Vysoká patrí k najkrajším a najnavštevovanejším vrcholom vo Vysokých Tatrách, na ktoré nevedie oficiálny turistický chodník a výstup na tento vrchol podlieha určitým pravidlám. Vďaka nášmu dobrému priateľovi Martinovi sme aj my s manželkou dostali možnosť vystúpiť na tento vrchol.
Je krásne piatkové augustové ráno a my už rýchlym krokom kráčame po nepríjemnej asfaltovej ceste ku Popradskému plesu, kde nás už netrpezlivo čaká Martin, veľký tatranec a cestovateľ, ktorý svoj život delí iba na dve časti, a to práca a hory. Po krátkom občerstvení na lavičke, vyrážame smer Vysoká cez Zlomiskovú dolinu, Dračie sedlo a centrálny žľab Vysokej. Po krásne vyšľapanom chodníčku naberáme rýchlo výškové metre a po chvíli sa dostávame už z pásma kosodreviny. Kráča sa nám veľmi dobre a rovnakým tempom pokračujeme ku Zlomiskovej veži, kde si dávame krátku prestávku, občerstvíme sa doboškami, čajom a vychutnávame si božský kľud okolo nás, nikde ani človiečika. Dúfame, že sa nám podarí stretnúť kamzíkov alebo svišťa, na ktorého sme narazili pred pár dňami pri Zbojníckej chate, avšak za celý deň sme toto šťastie bohužiaľ nemali. Opúšťame Zlomiskovú dolinu a pokračujeme do Dračieho sedla. Cesta je po veľkých pohyblivých balvanoch. Krásny chodník, ktorým sme doteraz kráčali sa niekde stratil a nás vedú kamenní mužíkovia, ktorí sú všade okolo. Cesta rýchlo ubieha a zo sedla máme krásny výhľad na Mengusovskú dolinu so Štrbským plesom. Po pravej strane už vidíme Vysokú so svojím centrálnym žľabom, ku ktorému sa začíname približovať.
Dorazili sme na dno centrálneho žľabu Vysokej, občerstvujeme sa, obliekame sedáky, prilby a máme pred sebou poslednú časť nášho výstupu. Samotný záver vedie exponovaným terénom, no vďaka Martinovi, ktorý túto cestu už absolvoval veľa krát, sa bez problémov dostávame aj cez hladké platne a onedlho už stojíme na našom prvom vrchole vo Vysokých Tatrách mimo značkovaných chodníkov.
Výhľad s ďalekohľadom v ruke je skutočne impozantný, celé Tatry máme ako na dlani, pozerám do mapy a študujem čo všetko vidíme. Na vrchole sa zdržíme asi pol hoďky a vyrážame späť. Máme možnosť ísť dole cez Kohútik, sedlo Váha a chatu pod Rysmi, ale nakoniec sa vraciame rovnakou cestou ako sme išli hore. Celý výstup bol pre nás veľkým zážitkom a novou skúsenosťou. Cestou domov sme už spriadali plány na ďalší takýto výstup, no uvidíme, kam budú viesť naše cesty v budúcnosti.