Amatérska rekonštrukcia vzhľadu príslušníka rímskej armády v období markomanských vojen vo svetle archeologických nálezov. Rímske vojsko bolo jednou z najúčinnejších bojových síl v dejinách.
Líšilo sa od ostatných predovšetkým disciplínou, kvalitnejšou výzbrojou a z toho logicky plynúcou taktikou. Zatiaľ čo Germánska kultúra uprednostňovala osobnú statočnosť a hrdinstvo silného jednotlivca, Rimania sa spoliehali na výcvik a následný boj v dobre organizovanej skupine (manipul, centúria, légia...), s využitím kvalitných zbraní vojenskej techniky a sofistikovanej bojovej taktiky. O kvalitách rímskej armády sa mali možnosť viac krát presvedčiť aj germánske kmene žijúce na našom území a v priľahlom okolí (Kvádi, Markomani...). Najväčším a najvážnejším konfliktom medzi Rimanmi a miestnymi Germánmi sú nesporne takzvané „markomanské vojny“, ktoré sa priamo dotkli aj nášho územia. Dobre známy nápis na hradnej skale v Trenčíne (Laugaríciu) je najvýznamnejšou epigrafickou pamiatkou, ktorú nám tu Rimania zanechali.
Rekonštrukcia vzhľadu centurióna
Mojim cieľom v tomto stručnom článku je rekonštrukcia vzhľadu centurióna (a v podstate aj bežného legionára) v období markomanských vojen predovšetkým na základe archeologických nálezov. Analýza rímskeho vojenského vybavenia je pre toto obdobie však veľmi náročná, pretože je bohatá na dohady a sporné údaje. Najdôležitejšie sú samozrejme archeologické pramene datované do druhej polovice druhého storočia získané z rôznych lokalít. Pre nás má kľúčový význam predovšetkým rozsiahly tábor v Mušove a drevozemný kastel v Iži pri Komárne. Ide o krátkodobé stavby čo nám umožňuje presné datovanie tu nájdených artefaktov. Mušov – Burgstall je mimoriadne bohatým náleziskom ktoré v mnohých ohľadoch mení pohľad na výzbroj a výstroj obdobia markomanských vojen. Išlo pravdepodobne o významný oporný bod vojenských operácii za Dunajom práve v rokoch 172 – 180.
 |
| Centurión Legio X Gemina Pia Fidelis 172 – 180 (vlastná ilustrácia) |
Obrázok je príkladom klasickej pechotnej výzbroje. Výzbroj centuriónov sa príliš nelíšila od radových legionárov. Náš „model“ je vybavený v tejto dobe už trocha zastaraným gladiom, dýkou a ťažkým oštepom typu pilum. Oštep bol primárnou zbraňou legionára. Bol používaný na hádzanie, a nie na boj zblízka, ako je to prezentované v hollywoodskych filmoch. Jeho tenká a dlhá špička mala výbornú prieraznosť a po náraze do štítu sa navyše mohla ohnúť, takže sa nedala vytiahnuť a nepriateľ musel štít zahodiť, čo bola značná nevýhoda keďže štít bol pre Germána prakticky jedinou ochranou. Klasickou legionárskou taktikou bolo vrhnutie oštepov z 15 až 30 metrov ešte pred bojom na meče, čím vytvorili medzery v nepriateľských radoch. „Pokiaľ ide o vrhacie zbrane pechoty, boli to oštepy s ostrou železnou špičkou tvaru trojuholníka dlhou 280 – 300 milimetrov a boli nazývané piles [pila]. Keď sa raz zabodli do štítu bolo nemožné ich vytiahnuť a keď boli vrhnuté so silou a zručnosťou, bez ťažkostí prenikli pancierom“ (Vegetius - De Re Military)
Doba markomanských vojen
Použitie týchto zbraní v dobe markomanských vojen je nespochybniteľné a je doložené napríklad aj z nálezov z Iže. Pokiaľ ide o meče. Typické krátke meče začali postupne nahradzovať dlhšie meče typu spatha používané spočiatku len jazdou. Špecifickým typom meča pre toto obdobie je meč v anglicky písanej literatúre nazývaný „ring pommel sword“ (v nemčine „Ringknaufschwert“). Ide o krátky meč pravdepodobne sarmatského pôvodu ktorý sa do výzbroje rímskej armády dostal práve cez dunajský limes. Na obrázku je zobrazený mimo postavy vpravo. Dlhší meč naľavo je spatha. Základnú a najdôležitejšiu ochranu legionára zabezpečoval klasický štvorcový štít. Vzor som prevzal z Aureliánskej časti Konštantínovho oblúku. Nie je isté či je to len výmysel umelca alebo ide o skutočný vzor štítu používaný neznámou jednotkou za vlády Marca Aurelia, preto je nutné môj výber brať s rezervou. Tento vzor používajú však aj členovia historicko-vojenského združenia v Čechách - Legio X Gemina Pia Fidelis, ktorými som sa nechal ovplyvniť. Ako zbroj používa bronzový/ mosadzný šupinkový pancier (lorica squamata) zo spínacími náprsnými doštičkami. Doštičky aj fragmenty panciera sú známe z Mušova (okrem iného). Populárne boli taktiež krúžkové panciere (lorica hamata) a stále sa používalo aj známe plátové brnenie lorica segmentata, ktorého fragmenty sa našli aj v Iži. Ako ochrana hlavy slúži v tomto prípade mosadzná verzia helmy Niedermörmter (alebo aj „Imperial Italic H“). Na našom území sa žiadne fragmenty nenašli ale tento typ sa datuje ku koncu druhého storočia. Napriek tomu že ide o centurióna, nemá na helme upevnený chochol, pretože nie je isté či sa v tejto dobe stále používali a upevnenie na helmu tohto typu je taktiež sporné. Inou variantou helmy by mohol byť typ Niederbieber (zobrazený mimo postavy). Fragmenty boli objavené v Mušove a k tomuto typu patrí podľa pána Rajtára aj lícnica z kastelu v Iži. Použitie helmy Niederbieber je však pre toto obdobie sporné. Stále nie je tak celkom jasné či už v dobe markomanských vojen bola používaná pešiakmi alebo len jazdou. V súčasnosti sa však dostáva do popredia názor, že šlo skôr o helmu ťažkej pechoty. Odvodzuje sa to už len od jej konštrukcie, ktorá poskytuje maximálnu ochranu a je ideálna pre ťažkoodeného legionára stojaceho v prvej línii. Pri výbere farby tuniky som sa nechal ovplyvniť názorom (pripúšťam, že možno nesprávnym), že centurióni nosili v boji tuniky červenej farby na rozdiel od radovej pechoty ktorá nosila bielu (?) alebo inú. Tento názor vychádza z tvrdenia, že červená tunika bola údajne drahšia a preto bola prednostne posúvaná centuriónom ktorí boli tak lepšie viditeľní na bojisku a armáda zároveň šetrila peniaze. V tomto období už boli pravdepodobne rozšírené dlhé tuniky a dlhé nohavice aj mimo zimného obdobia. Takisto sa nosila pevnejšia kožená obuv. Na záver svojho článku by som len rád upozornil, že toto je práca neodborníka a existujú aj rôzne iné interpretácie toho čo som tu prezentoval. Je nutné si uvedomiť, že daná tematika je mimoriadne zložitá a často krát nejasná. Archeologické nálezy sa dajú interpretovať rôznymi spôsobmi a verím že keby som jednu a tú istú vec ukázal trom archeológom, každý by mal iné argumenty. Odporúčaná literatúra Len veľmi stručný výber. V uvedenej literatúre však nájdete množstvo ďalších odkazov, ktoré vás posunú ďalej. BISHOP & COULSTON.: Roman Military Equipment. Oxford: Oxbow Books, 2009 BISHOP, M.C. Lorica Segmentata Vol. 1,2. Armatura Press, 2002 COWAN, Ross.: Imperial Roman Legionary AD 161 – 284. Osprey Publishing, 2003 FRIESINGER – TEJRAL – STUPPNER.: Markomannenkriege - Ursachen ung Wirkungen. Brno: Archeologický ústav Akademie věd České republiky, 1994 KOMORÓCZY, Balázs.: Hradisko (Burgstall) u Mušova ve světle výzkumů v letech 1994 – 2007. In: Barbarská sídlište. Brno, 2008. s. 391 – 498 KREKOVIČ, Eduard.: Military equipment on the territory of Slovakia. In: JRMES 5, 1994. s. 211 – 224 RAJTÁR, Ján.: Waffen und Ausrüstungsteile aus dem Holz-Erde-Lager von Iža. In: JRMES 5, 1994. s. 83 -94 SUMNER, Graham.: Roman Military Dress. The History Press, 2009 ŠEDO, Ondrej.: Archeologie a stopy pobytu římských vojsk v prostoru Mušova. In: Mušov 1276 – 2000, 2000. s. 183 – 205 TEJRAL, Jaroslav.: Mušov Hradisko. In: Mušov 1276 – 2000, 2000. s. 143 – 182 VALACHOVIČ, Pavol.: Markomanské vojny v českej a slovenskej odbornej literatúre. In: Vojenská História 3/2007. s. 3 – 15
