Durmitor, ľadová perla Čiernej Hory

Najkrajšie pohorie na Balkáne. Durmitor nie je len tak nejaký výlet do hôr. Vysoké štíty v kombinácii s priezračnou vodou ľadovcových jazier a hlbokými kaňonmi pôsobí ako z rozprávky. Zobudí vás z nej však kozie pivo a pálenka lozovača.

In the Middle of Nowhere, povedal by kamarát Kuba. Dedinka Trsa uprostred čiernohorského pohoria Durmitor vlastne ani nie je dedinka. Je to zhluk piatich drevených chatiek, jednej stodoly, vybývaného penziónu a hostinca, ktorý už z diaľky duní diskotékou. Čo tu partia chalanov z Čiech pohľadáva? Práve toto. Durmitor sú nádherné hory a my hľadáme miesta, ktoré Boh nepobozkal, ale zasypal ich kameňom. Do opustenej Trsy sme sa dostali od Pivského jazera, ktoré samo o sebe stojí za zmienku.

Jazero Piva

Severozápadný cíp Čiernej Hory je pre väčšinu turistov z Čiech úplne neznámy, a to i napriek tomu, že sa tu nachádzajú nádherné scenérie. Možno najkrajšie z celej Čiernej Hory. Ak sa neradi deriete niekam do výšin, skúste návštevu známeho Pivského kláštora, panoramatickou cestu okolo jazera alebo plavbu loďou. Obzvlášť vtipnú históriu má ten kláštor. Pôvodne stál pri prameni riečky Pivy, ale v sedemdesiatych rokoch ho presťahovali k dedine Goransko. Dôvod je dnes už jasný, musel ustúpiť stavbe priehrady. Celý kláštorný komplex bol spolu s freskami rozobraný a znovu postavený v údolí nad jazerom, o dva kilometre ďalej južným smerom. Podľa miestnych novín Pobjeda kláštorný kostol Nanebovzatia Panny Márie zdobí najväčší a najhodnotnejší súbor fresiek vytvorený po dobytí kraja Turkami. Fresky pritom pokrývajú 1260 m2 stien chrámu. Rešpekt.

Pijeme pivo s kozami

Keď sa autom vyšplháte po drsnej vozovke nad jazero, zastavte sa cestou na Trsu hore a pozerajte na tu krásu. Tyrkysovo modrá farba 45 kilometrov dlhého jazera, ktoré je miestami až 200 metrov hlboké, je vskutku ako namiešaná z maliarovej palety. Jazero predstavuje najväčší rezervoár pitnej vody v Čiernej Hore. Jeho prirodzeným centrom je dedina Plužine. My už na ňu ale pozeráme z výšin, ideme predsa do hôr, do Durmitoru! V Trse si objednávame točené Nikšičko a zaráža nás jeho chuť. Sme zvyknutí na všetko, ale prečo z neho cítime kozu? Keď neskôr zistíme, kde majiteľ hostinca vymýva pollitre, je nám všetko jasné. Za stánkom sa pasú ovce a kozy, pijú vodu z priehrady malého potôčika a my s nimi. V Trse sme nakoniec zostali dve noci, zohnali sme tu lacné ubytovanie okolo päť euro na osobu a noc, spali sme pritom v čistých drevených chatkách po dvoch, dokonca i s čistými obliečkami a zásuvkami na telefóny. Nie, wi-fi tu naozaj nie je.

Na Bobotov Kuk!

Hlavným východiskovým miestom výprav do Durmitoru je mestečko Žabljak, kam sa z Trsy dostanete hodinovou jazdou po nádhernej kľukatej asfaltke. Tá v podstate obkrúži celé pohorie, ktorého vrcholy sú i v lete zasnežené. V Žabljaku okrem samošky, bankomatu a niekoľkých hostincov, kde robia vynikajúcu pljeskavicu a čevapi, nie je mnoho k videniu. To najkrajšie sa skrýva za jeho hranicami, keď sa zakúsavate ďalej a ďalej za hranice národného parku Durmitor. Pozor na vlkov a medvede. V noci chodia piť k tunajšiemu Čiernemu a Zminjemu jazeru. Prechádzka sem nezaberie ani pol hodiny a je skvelá i pre rodiny s deťmi. Voda je nádherne čistá a snáď pri Čiernom jazere obnovia i hostinec, ktorý pred dvoma rokmi vyhorel. Avšak až šesť hodín trvá výstup zo Žabljaku na najvyššiu horu pohoria – Bobotov Kuk vysoký 2523 metrov. Po ceste si odskočte napiť z tisíc rokov starej vody do Ľadovej jaskyne, ktorá sa zaborila do skaly až 40 metrov hlboko. Výstup na Bobotov Kuk je pre návštevníkov Durmitoru niečo ako púť do Mekky. Výšľap naň je dosť náročný, ale zvládnuť sa to za dobrého počasia dá bez úhony. Len nesmiete vypiť toľko lozovače ako my.

Šoférovať iba v tričku!

Pozor na políciu. Čiernohorský symbol – dvojhlavá orlica – z ich kapoty pozerá naozaj prísne a ozaj prísne policajti aj pokutujú rýchle idúcich vodičov. Najvyššia povolená rýchlosť v obci je 50 km/h, mimo obce 80 km/h, diaľnice zatiaľ v Čiernej Hore nie sú. Spoplatnený je prejazd tunelom Sozina medzi Podgoricou a Jadranom, keď jedna cesta vyjde na 2,5 eur. A keď sme pri tej lozovači, tak povolený obsah alkoholu v krvi je 0,5 promile. Je nutné mať stále, i cez deň rozsvietené stretávacie svetlá. Zakázané je, aby vodič používal mobilný telefón behom jazdy a šoféroval bez oblečenia hornej časti tela. O nohaviciach sa zákony nezmieňujú.

Hlboký kaňon Tary

Durmitor a jeho okolie ponúka ďalšie zaujímavé fleky, ktoré stoja za pozretie. Len málokde v európskych horách totiž môžete vidieť tak výraznú plastickosť zvrásnených vrstiev ako na horách Šareni pasovi (Pestré pruhy) a Prutaš. Po obrovských ľadovcoch ostali v Durmitore veľké morénové nánosy a početné ľadovcové jazerá. Hlava sa vám zatočí pri pohľade do kaňonu rieky Tara, ktorý sa vryl do zeme až tisíc metrov hlboko po dĺžke 150 kilometrov. Najpodivuhodnejšia a najobdivovanejšia je jeho časť od mestečka Mojkovac do mestečka Šćepan Polje na čiernohorsko-bosenských hraniciach, kde spojením dvoch čiernohorských riek, Tary a Pivy, vzniká rieka Drina. Mohutnosti Durmitoru potom už len konkuruje tajomnosťou jeden z troch posledných európskych pralesov Biogradska gora a nízkou teplotou taktiež priezračná voda čiernohorskej rieky Mrtvica. Autor: Petr Holeček, spolupracovník cestovnej kancelárie Mundo, ktorá organizuje poznávacie zájazdy do Čiernej Hory