotoru s jeho prístavom a stredovekou pevnosťou na kopci je to najmä Tivat, kde je aj medzinárodné letisko. Výhľad z pláže na viac ako tisíc metrov vysoké skaly je naozaj impozantný.

Nočný život

Pre turistov chtivých nočnej dovolenkovej zábavy až taký veľký výber na Budvianskej riviére nezostáva. Kým v iných mestečkách vládne skôr pokoj, v Budve sa začína nočný život žiť až s blížiacou sa polnocou. Okrem podnikov priamo v historickom centre, kde vysedávajú majitelia jácht odstavených v priľahlom prístave, sa podniky ťahajú takmer popri celej pláži. Hoci Čierna Hora má najmä renomé lacnej alternatívy k Chorvátsku, v Budve už s tým turista počítať veľmi nemôže.

Ceny sú síce ešte stále mierne nižšie ako v hlavných chorvátskych centrách, no našu úroveň už pomaly prekračujú. A tak na jeden večer spojený s večerou a posedením pri letných drinkoch musí návštevník počítať s minimálne 20 eurami, ktoré sú oficiálnou menou v krajine. Kuchyňu, podobne ako inde na Balkáne, tvoria najmä jedlá zo syrov, zeleniny, z jahňaciny a rýb. Istým špecifikom je, že aj v prímorských centrách človek dostane sladkovodné ryby, ktoré sa sem vozia z neďalekého Skadarského jazera či horských riek.

Z typických alkoholických nápojov stoja za zmienku najmä miestne vína. Vinárstvo má v tejto krajine dlhú tradíciu, o čom svedčia aj vlastné špecifické odrody predovšetkým červených vín. Z nich domáci odporúčajú najmä Vranac, ktorého konzumácia má podľa nich „mimoriadne“ dobrý vplyv na srdce.

Horská krása ciernahora04

Čierna Hora má však čo ponúknuť aj mimo letnej sezóny. Adrenalínové športy a horská turistika začínajú postupne aj sem lákať čoraz viac turistov. Národný park Durmitor na severozápade krajiny, ktorý je zapísaný aj v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, je pre fanúšikov horskej turistiky niečo nezabudnuteľné. A to nielen vďaka najhlbšiemu európskemu kaňonu – 1 300 metrov hlbokej Tare s riečkou s rovnakým menom.

Čiernohorci tento kaňon hrdo nazývajú európskym Grand Canyonom. Na celom svete je totiž len práve ten hlbší ako Tara. V Durmitore môže človek, ktorý hľadá spestrenie po vylihúvaní na pláži, absolvovať napríklad kaňoning či rafting. Pravda, pre skutočných adrenalínových fanúšikov sa oplatí raftovať do konca mája, keď má rieka Tara ešte svoju dravosť. Cez leto zase rafting predstavuje pohodlnú možnosť, ako si pozrieť kaňon a pritom sa schladiť v 15-stupňovej vode.

Horské oblasti, najmä v Durmitore, sú relatívne ťažko dostupné a málo obývané. Pre fanúšikov osamelých horských výprav sú preto ako stvorené. V kombinácii s pohostinstvom miestnych ľudí, pre ktorých sú Bratislava, ale napríklad aj Zvolen či Vysoké Tatry známe z vlastných skúseností, je výlet v horách aj cez letnú sezónu alternatívou na spestrenie plážovej turistiky. Navyše, v porovnaní s turistickým pobrežím chudobnejší vidiek má svoje čaro aj vďaka drsnosti a nedotknutosti. viac na www.etrend.sk