Nórska tradícia pletenia a tradičné vzorované tričká

Nórsko nie je len krajinou dych berúcich prírodných scenérií. Módny priemysel vďačí Nórsku za neuveriteľne širokú paletu pletených vzorov a motívov, ktoré zdobia naše zimné svetre, rukavice, tričká či mikiny s potlačou rôznych motívov tradičného miestneho dizajnu. Ich história siaha ďaleko za vrcholy fjordov. Pre Nórov predstavujú národný symbol a zdroj hrdosti.

Pletenie je v Nórsku typickou technikou výroby odevov. Možno by sa mohlo zdať, že Nóri držia v rukách ihlice už od dôb Vikingov. Pravdou však je, že v rámci Európy sa začalo v Nórsku pliesť ako v jednej z posledných krajín.

Nórska tradícia pletenia: Vzory severu

Hoci pletené útržky sa našli v nórskych hroboch už z obdobia okolo roku 1500, v širšom meradle sa tu pletenie objavilo až v 17-tom storočí. Špekuluje sa, že do krajiny pricestovalo z Dánska. Spočiatku však nebolo jeho postavenie príliš lichotivé a od národného symbolu malo na míle ďaleko. Spájalo sa so zlodejmi a najnižšou sociálnou vrstvou. Postupne v ňom však ľudia nachádzali zdroj príjmu a do konca 17-teho storočia sa stalo pletenie populárnou cestou ako sa dostať k peniazom. Technika pletenia sa vyučovala v sirotincoch či útulkoch pre bezdomovcov.

Významnú úlohu v pletenárskom priemysle zohralo mesto Bergen nachádzajúce sa na západnom pobreží Nórska. Bergen bolo významným prístavom, kde sa obchodovalo s luxusným a pleteným tovarom.

Aj keď si pletenie postupne presekávalo cestu k Nórom, masovej obľube sa začalo tešiť až v polovici 19-teho storočia. Jeho spopulárnenie bolo následkom rastúceho národného hnutia. V tomto období vznikli prvé dvojfarebné svetre. Vyrábali sa napríklad v oblastiach Setesdal a Fana. Za typický nórsky vzor sa považuje tmavé bodkovanie na svetlom podklade a orámovanie tvorené osem-lupeňovými kvetmi. V roku 1905 postrčila separácia Nórska a Švédka hranice pletenia opäť o čosi ďalej. Politické okolnosti vytvárali tlak na definovanie národnej identity, a teda aj štýlu oblečenia a remeselnej ručnej práce. Domáci sa snažili nielen zachovať miestne nórske tradície, ale po novom začali aj preberať a pozmeňovať myšlienky a dizajn, ktoré k nim prenikali z ostatných kútov sveta. Príkladom je štýl Nordlandskofta. Vznikol okolo roku 1940 v juhozápadnom Nórsku a inšpiráciu čerpá až kultúry ďalekého Grécka.

Hen Knitting (Slepačie pletenie)

Známym vzorom, ktorý sa objavuje na oblečení u nás i vo svete, je tzv. “Hønsestrikk”, čo v preklade znamená „Slepačie pletenie“(angl. „Hen Knitting“). Zrodil sa v 70-tych rokoch 20-teho storočia a pôvodne šlo vlastne o feministické hnutie protestujúce proti stereotypu starých mám. Dánska spisovateľka Kirsten Hofstätter vo svojich knihách odsudzovala tradičný spôsob pletenia. Ten podľa nej zabíjal kreativitu a podporoval elitárstvo. Nabádala k používaniu netradičných dizajnov, odpadovej priadze a hlavne svetlých farieb. V Nórsku sa stal tento trend veľmi populárnym. Ženy využívali odpadové materiály tak, že zo zbytkovej vlny vplietali do odevov svoje vlastné mená, rôzne symboly i osobné príbehy. Fantázii sa medze nekladú. Vplietať sa môžu najrôznejšie obrázky, od detských motívov až po „pletených“ futbalistov na moderných tričkách.

“Marius” sveter _ Nósrky národný sveter

Slávny sveter Marius bol navrhnutý v roku 1953 dizajnérom Unn Søiland a inšpirovaný tradičným Setesdalskym svetrom. O rok neskôr bol jeho ručne pletený vzor predaný fabrike Sandnes Ullvarefabrik. Dnes je známy ako najpredávanejší a najpletenejší ručne pletený vzor na svete. Každý Nór by potvrdil, že ide o nórsky národný sveter – nórsku ikonu.Sveter Marius sa dá kúpiť vo väčšine HUSFLID obchodoch v Nórsku prostredníctvom všetkých RAUMAULL’s ditribútorov. Unn Søiland sa zaslúžil o to, že vlnený textil je dnes medzinárodne známy. Vzor svetra Marius je dnes využívaný napríklad aj ako moderná potlač na tričkách.

Fana kardigán

Vznikol v meste Fana južne od Bergen. Pôvodne bol súčasťou mužského kostýmu a nosil sa pod košeľou. Okolo roku 1900 sa postupne vyvinul až na sveter (kardigán). Typické pre Fanu bolo, že sa plietol z vlny v prírodných nefarbených farbách. V súčasnosti zahrňuje Fana živé farby, napr. červenú a bielu alebo modrú a bielu.

Obdoba vzoru Fana kardigánu sa dnes hojne využíva v modernom textilnom priemysle. Červená hviezdica sa aplikuje vyšívaním, alebo sieťotlačou na tričká, ale napr. aj na detské dupačky.

Selbu rukavice: Nórske národné rukavice

Rukavice so vzorom osem- cípej hviezdy a dvoma vláknami rôznych farieb (väčšinou čiernou a bielou) sa považujú za nórske národné rukavice. Sú staré okolo 150 rokov. Selbu rukavice sa stali nórskym národným symbolom. Okolo roku 1900 predstavovalo Selbu pletenie významný vývozný artikel nielen pre Európu, ale aj Ameriku a Kanadu. Dnes sa Selbu rukavice vyrábajú typicky s dvomi 8- cípimi hviezdami. V minulosti však bol ich dizajn omnoho pestrejší.

Nórsko prinieslo svetu vzory a štýly pletenia, ktoré dnes považujeme za samozrejmú súčasť zimných kolekcií, pričom častokrát ani len netušíme, aké staré príbehy v sebe ukrývajú. Nech už sa však v kalendári píše akýkoľvek rok, pletené vzory vedia zakryť svoj vek rovnako šikovne ako dokáže pravý nórsky sveter zahriať pred treskúcou severskou zimou.