Na cestách si človek nazbiera veľa nezvyčajných a jedinečných zážitkov, ale niektoré sa vynímajú. Čo tak stráviť 5 týždňov v dažďovom pralese, s dospelou pumou? To potlačí všetky ostatné zážitky, šplhanie sa na sopky alebo prácu s iným zvieratami, dole rebríčkom.
Počas týchto 5 týždňov som si s pumou Sonkom zabehal, skočil na mňa niekoľkokrát – tak, že som sa mu pozeral do otvorenej tlamy, mal som jeho pazúry pevne zaťaté v mojej koži, pozeral som sa mu priamo do tváre keď na mňa ceril zuby a chrčal, mám dostatok škrabancov a jaziev (ktoré budú robiť problémy pri tetovaní, čo mám na pláne o mesiac….) ako pamiatku.
Sonko - Srdce
Ale väčšinu času Sonko (jeho meno, v Quechua to znamená “Srdce”) bol prítulný, chcel sa hrať, spať, obtierať sa okolo mojich nôh a priaď si pod nos, ako také mačiatko.
.JPG)
Sonko je 10 ročná puma (v divočine žijú tak do 15 rokov), ktorú si nejaký tupec kúpil ako domáce zviera, a keď si uvedomil, že Sonko neostane malým mačiatkom, ale vyrastie na jednu z najrýchlejších šeliem na planéte, tak ho doniesol do centra Parque Machia, kde som pracoval. Sonko tu už je 9 rokov, nemôžu ho vypustiť, lebo je zvyknutý na ľudí a príblížil by sa k dedinám, kde by ho zasa chytili alebo zabili. Ale u nás je mu dobre – má svoju klietku asi 30 min do vnútra džungle, kde strávi noc. Cez deň s ním chodia dobrovoľníci po džungli, zhruba 6 hodín denne. To je preňho dostatočné, keby žil slobodne tak by išiel loviť a potom by celý deň prespal. Väčšinu času strávime presviedčaním ho, aby sa zdvihol a išiel ďalej…. A máme na to špeciálny prístup….. jediné, čo ho dostane na nohy, je zvuk prdenia, ktorý robíme ústami! :) Ukážka je v tomto videu. Centro www.intiwarayassi.org má tri parky, jeden je len pre šelmy (kam Sonko pôjde asi o mesiac), zvyšné dva majú veľké množstvo zachránených zvierat – opice kapučín, spider monkeys, squirrel monkeys, medveďa, coatis, papagáje a mnoho ďalších. Je to najväčšie centrum, v ktorom som zatiaľ pracoval.
V tomto parku sme mali vodu a elektrinu, základnú kuchyňu, varili nám denne vegetariánske (a pre mňa vegánske:) ) jedlá, 10 min peši bola Villa Tunari, dedinka s obchodmi a internetom, takže tu je život celkom dobrý. Obed, ktorý nám varili stál 1.20 EUR. Celkovo ma 5 týždňov vyšlo na 360 EUR (len ubytko a park) alebo 500 EUR celkovo, so stravou, internetom a drinkami. Je to stále menej ako človek minie u nás za mesiac, a tu za to žiješ v džungli, s pumou, a spoznáš veľké množstvo skvelých ľudí. Kontakty, ktoré som si našiel tu mi pomôžu ďalej na cestách.
Každý park má iné podmienky
Niektoré nemajú elektrinu, prístup k internetu a obchodom a podobne. Detaily si nájdete na ich stránkach. Platí sa nejakých 9 EUR na deň, normálne to nezahŕňa stravu (v jednom parku áno), a je to drina. Pracuje sa zhruba od 7:30 do 18:30, záleží na tom, s akými zvieratami človek pracuje. Väčšinu času stráviš zbieraním zvyškov jedla a opičích sračiek :). Ale dostaneš aj vešľa času na hranie sa so zvieratmi. S pumou je to iné, celý deň stráviš v džungli, s ešte jednou osobou, žiadny kontakt s civilizáciou, čo je magické.
Je to jeden z najlepších zážitkov, ktoré si človek môže odniesť. Len si predstav, že stráviš celé dni v džungli s jedným z najnebezpečnejších, ale aj najelegantnejších a krásnych zvierat v Južnej Amerike. Sonko sa s tebou rozpráva, na každú náladu má iný zvuk, mňaučí, hundre, reve, zúri sa, pradie si, priateľsky ta švacne chvostom alebo ti hravo vyskočí až na krk…
