Možno ste okolo tej stavby už prešli viac ako stokrát. Možno ste do nej aj zopár ráz nahliadli. A možno je ešte stále pre vás záhadou. Nevábnou, skôr škaredou a nepochopiteľnou. Kovová, miestami hrdzavejúca konštrukcia, zväčša neveľmi čisté sklá. To je presklený pavilón na námestí SNP v Bratislave.
Pavilón, ktorý ukrýva a súčasne aj odokrýva najstaršiu sakrálnu stavbu na území mesta, kaplnku sv. Jakuba staršieho. V jej románskom karneri sa nachádza tisícky kostí a stovky lebiek.
Kaplnka sv. Jakuba
To je ten najstručnejší pohľad na toto miesto. História je však ďaleko bohatšia. Archeologický výskum v rokoch 1994 až 1996 preukázal, že na mieste kaplnky sv. Jakuba postupne stáli hneď štyri stavby: predrománska rotunda, románsky karner a dve stavebné etapy gotického karnera. Karner je stavba slúžiaca na uchovanie kostí zo zrušených hrobov, alebo cintorínov. V stredoveku totiž platilo, že „starší mŕtvi“ musia uvoľniť miesto „mladším mŕtvym“, telesné pozostatky však musia ostať v svätej pôde kostola. Jedným z najznámejších európskych karnerov je karner v Kutnej Hore v Čechách.
Prvú sakrálnu stavbu postavili na mieste osady sv. Vavrinca okolo roku 1100. Podľa zistení archeológov, povrch terénu bol v tom čase zhruba o jedno poschodie (teda 3,5 až 4 m) nižšie ako je súčasný chodník, po ktorom prejdete okolo pavilónu. Prvá stavba predstavovala rotundu rovnakého typu ako je rotunda sv. Juraja v Skalici, alebo rotunda v neďalekom rakúskom Bad Deutsch Altenburg. Podobu so stavbami v Rakúsku si karner zachoval až do obdobia gotiky v 15. storočí. Úpravou do pravouhlej dispozície sa stal výnimočným na území Slovenska (podobný je už len v Trenčíne), v Rakúsku tento typ stavieb priamo nadväzuje na románskym predchodcov.
Ľudské kosti na verejnej toalete
Archeologickým výskumom však bolo zistených viac zaujímavých vecí. Skôr ako ich však spomeniem, vrátim sa do roku 1935. V tom čase na tomto mieste vybudovali verejné mestské toalety. Vďaka tejto stavbe, prvý výskum mohol vykonať Václav Mencl. Keď toalety likvidovali, archeológom sa odkryli zaujímavé pohľady. Niektoré zo stien záchodov neboli v úplnom dotyku s okolitou pôdou. Keď steny zbúrali, z pôdneho profilu voľne trčali ľudské kosti. Trochu strašidelný pohľad. Nemožno sa však čudovať. Na týchto miestach sa pochovávalo postupne v šiestich horizontoch. Teda v šiestich, postupne na sebe pribúdajúcich vrstvách. Preto bola aj pôvodná podlaha románskych stavieb tak hlboko pod zemou. Zaujímavosti, ktoré výskumníci z Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave zistili, priamo súvisia s pochovávaním. Napríklad v treťom horizonte bolo zistené, že až 43% pochovaných tvorili deti. V dvoch prípadoch išlo dokonca o batoľatá, ktoré boli pochované spolu s dospelou osobou.
V šiestom horizonte, vymedzenom rokmi 1529 až 1747, sa cintorín nachádzal už aj nad múrmi a interiérom zaniknutej kaplnky. Pri väčšine kostier z toho obdobia sa našli zvyšky rakiev a v troch hroboch aj veci osobného charakteru. V jednom prípade išlo o vložený ruženec, bronzový odlievaný medailónik a dokonca sa našli zvyšky tkanív z oblečenia, dve skorodované mince a zvyšky čepca.
Všetky tieto poznatky jednoznačne preukazujú mimoriadny význam predmestskej osady sv. Vavrinca. Intenzívne osídlenie preukazuje výrazné narastanie terénu . Ekonomickú prosperitu osady zasa veľkosť kostola sv. Vavrinca a existencia samostatnej kaplnky sv. Jakuba. Prestavba románskeho karnera na moderný gotický, ochotu domáceho obyvateľstva zveľaďovať prostredie, v ktorom žili. Pochovávanie až do roku 1747 preukazuje fakt, že územie si udržalo význam aj pre rozrastajúce sa mesto.
Prezentácia Bratislavy?
Je škoda, že dnešné mesto nevie nájsť vhodnejší spôsob prezentácie tohto naozaj zaujímavého miesta ako je trochu nevzhľadný pavilón. Graficky a textovo veľmi pekne spracované informačné tabule tento zlý dojem príliš nenapravia. A už len málokto si všimne tmavé pásy dlaždíc na ploche námestia, ktoré vymedzujú pôvodný pôdorys kostola. Je to škoda. Ale je to aj nádej, že hádam niekedy v budúcnosti ... keď hádam už aj bratislavský magistrát zistí, že Bratislava je bohatým mestom ...
