Killyho kúria a Habáni v Častej

Pri rekonštrukčných prácach v Killyho kúrii boli objavené fragmenty sklenených predmetov datovaných do 16. a začiatku 17. storočia,  habánska keramika zo 17. a 18. storočia  a  rannorenesančná  nástenná maľba na fasáde objektu.

Archívne dokumenty sú neúplné a o predchádzajúcich majiteľoch  častianskej kúrie (okr. Pezinok) podávajú iba útržkovité správy. Obyvatelia kúrie, o ktorých máme záznamy, boli zamestnancami majiteľov hradu Červený Kameň. Prvé písomné zmienky o kúrii sú v Urbári červenokamenského panstva (1543).

V roku 1538 kúpil od Petra Haugenna dvorec č. 57, lúky a vinice Ján Dernschwam z Hradičína ( 1494-1567), renesančný humanista, banský odborník, vynálezca, spisovateľ, zberateľ starožitností, cestovateľ a bibliofil. Dvorec bol slobodným majetkom, ktorý Anton Fugger na vyslovený Dernschwamov príhovor oslobodil od akýchkoľvek dávok a robôt. Dernschwam v ňom striedavo býval do svojej smrti v roku 1567. Pre slovenskú históriu je  osobnosť Jána Dernschwama veľmi významná a je úzko spätá s banskými  podnikateľskými aktivitami Fuggerovcov, vtedajšími majiteľmi hradu.

Killyho kúria

Názov Killyho kúria pochádza od rodu Kelio, ktorý ju obýval v 17. storočí. Pavol Kelio dostal armálesnú listinu pre seba, svoju matku a dedičov od kráľa Ferdinanda II v roku 1630. Už v tridsiatych rokoch 17. storočia bol v službe Mikuláša Pálffyho a od roku 1639 pôsobil ako prefekt na hrade Červený Kameň. Zomrel v roku 1669 a  pochovaný je v miestnom kostole. V Častej sa mu narodil jeden z troch synov, Pavol Mikuláš.  Presné roky, v ktorých užívali kúriu nie je známy, je však predpoklad, že  rod ju mohol obývať počas niekoľkých generácií. Význam rodu Kelio pre Častú dokladá aj správa z roku 1803, v ktorej sa spomína  kaplnka sv. Mikuláša- tzv. keliovská kaplnka, postavená  Pálffyovcami v zmysle keliovskeho testamentu. V danom roku bola kaplnka  už spustnutá a nepoužívala sa . Ďalší majitelia sú známi od polovice 19. storočia z pozemkových kníh a máp.  Z roku 1846  je   záznam o  grófovi  Istvanovi Pálffy, v rokoch 1880 a 1895 bol majiteľom spolu s manželkou Matildou rod. Desewffy.  V listinách z roku 1917  je nehnuteľnosť evidovaná ako panský dom, bola majetkom  Belu a Edmunda  Pálffy. Na pozemkovej mape je viditeľné, že k majetku patril aj susedný dom s pozemkom. Kúriu pravdepodobne prenajímali obchodníkom.

 habani_v_castej
 Kutrolf, 15. - 16. storočie

Súčasný pôdorys jednopodlažnej kúrie vznikol v minulosti pristavaním tradičného pozdĺžneho domu s čiernou kuchyňou uprostred k staršej  kamennej budove a dotváral sa počas rokov ďalšími prístavbami a prestavbami. Prepojenie objektov je v suteréne aj v nadzemnej  časti dispozície. Zastrešenie celej stavby je vysokou strmou sedlovou strechou, pripomínajúcou tzv. nemeckú strechu. Pri výkopových prácach v interiéri budovy,  mimo existujúcich  suterénnych priestorov bola objavená miestnosť pôdorysných rozmerov 2 x 3 m, svetlej výšky 1,50 m s úrovňou podlahy  na kóte  -3,30 m. Zaklenutá bola kamennou valenou klenbou. Vstup do nej bol pôvodne zvislou šachtou z úrovne prízemia z kóty + 0,00 m.

Zvislá šachta bola v minulosti deštruovaná, zasypaná zeminou, úlomkami kameňa a tehál a obhoretým drevom. Zaklenutá miestnosť bola zasypaná jemnou humusovitou zeminou.  Po vyťažení zásypového materiálu, na úrovni podlahy -3,30 m, ktorú tvorila vodonosná rastlá vrstva bridlice, vo vrstve hrubej cca 50 cm, sa  našli predmety: sklenené fragmenty, neglazovaná keramika,  keramika s hnedou a zelenou glazúrou, habánska fajansa, zlatý pánsky prsteň s tehlovohnedým polodrahokamom, hlinená fajka –štiavnička.

Výrobky pochádzajú z niekoľkých storočí. Ohraničiť čas uloženia predmetov do miestnosti možno iba posledným datovaným predmetom (1760). Datovanie výrobkov je možné porovnaním s podobnými nálezmi, niektoré kusy habánskej keramiky sú datované priamym označením.  Najstaršie sklenené fragmenty nálezu môžu pochádzať z doby  Jána Dernschwama. Historik Ovidius  Faust tvrdí, že Dernschwam mal v kúrii v Častej uloženú aj zbierku starožitností a predmetov získaných na svojich obchodných a diplomatických cestách. Podľa dostupných  odborných štúdií, nálezy skla sú svojou skladbou  porovnateľné s nálezmi z prostredia slovenských hradov z 15. a 16. storočia.

Napriek pohnutej politickej a ekonomickej situácii na území Slovenska v 16. storočí, nájdené predmety možno vypovedajú o čulých obchodných kontaktoch  medzi našim územím, Nemeckom a Talianskom, konkrétne oblasťou benátska so svetoznámymi sklárskymi hutami.  K najstarším objaveným skleneným predmetom  zo 16. storočia patrí  pretiahnutá časť nádoby či pohára  s jemnými špirálovite stočenými ryhami a nádoba nazývaná kutrolf, je to  fľaša so stlačeným rúrkovitým hrdlom. Datovanie kutrolfu niektorí autori posúvajú do 15. storočia.  O použití tejto nádoby a obsahu ktorý ukrývala, sa môžeme iba dohadovať. Točité hrdlo pozostávajúce zo štyroch úzkych spojených trubičiek, svedčí skôr o vysokej remeselnej zručnosti sklárov, ako o praktickom dennom použití. V renesancii pri reprezentačnom stolovaní zrejme nechýbali kalichy, poháre a nádoby s umne hutnícky tvarovanými držadlami nádob a driekmi pohárov.

Zachovali sa časti driekov kalichov so zatavenými rubínovými špirálami a driek tvarovaný do podoby plastických guličiek z renesančného obdobia. Tvarovanie úchytov vrchnákov, stočených do bizardných foriem, možno pripísať benátskemu manierizmu od polovice 16. storočia. Tento typ sklárskych výrobkov charakteristický pre benátske huty, bol od 16. storočia masovo vyvážaný do zaalpských krajín. Sklárska produkcia zo 17. storočia sa prejavila v jednoduchšom tvarovaní, o čom vypovedá patka pohára s koncetrickými kruhmi.  Mladší je aj fragment kónického pohára s matovaným loveckým motívom.

Pôvod habánskej keramiky

Popri umelecky tvarovaných nádobách sa našli aj fragmenty nádob úžitkových. Medzi ne patria destilačné nádoby, fľaše štvor a trojhranné rôznej veľkosti, krčahy s tvarovanými držiakmi, hrdlá fliaš s rôzne tvarovanými nálevkami, miniatúrne fľaštičky na lieky a rôzne typy pohárov. Či nálezy,  na ktorých je zrejmý taliansky vplyv pochádzajú priamo z Talianska, alebo z iných hút ( Česko, Nemecko, alebo domáce pálffyovské huty), zodpovie až odborné vyhodnotenie predmetov. Všeobecne sa považuje sklo,  nezasiahnuté koróziou za kvalitný taliansky import .  Predmety denného použitia určené na stolovanie- taniere a poháre,  boli zhotovené najmä z hrnčiarskej hliny a plechu, sklo bolo v danej dobe považované za cenný artikel.

 habani_v_castej_1
 Tanier pre Pavla Kelio s renesančnými motívmi

Predpoklad o pôvode habánskej keramiky môžeme založiť na miestnej produkcii. Priamo v Častej žilo  habánske spoločenstvo. Po tureckom plienení v obci  Košolná  v roku 1663  sa Habáni uchýlili na hrad Červený Kameň. V roku 1665 gróf Mikuláš Pálffy spoločenstvu ponúkol v Častej  spustnutý dom, aby sa v ňom usadilo. Habáni si dom  opravili a vedľa neho postavili nový .Z uvedeného sa môžeme domnievať, že sídlo habánov (novokrstencov) v Častej vzniklo až v roku 1665 a pôvodne bolo osídlené obyvateľmi zničeného dvora v Košolnej.

Po návrate  do novovybudovaného sídla v Košolnej v roku 1676, časť novokrstencov v Častej zostala a zvyšok bol zrejme dosídlený z iných dvorov, ako bolo bežne zvykom. O existencii sídla v Častej svedčia ďalšie správy z rokov 1683,1687,1692. Priamu spojitosť s miestom nálezu dokladá tanier tvaru kardinálskeho klobúka datovaný do roku 1661, teda pred príchodom habánov z Košolnej,  nesúci meno obyvateľa (majiteľa) kúrie  - Pavl Kelio a plytký tanier s podobným dekorom označený písmenom K datovaný do roku 1662. Podobný rukopis, pravdepodobne od rovnakého keramika pochádzajúceho  z Košolnej,  nesie aj nádoba z roku 1663.  Či hrnčiarska dielňa bola priamo v priľahlých hospodárskych budovách  kúrie, doposiaľ nebolo potvrdené, hoci  nález  podložky-trojcípej hviezdy, používanej na oddelenie výrobkov vo  vypaľovacej peci a spečených hrúd neznámej konzistencie by mohol o tom napovedať. V zlomkoch sa zachovalo veľké množstvo  neglazovaného keramického materiálu a výrobkov glazovaných hlinkou: hrnce rôznej veľkosti, pokrievky, nádoba s tromi nohami a držiakom, misy, džbány a taniere. Ďalej keramika s bielou glazúrou: taniere, rebrované misy na nízkej podnoži, miska s tromi nohami, rebrované misky, šálky so špirálovými stenami s uškom, malá miska kruhového pôdorysu s mrežovanou  stenou a eliptickým  horným okrajom. Polotovary -  džbánky s nevypálenou maľbou . Priame datovanie fajansy  je zachované na niektorých  maľovaných výrobkov  a spadá do rokov 1661 do  1760. Na tanieroch je zachytený postupný vývoj výtvarného prejavu –  od najjednoduchšej renesančnej  rastlinnej štylizácie  prevzatej z Talianska, po zložitú kompozíciu napodobujúcu delftský porcelán, zobrazujúcu západoeurópsku architektúru.  Výrobky sú zdobené v štyroch vysokožiarových farbách na bielom podklade, niektoré iba s kobaltovo modrou maľbou na bielom glazovanom podklade. Zopár fajansových tanierov bolo možné úplne rekonštruovať. Ďalšie fajansové výrobky sa zachovali vo väčších fragmentoch. Na území Slovenska sú ojedinelým nálezom maľované šálky s dvoma ozdobnými uškami, miska s uškami sformovaná do štvorlístkovej rozety. Na dne šálok sú rôzne motívy: jednoduchá kytička, tulipán, holubica, dvojkríž s nástrojmi umučenia a nápisom NRI, špirála, orientálna architektúra, kvetinový dekor imitujúci modrú delftskú  fajansu. Tieto šálky mali špeciálne použitie, boli určené  na podávanie polievky matkám  po pôrode, v šestinedelí.

 habani_v_castej_2
 šálka, z opačnej strany na dne je dvojkríž

Menší pretiahly  džbán so svietivo žltou polevu je dekorovaný iba dvoma  zopnutými vetvičkami v bielej glazúre, uprostred s datovaním 1679. Svietivo žltá farba bola charakteristická pre výrobky pochádzajúce hlavne zo Sobotišťa. Ojedinelými maľovanými nálezmi boli : miska s mrežovaným okrajom datovaná do roku 1692, svätenička a malý vtáčik, ktorý mohol byť aj súčasťou sväteničky.  V náleze sa každý fajansový výrobok vyskytoval v jednom exemplári. Zobrazenie zvierat je v náleze výnimočné. Na dne taniera z roku 1706 je fragment vzpínajúceho sa koňa . Zachytená je možno  skúsenosť s Rákóczyho protihabsburgským povstaním ( bitkou pri Smoleniciach v roku 1704 alebo bitkou pri Budmericiach v 1705 ). Motív vtáka, orla so spustenými krídlami a orientálna architektúra, je na okraji taniera s modrou abstraktnou dekoráciou. Precízne maľovaný  súdkovitý džbán s úzkym hrdlom a malým uchom, zachovaný v niekoľkých zlomkoch  má pod hrdlom nápis: BŬRCKHARTŬS ˚ HŬRN ˚ . Ostatná dekorácia bola pravdepodobne iba  rastlinnými a geometrickými ornamentami v niekoľkých pásoch. V zlomkoch sa našli menšie džbánky hladké aj rebrované so šedozelenou, šedofialovou  mramorovanou modrou polevou, modrý súdkový džbán s bielou maľbou.  Džbány sú rôznych veľkostí a tvarov. Až na niekoľko málo výrobkov, kde je zobrazená západoeurópska architektúra–hrazdené stavby s vysokou sedlovou strechou , väčšina predmetov je dekorovaná  štylizovaným  rastlinným ornamentom. Figurálna výzdoba je iba na jedinom zlomku džbána. Zobrazuje pravdepodobne anjela  so zlatými krídlami, je v pohybe, dlhý modrý plášť vlaje a odhaľuje nohy. Na hlave má  zlatú korunu  s malým krížikom. Rúcho, na ktorom sú dva rady zlatých gombíkov je prepásané zlatou vejúcou stuhou.  Výraz tváre je usmievavý. Ruky aj krídla sú mierne roztiahnuté. Celý výjav je lemovaný zelenou vetvičkou v rozpitej  glazúre. Dva biele súdkovité nočníky boli dekorované po okraji  modrými špirálami. Zachovali sa tri rôzne kachlice s vytláčanými rastlinnými motívmi a geometrickými vzormi: kachlica zo 17. storočia s modrou glazúrou a bielym ornamentom (z rovnakých kachlíc je vybudovaná pec na bojnickom zámku), úlomky kachlice  so zelenou glazúrou a neglazovaná kachľová rímsa. Nalez výrobkov zo 16.-18.storočia  vytvára predstavu o dekoratívnych predmetoch  aj o predmetoch denného použitia, remeselnej úrovne spracovania, úrovne stolovania mešťanov/ zemanov  žijúcich  priamo v mestečku na trhovom námestí,  mimo kamenných múrov hradu, ktorý poskytoval ochranu pre častým  plienením. Najnovším objavom je freska na nároží domu,  datovaná  na začiatok 16. stor., do obdobia kedy v ňom žil J. Dernschwam. Doposiaľ bola ukrytá pod kamenným múrom z neskoršieho obdobia. Literatúra :  1. Faust, O.: Prvý muzeológ a zberateľ starožitností na Slovensku. Život a dielo Jána Dernschwama z Hradiczína. Zborník Krajského múzea v Trnave. Acta Musei Tyrnaviensis, 1955, 1, s.27-35. 2. Kühndel, J.: Ján Dernschwam, vzdelaný faktor Fuggerovcov na Slovensku ( 1494-1567). Historické štúdie , 1955,  I, s.168-187. 3. Koóšová, P.: Nálezy historického skla z hradu Šintava. Získané 20:44, júl 27, 2009. http://www.vodnyhrad.sk/data/publikacie/1/1_4.pdf 4. Kalesný, F. : Habáni na Slovensku. Bratislava, Tatran 1981. s.79, 186, 192.                5. Pajer, J.:  Keramická dielňa v Košolnej. Pamiatky a múzeá, 2010, 1,s. 43-45. 6. Borecká, E.: Habánska keramika zo 17. a 18. storočia z Častej. Krásy Slovenska, 2010, 1-2, s.50-51. 7. Francová, Z.: Premeny tvaru a dekoru na západoslovenskej fajanse od 17.stor. do prvej polovice 20. storočia. Zborník zo sympózia remeselníkov. Bratislava, UĽUV 2004. s.29-39. Poznámky: Odborné konzultácie poskytli: - Mgr .Z. Francová –  stanovisko k datovaniu nálezov skla    -  PhDr. J. Pajer, PhD. –  informácie k pobytu habánov v Častej, - Mgr. J. Tihány-  informácie k rodu  Killy Rekonštrukciu tanierov vykonali pracovníci   Archeologického múzea Bratislava,  pod vedením PhDr. Vladimíra Turčana. Datovanie a ošetrenie fresky vykonal Mgr. art. P. Koreň.