Za tučniakmi do Patagónie

Kto z nadšených cestovateľov a milovníkov prírody by nechcel aspoň raz v živote pozorovať tučniaky v ich prirodzenom prostredí? Poznáme ich zo zoo, z televízie, ale vidieť týchto roztomilých nelietavých vtákov, avšak o to lepších plavcov, v prírode, je úžasný a nezabudnuteľný zážitok.

Má to ale háčik, je treba za nimi cestovať na južnú pologuľu, čo je náročné na čas i financie. Medzi destinácie vhodné k výletu za tučniakmi patrí i Patagónia, ktorá je sama o sebe fantastickou oblasťou divokej a človekom dosiaľ málo dotknutej prírody.

Rezervácie Seno Otway a Isla Magdalena

Početné a veľmi dobre dostupné hniezdne kolónie tučniakov sa nachádzajú napríklad neďaleko rušného mesta Punta Arenas na brehu Magalhãesovho prielivu, odkiaľ vyrážajú aj ľadoborce smerujúce do Antarktídy. Prenajatým autom alebo výletným autobusom je možné dostať sa k známej a často navštevovanej rezervácii Seno Otway, kam každoročne pripláva hniezdiť takmer päť tisíc kusov tučniaka dvojpáseho. Lodným trajektom sa prípadne dostaneme k ešte početnejšej kolónii na ostrove Isla Magdalena, kde hniezdi pravidelne dokonca viac než sto tisíc kusov rovnakého druhu. Tučniaky dvojpáse, niekedy tiež nazývané oslie podľa ich híkavých zvukov, sem priplávajú rok čo rok v septembri až októbri, aby sa tu na pobreží stretli so svojimi partnermi a do podzemných hniezd na pobrežných pláňach nakládli po dvoch vajíčkach.

V zahrievaní vajec rovnako ako v starostlivosti o vyliahnuté mláďatá sa obe pohlavia vzorne striedajú. Vždy jeden z rodičov zostáva na hniezde a druhý sa vydáva na more na lov rýb. Ideálne obdobie pre návštevu týchto lokalít je od decembra do februára, kedy sú už mladé tučniaky na svete, rastú, opúšťajú hniezda, začínajú sa zbavovať páperia a neskôr už tiež podnikajú prvé výpravy do vôd oceánu. V marci potom ako mladé tak i staré vtáky svoju pozemnú hniezdnu kolóniu na nasledujúcich šesť mesiacov opúšťajú.

V oboch zmienených rezerváciách nájdeme starostlivo udržované návštevnícke chodníky aj s informačnými panelmi, pozorovacími vežami a prístreškami. Od tučniakov a ich hniezd, ktorá sú často naozaj na dosah ruky, nás oddeľuje len obyčajná zábrana z lana. Otázkou zostáva, či ich takáto blízkosť návštevníkov neruší, avšak pravdou je, že mnohé z nich sú samé veľmi zvedavé a prikolísajú sa až k nám. Z bezprostrednej blízkosti môžeme pozorovať a fotografovať život týchto milých tvorov. Dospelé tučniaky na seba híkajú a mávajú pritom krídlami, naháňajú sa navzájom a potom opakovane skláňajú hlavy k sebe, akoby sa ukláňali. Mladé vtáky vytvárajú hromadné škôlky, v ktorých sa cítia bezpečnejšie, kým sa rodičia vrátia z lovu na mori. Kolóniu tučniakov je najlepšie navštíviť buď skoro ráno, než sa časť z nich vydá na lov na more, alebo potom neskoro odpoludnia, keď sa od mora s úlovkom vracajú.

Ako sa sem dostať?

Do oboch tunajších rezervácií je možné vydať sa individuálne alebo formou výletu organizovaného niektorou z mnohých miestnych cestovných agentúr. Nezabudnite si so sebou teplé oblečenie, často tu fúka silný studený vietor. Cestou za tučniakmi, ktorá väčšinou vedie neobývanou krajinou rovinatej trávnatej pampy, je možné pri troche šťastia zazrieť i ďalšie nelietavé vtáky, pštrosy nandu, ale tiež lamy a kondory.

Autorka: Hana Tomsová, sprevádza poznávacie zájazdy pre CK Mundo, ako sprievodkyňa vedie mi. i zájazd Patagónia (Argentína a Čile)