V druhej polovici 15. storočia sa na európskych bojiskách preslávilo viacero uhorských vojvodcov. Jedným z nich bol košický rodák Blažej Maďar.
Normal 0 21 false false false SK X-NONE X-NONE MicrosoftInternetExplorer4 Jeho osud a životný príbeh je výrečným svedectvom toho, že za kráľa Mateja Korvína mohli aj ľudia neurodzeného pôvodu vďaka udatnosti, vernosti a osobným schopnostiam preniknúť medzi elitu uhorskej spoločnosti.
Blažej Maďar - syn sedliaka
Blažej Maďar bol synom jednoduchých sedliakov, ktorí sa do Košíc prisťahovali z neďalekej Buzice. Košice v stredoveku patrili k najväčším mestám v Uhorsku, ponúkali pomerne dosť pracovných i existenčných príležitostí. V nepokojných časoch pustošivých husitských výprav, Jiskrovho vojenského bašovania či vyčíňania bratríkov na Slovensku nadobudlo na význame vojenské remeslo. Nielen šľachtici, ale aj mestá sa museli starať o bezpečnosť a obranu svojho okolia a krajiny. V radoch košických mestských žoldnierov sa dakedy okolo roku 1440 začala aj kariéra mladého Blažeja. Po niekoľkých rokoch vojenskej služby sa stal už kapitánom mestského poľného kontingentu, ktorý v rámci celokrajinských branných síl často bojoval nielen doma v Uhorsku, ale aj na zahraničných výpravách proti Čechom a na Balkáne proti Osmanom. V týchto vojnách si Blažeja všimol uhorský gubernátor a najvyšší veliteľ vojska Ján Huňady, ktorý ho angažoval za svojho familiára. Okrem iného ho roku 1447 vymenoval za kastelána a kapitána Tokajského hradu. Blažej Maďar bojoval ako jeden z nižších veliteľov aj vo víťaznej bitke proti Turkom pri Belehrade v auguste 1456.
Kapitán Horného Uhorska
Po gubernátorovej smrti Blažej naďalej slúžil ako dôstojník v huňadyovskom vojsku, ktoré sa významnou mierou zaslúžilo o to, že sotva 15-ročný Matej Huňady bol roku 1458 zvolený za uhorského kráľa. Hneď po úspešnej výprave proti bratríkom v lete 1458, keď Blažej Maďar na čele kráľovskej ťažkej jazdy dobyl Jasovský kláštor, Sečovce a Blatný Potok (Sárospatak), kráľ ho vymenoval za kapitána Horného Uhorska. V tejto funkcii sa Blažej zaslúžil o postupnú likvidáciu bratríckeho hnutia a konsolidáciu pomerov v krajine. Ako dvorný rytier bol jedným z veliteľov kráľovského vojska, ktoré koncom januára 1467 dobylo posledný opevnený bratrícky tábor vo Veľkých Kostoľanoch. Ako uvádza dvorný historiograf Antonio Bonfini, kráľ Matej poveril vykonaním popravy porazených bratríkov práve Blažeja Maďara. Ten dal postaviť dlhý rad šibeníc, na ktorých odvislo 250 (podľa iných údajov 150) bratríkov aj s ich veliteľom Jánom Švehlom.
V čase vypuknutia uhorsko-českej vojny roku 1468 patril Blažej Maďar už medzi osvedčených a popredných uhorských vojvodcov. Kráľ Matej mu odovzdal velenie vojska, ktoré po niekoľkomesačnom obliehaní dobylo Špilberk. Pri Brne sa v uhorskom vojsku zaskvel aj Pavol Kiniži, ktorého Blažej Maďar ešte pred tým adoptoval za syna a neskôr mu dal za manželku svoju dcéru Benignu. Z moravského bojiska Blažej zakrátko odišiel takmer na opačný koniec Uhorského kráľovstva. Kráľ Matej ho poveril organizovaním protitureckej obrany na južných hraniciach krajiny.
Chorvátsko-slavónsky bán
Vďaka funkcii chorvátsko-slavónskeho bána, ktorú zastával od roku 1470, sa Blažej Maďar stal barónom, čiže jedným z najdôležitejších a najvplyvnejších veľmožov kráľovstva. Počas sprisahania veľmožov, ktorí roku 1471 chceli na uhorský trón dosadiť poľského kráľoviča Kazimíra Jagelovského, Blažej nezaváhal. Zostal verný kráľovi Matejovi, a ten sa mu odvďačil udelením ďalších vysokých hodností a rozsiahlych i výnosných majetkov. Blažej sa stal aj sedmohradským vojvodom (1473 – 1475), patrilo mu viacero hradných panstiev v Zadunajsku a na Považí. Často sa však na nich nezdržiaval, lebo ťažiskom jeho bojového nasadenia bola oblasť Balkánu a Jadranu. V ustavičných bitkách či šarvátkach na južnej hranici Uhorska takmer vždy víťazil, čím sa významnou mierou zaslúžil o eliminovanie osmanskej expanzie.
Na prelome rokov 1479 – 1480 sa Blažej Maďar vylodil na čele 5 peších a 3 jazdeckých stotín na jadranskom ostrove Krk, ktorý si prisvojili Benátky, no ani napriek húževnatému boju ostrov neudržal. Tento azda jediný neúspech však Blažej vzápätí kompenzoval ako veliteľ uhorského kontingentu, ktorý kráľ Matej poslal do Talianska na pomoc svojmu tesťovi, neapolskému kráľovi Ferdinandovi Aragónskemu. Neveľký, no elitný kontingent uhorských žoldnierov mal najväčšiu zásluhu na vydobytí strategickej pevnosti Otranto, ktorej sa roku 1481 zmocnili Turci. Sláva Blažeja Maďara nadobudla celoeurópsky rozmer. Je pritom pozoruhodné, ba až neuveriteľné, že vtedy mal košický rodák už vyše 60 rokov, čo výrazne prevyšovalo vtedajší priemerný vek života, a to v takom rizikovom povolaní, akým bola vojenská služba.
Po smrti Mateja Korvína na jar 1490, keď vypukol zápas o uhorský trón medzi viacerými uchádzačmi, Blažej Maďar sa pridal na stranu poľského kráľoviča Jána Albrechta Jagelovského. Bolo to pragmatické a účelové spojenectvo sledujúce predovšetkým udržanie si majetkov na území Slovenska, kde operovali vojská poľského kráľoviča. Na jeseň 1490 Blažej Maďar porazil pri Košiciach ostrieľaných ťažkoodených jazdcov kráľovnej vdovy Beatrice, ktorá podporovala kandidatúru Vladislava II. Jagelovského. Bolo to Blažejovo posledné víťazstvo, lebo dakedy roku 1492 zomrel na ktoromsi slovenskom hrade. Pokračovateľom Blažejovej bojovej slávy a dedičom rozsiahlych majetkov sa stal jeho adoptívny syn a zároveň zať kráľovský kapitán Pavol Kiniži. To je však už ďalšia kapitola našich vojenských dejín.
Normal 0 21 false false false SK X-NONE X-NONE MicrosoftInternetExplorer4 /* Style Definitions */ table.MsoNormalTable mso-style-name:"Normálna tabuľka"; mso-tstyle-rowband-size:0; mso-tstyle-colband-size:0; mso-style-noshow:yes; mso-style-priority:99; mso-style-qformat:yes; mso-style-parent:""; mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; mso-para-margin-top:0cm; mso-para-margin-right:0cm; mso-para-margin-bottom:10.0pt; mso-para-margin-left:0cm; line-height:115%; mso-pagination:widow-orphan; font-size:11.0pt; font-family:"Calibri","sans-serif"; mso-ascii-font-family:Calibri; mso-ascii-theme-font:minor-latin; mso-hansi-font-family:Calibri; mso-hansi-theme-font:minor-latin; mso-bidi-font-family:"Times New Roman"; mso-bidi-theme-font:minor-bidi;Prevzaté zo stránky: www.vhu.sk
