Myslíte, že Machu Picchu stojí veľa? Môže, ale nemusí. Mne sa to podarilo za tretinu ceny, ktorú ľudia bežne platia, a popri tom som si pokecal s domácimi z Peru, spoznal okolitú krajinu a odišiel spokojný, že som to spravil po svojom, nesledoval davy turistov.
Môj čas v Peru mi pomaly dochádza, som na ceste do Bolívie, ale chýbala mi ešte jedna vec, ktorú človek musí v Peru spraviť – navštíviť Machu Picchu. Ale samozrejme, rád chodím po svete po svojom, tak som si povedal, že Machu Picchu navštívim po svojom takisto.
Čo znamená po svojom? Pre mňa to znamená alternatívnym spôsobom, vyhnúť sa davom a typickým cestičkám alebo spôsobom, ktoré používa väčšina.
Takže som si spravil menší prieskum, ako to chodí, čo ľudia robia bežne. Výsledok ma prekvapil, hlavne tým, koľko to stojí bežným spôsobom. Väčšina ľudí príde do Cusco a zaplatia si túru, kde je všetko zahrnuté v cene – doprava, vstupné, sprievodca, ubytovanie. To ich vyjde od nejakých 600 EUR až do nejakých 3000 EUR. Ja miniem mesačne na cestovanie po celom Peru nejakých 450 EUR, takže sa mi to zdá trochu predražené…..
Ok, ale existujú ďalšie alternatívy, pre ľudí, ktorí si to nerezervujú už z domu, predtým, ako prídu do Peru. Dá sa nájsť veľa balíkov, ktoré pokrývajú to isté, sú ale lacnejšie – okolo 380 EUR.
Ale to je stále priveľa za 2-3 dňový výlet!
Čo takto skúsiť si to na vlastnú päsť? Jasne! Dá sa ušetriť. Dostavíte sa do Cusco, odtiaľ sa dá ísť vlakom za nejakých 90 EUR (spiatočný) do Aguas Calientes (mestečko pod Machu Picchu), kde si môžete nájsť hotel alebo hostel za zhruba 15 EUR (je potrebné 2 noci, takže 30 EUR), kúpite si lístok do Machu Picchu za 38 EUR. Takže dokopy to je zhruba 160 EUR. To už je lepšie….ale, stále to nie je to najlacnejšie a najvzrušujúcejšie…
Ja som si povedal, že sa tam dostanem bežnou dopravou, ktorú používajú miestni. Vlak medzi Cusco a Machu Picchu je len pre turistov, lístky sa kupujú v dolároch, nie v peruánskych soles a PeruRail, ktorá to vlastní je firma z Chile.
Je tu ale alternatíva – zobrať si miestny autobus “colectivo”, čo je vlastne privátny minibus, ktorý má svoju trasu. Takých tu je veľa, na kažú trasu niekoľko. A stoja len zlomok ceny vlaku, pretože je to doprava pre miestnych, nie turistov s plnými vreckami. Človek sa ale musí zmieriť s tým, že to bude trvať trochu dlhšie, a je to menej pohodlné.
Takže v Cusco som ráno o 7 naskočil na colectivo, ktorý ma za 6 hodín (čo? to je veľa! – áno, u nás. Ale v Peru, to je bežné. Táto krajina je asi 25x väčšia ako Slovensko….) po kľukatej ceste s krásnym výhľadom na okolité hory doviezol do Santa Maria, za 11 USD. Počas tejto cesty sme sa vyšplhali do nadmorskej výšky 4300 mnm, a potom zišli do 2300 mnm. Tu som vymenil mikrobus za auto (taxi), ktorý ma zobral do Santa Teresa za 40 minút a 3 EUR, po úzkej skalnatej ceste, na okraji priepasti,vytesanej do strany obrovských hôr. Počuli ste už o ceste mŕtvych v Bolívii? Tak toto nebolo od toho ďaleko. Odtiaľ som si zobral ešte jeden taxi za 1.5 EUR, ktorý ma hodil na vlakovú stanicu, ktorá ide priamo do Aguas Calientes, mestečko pod Machu Picchu. Samozrejme, tu ma už privítala PeruRail s ich turistickými cenami – 14 EUR za 30 minútovú jazdu. V Peru platím menej za 10 hodinové jazdy, stovky kilometrov. Ale nevadí, čo zvládne vlak za 30 min, ja prejdem peši za 2 hoďky, a zdarma… Tak som sa do toho pustil, vydal som sa pozdĺž štreky. Chodilo sa mi skvele, veď som posledných 7 hodín sedel na zadku. Po ceste som sa stretol s ďalšími cestovateľmi, ktorí radi idú po svojom, bola to krásna prechádzka popri rieke, v rozmedzí mohutných hôr.
Aguas Calientes
Keď som dorazil do Aguas Calientes, tak som sa hneď pustil do hľadania lacného hostela. Samozrejme, uvítali ma plagáty a reklamy hotelov a hostelov, ktoré ponúkajú komfort a kvalitu, za ….rozumné ceny. No, neviem. 15 EUR na noc je na Peru priveľa. Ale mesiace na ceste ma naučili, že najlepšie je sa spýtať miestnych. Hostely, ktoré nemajú na drahé plagáty a reklamy sú lacnejšie, a pritom stále čisté a pohodlné. Zašiel som do prvého mini obchodu, kde som sa spýtal na ceny a voilá, našiel som hostel za 4.5 EUR na noc, čistý, horúca voda, internet. Za opýtanie nebijú a čo viac, človek ušetrí .
Oddýchol som si a na druhý deň, o 5 ráno som si kúpil lístok za 38 EUR (tu sa ušetriť nedá, je len jeden lístok na vstup), ale kde sa dá ušetriť je na autobusoch, ktoré ťa zoberú do Machu Picchu. Autobusy sú pre lenivých! Stoja nejakých 10 EUR. Ale hore sa dá výjsť aj peši, je to pekné strmé stúpanie po schodoch, celkovo 1276 schodov…. Ale stojí to za to. Autobusom to je príliš jednoduché, žiaden pocit zadosťučinenia .
Ešte raz sa vrátim k cenám a potom sa už pustím do Machu Picchu. Celkovo ma to vyšlo zhruba 75 EUR. To je už trochu lepšie, čo poviete! A navyše, po ceste hore som na zemi našiel 20 EUR, takže s trochou námahy, práce a šťastia ma to vyšlo na 55 EUR
Takže, ušetrené, teraz je na čase si trochu užiť to, kvôli čomu sme tu vlastne prišli!
Po vstupe a kontrole lístkov sa vám ponúkne prvý výhľad na terasy a domy Machu Picchu:
Huayna Picchu
Dá sa aj priplatiť si (9 EUR), za výstup na kopec, ktorý vidíte na každej fotke Machu Picchu – Huayna Picchu. Tento strmý vrchol sa vznáša v hmle nad Machu Picchu a ponúkne vám nádherný výhľad na okolité hory a Machu Picchu.
Z Huayna Picchu sa dá zísť k ďalším ruinám, ktoré väčšina turistov vynechá, pretože chodník je strmý a ťažký, ale je to krásne a magické prostredie, s chodníkmi v džungli, na okraji skál, s výhľadmi, ktoré vám zoberú slová.
A samozrejme, nakoniec fotka, po ktorú si prišiel každý, kto sa tu dnes vyšplhal:
Machu Picchu po svojom – nové zážitky, nové kontakty, spoznal som tvár Peru, ktorú bežný turista neuvidí, a to všetko za tretinu ceny. Ak ťa zaujíma alternatívne cestovanie, ale nevieš kde začať, alebo si chceš prečítať viac príbehov z mojich ciest, mrkni sa na moju stránku posveteposvojom.com.
