Šialený kôň - smrť legendy 3. časť

Crazy Horse sa tak definitívne stal rezervačným Indiánom závislím na americkej vláde. On aj jeho ľudia museli odovzdať zbrane aj kone a natrvalo sa usadiť so svojimi típí v okolí Camp Robinson.

Hneď od začiatku svojho pobytu v rezervácii sa Crazy Horse tešil zvýšenej pozornosti bielych vojakov a dôstojníkov... Všetci chceli spoznať „strojcu“ Custerovej porážky na Little Big Horne a vďaka svojim povahovým vlastnostiam si získal ich sympatie. Naďalej sa tešil veľkej priazni a úcte väčšiny mladých bojovníkov v rezervácii, pre ktorých bol žijúcim symbolom odporu a odvahy. To sa samozrejme nepáčilo Red Cloudovi, ktorý sa pokladal za hlavného náčelníka všetkých Oglalov a jeho priaznivcom (jedným z nich bol už z predchádzajúcich riadkov známy, No Water), ktorí rozširovali o Crazy Horsovi, rôzne klamstvá a klebety napr. že chystá útek z rezervácie, čím sa snažili znepríjemňovať mu život a podkopať jeho autoritu. Red Cloud aj ostatní agentúrni náčelníci prirodzene na Crazy Horsa žiarlili a závideli mu pozornosť, ktorej sa mu dostávalo.

Nellie Larabee a pozvanie do Washingtonu

spotted_tail
Náčelník Bruléov Spotted Tail

Crazy Horse sa v tom čase znovu oženil a do svojho típí si zobral novú ženu a to miešanku. Podľa niektorých zdrojov sa volala Nellie Larabee (aj Laravie) a bola šajensko-francúzskeho pôvodu. Podľa môjho názoru ho k tomu viedla snaha, čo najskôr mať vlastných potomkov. Crazy Horse sa na základe sľubov, ktoré dostal dožadoval vlastnej rezervácie v okolí Powder River s umiestnením vlastnej agentúry pri Beaver Creek, ale armáda a vládny úradníci to podmieňovali jeho návštevou prezidenta Spojených štátov vo Washingtone. Podľa He Doga bol Crazy Horse spočiatku ochotný do Washingtonu ísť, ale jeho blízky ho od toho odhovárali s tým, že je to pasca.

Spotted Crow a ostatní mu vraveli, že : “To ohľadom cesty do Washingtonu je len pasca. Chcú ťa dostať od nás preč a potom ťa budú mať vo svojej moci.“ Podľa Little Killera ho od toho odhovárali aj priaznivci Red Clouda, lebo sa báli, že keď pôjde do Washingtonu belosi tam z neho urobia hlavného náčelníka Oglalov v rezervácii. Crazy Horse teda zmenil názor a dôstojníkom povedal, že do Washingtonu nepôjde. Situácia sa ešte viac vyhrotila keď sa armáda v lete toho roku snažila v lakotských rezerváciach naverbovať Lakotov za zvedov so sľubom, že im vydajú zbrane, kone a uniformy proti kmeňu Nez Percé náčelníka Josepha, ktorý utekali do Kanady.

Crazy Horse bol vystavený značnému nátlaku a poručík William Clark, jeden z veliacich dôstojníkov vo Fort Robinson ho presviedčal, aby sa dal naverbovať a velil jednotke lakotských zvedov. Crazy Horse to jednoznačne odmietal so slovami, že do rezervácie prišiel nájsť mier, čo ovplyvňovalo pri rozhodovaní aj ostatných mladých lakotských bojovníkov. Pri týchto jednaniach s poručíkom Clarkom padali aj ostré slová, navyše pritom tlmočníci vraj prispievali k nepresnej interpretácii slov Crazy Horsa, čoho dôsledkom Clark nadobudol dojem, že Crazy Horse sa mu vyhráža, že odvedie svojich ľudí na sever preč z rezervácie. George Hyde vo svojej knihe „Lid Červeného Oblaka“ píše, že Crazy Horse skutočne útek z rezervácie plánoval. Celý problém prišiel do rezervácie urovnať samotný generál George Crook, ktorý kvôli tomu zvolal veľkú poradu náčelníkov, na ktorú sa však Crazy Horse odmietol dostaviť.

Crookovi sa však donieslo, že Crazy Horse plánuje spiknutie, pričom chce aj so svojimi bojovníkmi prísť na poradu ozbrojený a pozabíjať prítomných belochov vrátane jeho samotného. Tento nezmysel po rezervácii rozširoval Lakota menom Woman Dress (Ženské Šaty), ktorý tvrdil, že to počul Crazy Horsa hovoriť keď jeden večer špehoval a načúval pri jeho típí. Woman Dress bol bratrancom Red Clouda a roky slúžil vo Fort Robinson ako zved. Crook poradu odvolal a vydal príkaz rezervačným náčelníkom a indiánskej polícii, aby s Crazy Horsom urobili poriadok a priviedli ho do Fort Robinson, čiže aby ho zatkli.

Cesta do agentúry Spotted Taila

touch
Náčelník Touch the Clouds na fotografii z roku 1877

Red Feather tvrdil, že vraj poručík Clark ponúkol 100$ a ryšavého koňa hociktorému Indiánovi, ktorý by zabil Crazy Horsa, čo sa mi nezdá veľmi pravdepodobné. R. Freedman vo svojej knihe píše, že poručík Clark ponúkol 200$ odmeny tomu, kto prvý zatkne Crazy Horsa, čo znie o dosť pravdepodobnejšie ako prvé tvrdenie. Hneď na druhý deň ráno vyrazili príslušníci indiánskej polície a niekoľko stoviek dobrovoľníkov pod velením Red Clouda do tábora Crazy Horsa, aby ho zaistili. Crazy Horse tam však nebol, lebo odišiel so svojou manželkou Black Shawl do agentúry Spotted Taila.

Podľa niektorých zdrojov tam hľadal ochranu, keďže určite tušil nadchádzajúce problémy, Red Feather však povedal, že dôvodom cesty Crazy Horsa k Spotted Tailovi bola choroba jeho manželky, mala vraj opuchnutú ruku. V rezervácii Spotted Taila táboril aj cez 2 metre vysoký náčelník Miniconjouov Touch the Clouds (Dotýkajúci sa Mrakov) so svojimi ľuďmi, ktorý bol Crazy Horsov dobrý priateľ a príbuzný, podľa niektorých autorov bol jeho bratrancom z matkinej strany.

Podľa môjho názoru sa Crazy Horse mohol cítiť bezpečne v agentúre Spotted Taila hlavne vďaka prítomnosti Miniconjouov. Keď oglalský prenasledovatelia pod vedením Red Clouda dorazili k Spotted Tailovi, ten nedopustil, aby došlo k akémukoľvek násiliu a presvedčil Crazy Horsa za prítomnosti miestneho vládneho poverenca kapitána Jesse M. Leeho, aby sa pokojne podrobil a odišiel s Oglalmi do Fort Robinson, kde bude mať možnosť vysvetliť toto nedorozumenie. Na druhý deň ráno, t.j. 5. Septembra 1877 doprevádzali Oglalov s Crazy Horsom aj Touch the Clouds a Spotted Tail so svojimi bojovníkmi do Fort Robinson. Vo Fort Robinson bolo všade veľa ľudí, lebo sa už všeobecne vedelo, že indiánska polícia privedie Crazy Horsa. Podľa popisov He Doga a Red Feather priviedli policajti Crazy Horsa, ktorý mal na sebe oblečené korálkované mokasíny, kožené legíny a bielu plátenú košeľu s červenou dekou, najprv do kancelárie poručíka Clarka, kde mu Clark oznámil, že zvyšok dňa by mal počkať v jednej z vojenských budov, následne ho viedli do neďalekej malej budovy, ktorá bola väzením, čo však Crazy Horse ani netušil, kedže mu nikto nepovedal, že je zatknutý.

Neurobil predsa nič zlé, tak prečo by sa s ním jednalo ako so zločincom. Podľa Freedmana ho po chvíľke čakania viedli do budovy väzenia priamo, bez toho, aby sa ešte videl s poručíkom Clarkom. Pred Crazy Horsom kráčal Turning Bear (Otáčajúci sa Medveď), po jeho boku Wood Sword (Drevený Meč), za ním Leaper (Skokan), čo boli zvedovia z agentúry Spotted Taila a Little Big Man (Malý Veľký Muž) oglalský muž z jeho vlastného tábora, ktorý donedávna patril k jeho verným nasledovníkom a priateľom, bojoval s ním proti vojakom, no hneď po kapitulácii sa stal vzorným rezervačným Indiánom a členom indiánskej polície.

Smrť náčelníka

Keď Crazy Horse vstúpil do budovy zbadal, že bol podvedený a niektorí zo Spotted Tailových mužov vraj vykríkol „ To je väzenie“, Crazy Horse vybehol von a chcel ujsť. Little Big Man ho zozadu obchytil oboma rukami, keďže medzitým Crazy Horse vytiahol nôž (podľa niektorých zdrojov vytiahol Crazy Horse až dva nože), ktorý mal skrytí pod dekou. Chvíľu spolu zápasili, pričom Crazy Horse porezal Little Big Mana na zápästí, keď jeden z vojakov, ktorý vtedy stáli na stráži pred budovou väzenia bodol Crazy Horsa bodákom do boku v oblasti ľadvín. He Dog tvrdil, že ho bodol dvakrát.

little_big_man
Little Big Man, známy aj pod menom Chasing Bear na fotografii z roku 1877

Podľa R. Freedmana vojak bodol síce dvakrát, ale Crazy Horsa trafil až na druhýkrát, keďže pri prvom výpade sa netrafil a bodol do drevených dverí väzenia. Little Big Man v roku 1881 povedal, že zatiaľ čo zvieral Crazy Horsa od chrbta za obidva lakte jeho rúk, Crazy Horse sa snažil bodnúť jedným zo svojich nožov, pričom on v snahe zabrániť tomu, aby niekomu ublížil, trhol jeho ramenom tak, že sa Crazy Horse bodol sám. Túto teóriu považujem, za dosť nepravdepodobnú a podľa mňa to bola snaha Little Big Mana, ospravedlniť svoje konanie a zmierniť svoju osobnú vinu na zabití svojho náčelníka.

Crazy Horse sa zvalil na zem, Lakotovia a biely vojaci, ktorí to všetko videli ho obklopili. Pribehli k nemu He Dog a Touch the Clouds, Crazy Horse ich požiadal „ Pozrite sa, kde som zranený“, „Cítim, že mi tečie krv“. He Dog mu nadvihol košeľu a skontroloval zranenia. Vojaci vraj chceli raneného Crazy Horsa preniesť do budovy väzenia, ale Touch the Clouds to nedovolil, dvihol svojho krvácajúceho bratranca na ruky a odniesol ho do kancelárie zástupcu veliteľa pevnosti. Bol zavolaný pevnostný lekár Dr. V. T. McGillycuddy a otec Crazy Horsa Worm s jeho adoptívnou matkou. Doktor urobil, čo v tej situácii bolo v jeho silách, no nedokázal už zabrániť najhoršiemu. Crazy Horse do nasledujúceho rána zomrel, okolo polnoci. R. Freedman píše, že zomrel ešte toho večera a jeho smrť čakajúcim súkmeňovcom oznámil Touch the Clouds so slovami : “Je to dobré, on smrť očakával a ona prišla.“

Na druhý deň ráno si telo mŕtveho náčelníka vzali jeho rodičia, dali ho do truhly a na voze odniesli do agentúry Spotted Taila, kde bolo tradične uložené na pohrebnom lešení, aby tí ktorí chceli sa mohli s ním rozlúčiť. Po istom čase rodičia Crazy Horsovo telo z lešenia zložili, odniesli a pochovali na neznámom mieste (podľa legendy vraj okolo potoka Wounded Knee). Black Elk sa však s touto teóriou nestotožňoval a podľa jeho svedectva odniesli rodičia Crazy Horsovo telo pochovať na neznáme miesto hneď na druhý deň ráno. V mnohých lakotských típí nastal po tejto udalosti veľký smútok, viacerí vedeli, že prišli o veľkého a obetavého vodcu, ktorý obetoval život za slobodu svojho národa.

Mnohí priaznivci Crazy Horsa verili, že to bola plánovaná vražda, pretože Crazy Horse prekážal mnohým ľuďom, či už to boli belosi alebo niektorí Oglalovia. No agentúrny náčelníci to nedávali za vinu belochom a tvrdili, že si svoju smrť Crazy Horse zavinil sám svojim chovaním. Ako však povedal Black Elk : “ Nedokázali ho zabiť v boji. Museli ho oklamať a jedine tak ho dostali.“ Doktor V.T.McGillycuddy v liste pre Eleanor H. Hinman v roku 1930 o Crazy Horsovi napísal : „Všetko čo vykonal, bolo odvodené z patriotizmu a lásky k svojmu ľudu. Skromný, nebojácny, tajomný, veriaci v osud a z veľkej časti samotársky, bol najmladšími bojovníkmi, ktorí by ho nasledovali kamkoľvek, úctievaný a obdivovaný. Tieto vlastnosti ho robili nebezpečným pre vládu a stal sa pre vývoj a postup civilizácie bieleho muža nežiadúcou osobou, z toho dôvodu bola jeho skorá smrť predurčená.“

tabula
Pamätná tabuľa na mieste, kde bol zabitý Crazy Horse

 

Po smrti Crazy Horsa sa Worm so svojou manželkou (jeho druhá manželka vraj zomrela, iba niekoľko dní po zabití Crazy Horsa) usadil v rezervácii Bruléov, Rosebud a zomrel okolo roku 1882, čiže prežil svojho slávneho syna len o nejakých 5 rokov. Black Shawl ostala žiť v rezervácii Oglalov, Pine Ridge a žila až do roku 1927, nikdy sa už nevydala. Kde a dokedy žila jeho druhá manželka Nellie Larabee sa mi bohužiaľ nepodarilo zistiť. Crazy Horsova sestra a aj jej deti zomreli, podľa Little Killera pred rokom 1901. Poznámka : V celom článku som zámerne používal anglické prepisy mien indiánskych protagonistov, keďže ich preklady do slovenčiny môžu byť odlišné. Najvhodnejšie by samozrejme bolo uvádzať mená v pôvodnom lakotskom jazyku, pretože už aj pri ich preklade do angličtiny mohlo dôjsť (preukázateľne často dochádzalo) k ich skomoleniu. Bohužiaľ nebolo v mojich možnostiach používať mená v lakotskom jazyku. Zdroje : - Eleanor S. Hinman, „Oglala Sources on the Life of Crazy Horse“ - Russell Freedman, „The Life and Death of Crazy Horse“ - John G. Neihardt, „Mluví Černý Jelen“ - Kingsley M. Bray, „Crazy Horse : A Lakota Life“ - Charles A. Eastman, „Indian Heroes and Great Chieftains“ - George E. Hyde, „Lid Červeného Oblaka“