Tongariro Alpine Crossing: Jeden z 10 najkrajších jednodenných trekov na svete

Presne o siedmej ráno sme vyšli z dverí hotela Plateau Lodge v dedinke National Park a nastúpili do čakajúceho autobusu. Nie som ranné vtáča, ale v ten deň som ani nepotrebovala kávu, aby som dokázala fungovať. Náš výlet do Národného parku Tongariro na Novom Zélande bol pre mňa dostatočnou dávkou adrenalínu...

Slnko ešte nevyšlo, bola zima a hmla, a ja som sa snažila potlačiť obavy, či som na túto túru pripravená.
  • Tongariro Alpine Crossing je takmer dvadsaťkilometrový trek sopečnou krajinou s dvomi aktívnymi sopkami, Mount Ngauruhoe (fanúšikom Pána prsteňov známou ako Hora osudu) a Mount Tongariro.
Národný park Tongariro bol použitý ako filmová lokalita pre Mordor a podľa informačných portálov to vyznievalo ako skutočný “Mordor”. V pokynoch pre návštevníkov som sa dočítala, že túra je určená pre fyzicky zdatných turistov a výbava by mala zahŕňať prakticky všetko od rukavíc po opaľovací krém.
 
Nič špeciálne, ale pre rekreačného turistu ako ja mierne desivé. Snažila som sa konvertovať tri hodiny v posilňovni týždenne do počtu kilometrov, ktoré by som mohla zvládnuť.  ale v matematike nie som dobrá, a tak som sa rozhodla naivne dúfať, že časy mojej zašlej slávy, keď som pár rokov dozadu vyšla na Svišťovku, ešte nie sú úplne zabudnuté.

Tongariro Alpine Crossing

 
Keď nás autobus vysadil na parkovisku Mangatepopo, spoza Mount Ngauruhoe konečne vykuklo slnko. Musela som sa obzrieť, či sme naozaj na začiatku turistického chodníka alebo pred vstupom na dáku vychýrenú atrakciu, pretože z autobusov pred nami sa rinuli ľudia a na parkovisku stálo množstvo áut. Čakala som, že na Tongariro Alpine Crossing sa odvážia iba turistickí fajnšmekri (a šialenci ako my), ale už na parkovisku bolo jasné, že Tongariro je lákadlom pre ľudí zo široka-ďaleka.

Na začiatku chodníka nás privítala tabuľa so semafórom

Pripomína, že vstupujeme do krajiny aktívnych sopiek a v prípade, že by svietilo červené svetlo, prechod Tongarirom je zakázaný. Podobné semafory boli ešte na niekoľkých ďaľších bodoch trasy, ale nám sa črtalo na krásny deň, keď to na hrozbu sopečnej aktivity vôbec nevyzeralo.

Tongariro Alpine Crossing

Úvodná časť chodníku viedla rovinou a v chladnom ráne bola príjemnou rozcvičkou. Skupiny turistov sa postupne začali drobiť, každý sa uberal svojím tempom. My - ja, môj priateľ Martin a kamaráti Viki a Marek - sme nabrali rezké tempo. V úžasnom rannom svetle som robila množstvo fotiek a stále ostatných dobiehala, čo bola skvelá stratégia na zahriatie, ale dlho mi to nevydržalo.
 
Chodník začal stúpať a bujnú vegetáciu vystriedali skaly a sopečný popol. Ocitli sme sa v mesačnej krajine, kde vládlo sucho, ticho a rôzne odtiene sivej farby. Zároveň som bola fascinovaná predstavou, ako táto oblasť vznikala geologickými procesmi krok za krokom po milióny rokov a ako každá erupcia menila charakter krajiny. Všade okolo seba sme videli popol a lávové kamene, na niektorých miestach bolo vidno staré lávové prúdy.

Tongariro Alpine Crossing

Mangatepopo Valley Track

Úvodná časť trasy, Mangatepopo Valley Track, končí na mieste zvanom Soda Springs, pomenovanom po vodopáde, ku ktorému sa dá spraviť krátka zachádzka. V Soda Springs sme si spravili prestávku, pretože je to posledné miesto so záchodmi až takmer do cieľa trasy. Zjavne to vedeli aj všetci ostatní, pretože pred kadibúdkami bol sústavný rad ľudí. Zároveň sme využili prestávku, aby sme zjedli desiatu a doplnili energiu.
 
Pred nami sa týčil strmý kopec s príznačným názvom Devil’s Staircase, Diablovo schodisko. Cesta k Devil’s Staircase sa začína ceduľou s veľkými výstražnými nápismi “Ste naozaj pripravení pokračovať v horskom prechode?” a “Zvážte návrat”. Cítila som sa trochu nevítaná. Prečo nás stále posielajú domov? Nemali by radšej používať motivačné značky, aby ľuďom dodali odvahu? Neskôr som pochopila, prečo sa snažia návštevníkov zastrašiť. Nie je to namierené voči normálnym turistom, ale ľuďom, ktorí napriek všetkým tým informačným pokynom a demotivačným značkám prišli v Conversoch, remienkových sandáloch, rifliach alebo s igelitkou v ruke. True story, to všetko sme cestou videli.
 
Výstup Diablovým schodiskom z 1400 na 1600 m mi dal zabrať. Uprostred výšľapu sme si dali prestávku, aby sme odložili nadbytočné vrstvy oblečenia a pokryli sa vrstvou opaľovacieho krému. Keď sme sa konečne vyštverali k úpätiu Hory osudu, naskytol sa nám úžasný výhľad na údolie, ktorým sme práve prešli. 

Popri Južnom kráteri (South Crater) sme pokračovali k Červenému kráteru (Red Crater)

S1886 metrami najvyššiemu bodu elej trasy. Kým sme prišli na vrchol, bola som unavená a hladná a myslela som, že už nespravím ani krok. Potom sme ale zbadali Smaragdové jazerá (Emerald Lakes) priamo pod nami a nemohli sme odolať predstave obeda v takej nádhernej scenérii. Začali sme zostupovať strmým svahom s kamenistým povrchom, ktorý sa nám zošmykoval pod nohami.
 
Pri Smaragdových jazerách sme opäť stretli tie hordy turistov, ktoré sme videli na začiatku. Bolo to rozhodne najmalebnejšie miesto celého prechodu Tongarirom a náš nápad obeda na brehu jazera vôbec nebol originálny. Napriek tomu som bola tým miestom uchvátená. Také odlišné od čohokoľvek iného, čo som predtým videla.
 
Ale bol čas vydať sa opať na cestu, aby sme stihli autobus, ktorý nás mal vyzdvihnúť na parkovisku Ketetehi Road. Prešli sme okolo Blue Lake, Modrého jazera, a tiež okolo Severného krátera (North Crater). Otvorilo sa pred nami údolie a začal sa nekonečný zostup. Chodník kľučkoval po celej dĺžke kopca až nadol. Poslednou zastávkou našej túry bola krátka prestávka pri chate Ketetehi, kde pri jednej zo sopečných erupcií prevalilo strechu. Čiastočne zborená chata stále stojí a na tomto mieste sa tiež nachádza záchod.

Tongariro Alpine Crossing

Na parkovisko Ketetehi Road sme dorazili s takmer polhodinovým predstihom, a tak sme sedeli a pozorovali ľudí prichádzať, vzrušených aj nevzrušených, vyčerpaných aj čerstvých ako rybičky, ale všetci vyzerali šťastne a spokojne po veľkolepom zážitku, ktorý mnohí označujú ako jeden z desiatich najlepších jednodenných trekov na svete.
 
Osobný blog autorky: http://thejourneyjournal.com/