Kráľ Ján prezývaný Bezzemok bol známy ako zlý princ Ján z legiend o Robinovi Hoodovi. V posledných desaťročiach sa zistilo, že kráľ Ján nebol až taký zlý ako v stredovekých povestiach.
Okrem toho, že Anglicko pod jeho vládou zažila ekonomický a spoločenský kolaps, zanechal po sebe aj niečo pozitívne. Vybudoval základy námorného loďstva, bol prínosom v právnej oblasti, vybudoval most s obchodnými domami na rieke Temže, robil charitu, mal kladný vzťah ku svojím anglickým poddaným.
Neplánované dieťa
Narodil v roku 1167 ako nečakané dieťa anglickému kráľovi Henrichovi II. a 50 ročnej Eleonóre Akvitánskej. Henrich II. nemal ako zabezpečiť svojho milovaného syna. Všetku pôdu rozdelil už skôr, čo dokazuje, že s počatím princa Jána vôbec neplánovali. Henrich ho ako desaťročného urobil pánom Írska. Ján bol známy svojou roztopašnosťou a hrubou netaktnosťou. Vysmieval sa z Írskych šľachticov, ťahal ich za brady. Nakoniec ho otec povolal naspäť ku sebe. Kráľ Henrich si zo svojho syna Jána uťahoval, že je Bezzemok. Svár sa medzi Henrichom a jeho synmi začal, keď žiadal od Richarda, aby Jánovi dal Akvitánsko. Richard odmietol sa vzdať milovaného Akvitánska ako dedičstvo po matke. Tak sa začala rodinná vojna, ktorá trvala až do roku 1189. Počas toho zomreli dvaja súrodenci. Ostali len Richard, neskorší známy ako kráľ Richard levie srdce a princ Ján.
Jánove intrigy proti kráľovi Richardovi levie srdce
Henrich II. vážne ochorel, ako následok neustáleho prenasledovania jeho synom Richardom. Starého Henricha dorazila správa, že jeho milovaný syn Ján ho zradil. Tak Henrich zomrel v lete roku 1189. O niekoľko mesiacov sa Ján oženil s druhostupňovou sesternicou Izabelu, čím si vyženil grófstvo Gloucester. Ku tomu grófstvu mu kráľ Richard pridal Nottighhamské, Sommersteské. Keď kráľ Richard padol do zajatia, Ján to využil vo svoj prospech. Spojil sa s francúzskym kráľom, ktorému daroval niekoľko krajín v Normandii ako výmenu za to, že mu pomôže získať trón. Keď sa francúzsky kráľ Filip August dozvedel, že Richard bude prepustený, poslal šifrovanú správu svojmu kumpánovi princovi Jánovi: Pozor, diabol je voľný. Richard sa zo zajatia dostál. Ján pred ním z Anglicka utiekol kde si do Francúzska. Zmorený nepohodlným sa vydal kráľovi Richardovi na milosť a nemilosť. Richard mu však odpustil. Dokonca mu vrátil aj jeho pozemky v Anglicku za služby, ktoré mu Ján poskytol. Legenda hovorí, že princ Ján pozval na svoj hrad svojich najvernejších, kde ich nechal povraždiť, aby si zabezpečil bratovu priazeň. Podobne ako iné legendy, aj táto je vymyslená. Richard levie srdce 6.4.1199 zomiera vo Akvitánsku na následky zranení utŕžené počas bojov. Za svojho nástupcu bezdetný Richard ustanovil Jána.
Zmiznutie Artúra Bretanského
Proti nástupu princa Jána zo zlou povesťou boli všetky krajiny v Plantagenetovskej ríše, okrem vernej Normandie. Ostatné krajiny presadzovali Artúra, synovca Jána Bezzemka. Proti nástupu Jána bol aj sám francúzsky kráľ. Jána však podporovali verní priatelia Richarda levie srdce, ktorý sa nakoniec kráľom stál. Prvé roky strávil Bezzemok vo vojne proti synovcovi Artúrovi. Francúzskemu kráľovi prišla vhod príležitosť, keď povolal anglického kráľa pred feudálny súd, lebo anglický kráľ pre územia bol zároveň aj vazalom francúzskeho kráľa. Ján ignoroval prísť sa pokloniť francúzskemu kráľovi. V roku 1202 francúzsky kráľ odňal Normandiu Jánovi a udelil ju Artúrovi. Artúr nadobudnutím veľkého bohatstva a podporou francúzskeho kráľa začal vojnu proti Jánovi. Princ Artúr pri maličkom meste takmer zajal svoju babičku a Jánovu matku vyše 80 ročnú Eleonóru, keby Ján neprišiel v čas. Artúra Ján nechal uväzniť v meste Rouen. Medzi zajatými okrem Artúra bol aj bývalý snúbenec Izabely Angouleme gróf Guy de Lusignane. Ján ich ponížil tým, že viedol ich na voze, na pohľad ľuďom. Za Artúrovho žalárnika ustanovil grófa Viliama de Braose aj s jeho manželkou Matildou. Obaja manželia sa k nemu správali ako rodičia. V roku 1204 Artúra premiestnili na opustený hrad Falaise neďaleko Rouenu. Odvtedy o mladom bretónskom vojvodovi nebolo nič počuť. Šírili sa rôzne desivé správy.
Niektoré stredoveké pramene uvádzajú, že opitý kráľ Ján chlapca zbil, potom telo nechal zabaliť do koberca a hodiť do jazerá. Iná verzia hovorí, že ho Ján zaškrtil. Najpravdepodobnejšia verzia bola, že Ján kázal dať chlapca vykastrovať a oslepiť, čoho následkom mladistvý Artúr zomrel. Takýmto barbarským spôsobom sa zbavovali stredovekí feudáli svojich rivalov, nielen kráľ Ján. Dokonca aj slávny franský kráľ Ľudovít Nemec nechal oslepiť naše knieža Rastislava, ktorý tiež zomrel na tie následky. Francúzsky kráľ v roku 1204 získal Normandiu, čím sa mu splnil sen o znovu zjednotení kráľovstva. O niekoľko rokov po vražde Artúra, Matilda manželka Viliama de Braose verejne obvinila anglického kráľa Jána z vraždy Artúra Bretónskeho. Rozhnevaný Ján ju kázal hodiť do hladomorne. O jedenásť dní našli Matildu mŕtvu, kde jej chýbali kúsky mäsa na ruke.
Začiatky vlády
Kráľ Ján napriek svojím početným chybám bol veľmi pracovitý. Veľmi často sa zúčastňoval súdnych pojednávaní a sám ich viedol. Pre svoju objektívnosť sa stál vyhľadávaným. Úspešne odrazil útoky Francúzov a Velšanov. Stál sa zakladateľom neskoršieho Royal Navy – kráľovského námorníctva.
Vzťah Jána Bezzemka ku cirkvi
Vzťah tohto azda najkontroverznejšieho anglického panovníka bol ku cirkvi a vôbec ku náboženstvu zvláštny. Za jeho panovania bola na Anglicko uvalená pápežská kliatba. Pápežovi sa podriadil iba preto, aby hľadal podporu voči vzbúreným šľachticom. Počas pápežskej kliatby skonfiškoval mnoho z cirkevného majetku, lebo štátna kasa zívala prázdnotou. Istý stredoveký kronikár napísal príhodu podľa ktorej Ján Bezzemok prechádzal okolo kričiaceho davu, spýtal sa ich, čo urobil tamten muž, ktorého sa chystali obesiť. Odpovedali mu, že zabil kňaza. Kráľ zlomyseľne povedal: „Prepustíte ho, zabil iba môjho nepriateľa kňaza.“ Na druhej strane mal priateľský vzťah ku sv. Hugovi biskupovi z Lincolnu. Dokonca sám pomohol niesť jeho rakvu na pohrebe, keď sv. Hugo v roku 1200 zomrel. Uctieval dvoch anglosaských biskupov sv. Osvalda a Wulfstona, ich busty sa nachádzajú na Jánovom náhrobku vo Worchesterskej katadrále.
Manželstvo
Kráľ Ján sa vášnivo zamiloval do Izabely Angoulem. Vášnivo sa zamilovať mali Plantagenetovci v krvi. Henrich II. sa zamiloval do Eleonóry Akvitánskej, Richard levie srdce do Berengárie Navarrskej. Dokonca aj ich pradedo sa vášnivo zamiloval do ženy z ľudu, keď hrdo vošla na koni do mesta. Obaja boli rodičia Viliama Dobyvateľa, neskoršieho anglického kráľa. Krátko po stretnutí s osudovou láskou Izabelou, Ján anuloval svoje prvé manželstvo na základe blízkej pokrvnej príbuznosti. Nie veľmi atraktívnu Izabelu vystriedala žena rovnakého mena, snáď najkrajšia vo Francúzsku. Konanie Jána Bezzemka bolo ako v gréckej povesti, kde Ján bol Paris, Izabela krásna Helena a Guy de Lusignan podvedený snúbenec Menealos. Izabela mala okolo 15 rokov. Bola zasnúbená už spomínaným Guyom de Lusignan. Dala prednosť lesku kráľovskej koruny pred grófom.
Neskôr sa do anglického kráľa zamilovala aj ona. Urazený a podvedený Guy, ktorú Izabelu tiež miloval začal štvať šľachtu proti Bezzemkovi. Ján si konár pod sebou podpílil tým, že arogantne odmietol vysvetliť svoje konanie francúzskemu kráľovi Filipovi. Kráľovský pár bol prvé roky obľúbený. Ján nechal v roku 1203 postaviť most, na ktorom boli obchodné domy. Most sa stál predchodcom súčasného slávneho Londýnskeho most – London Tower. Po niekoľkých rokoch sa im narodil korunný princ Henrich, potom Richard, čím si tiež kráľovský pár viac získal priazeň svojich poddaných. Spoločne vykonávali charitu, tým že poskytovali jedlo najchudobnejším ľuďom. Ich lásku ešte umocnilo narodenie dvoch dcér. Počas vzbury barónov sa vzťah Jána a Izabely zmenilo na peklo. Ján sa vrátil ku svojím zlým sklonom z mladosti, čím to boli alkohol a ženy. Ešte počas prvého manželstva mal desať ľavobočkov. Izabela mu neveru a zanedbávanie vrátila rovnakou mincou, našla si milenca. Nešťastnou náhodou sa to pomstychtivý a nebezpečne žiarlivý Ján dozvedel. Jej milenca dal popraviť . Keď sa Izabela ráno prebudila, našla mŕtveho milenca ležať vedľa seba. Ján ju potom nechal uväzniť na hrade Glouchester. V roku 1214 mu porodila posledné dieťa, dcéru.
Pád
S pribúdajúcimi rokmi sa Jánova povaha zhoršovala, bol náladovejší, nerestný aj jeho zúrivosť sa stupňovala. Keď sa rozzúril, tvár mu sčervenela, oči nadobudli divoký výraz, pena mu začala tiecť z úst. Veci okolo seba začal rúcať a potom sa zrútil na zem ako pri epilepsii. V roku 1214 utrpel zdrvujúcu porážku vo Francúzsku, napriek silnému vojsku. Francúzskemu kráľovi Filipovi Augustovi sa tak splnil sen – zjednotenie krajiny, kým pre Bezzemka to bol začiatok konca. Okrem straty kontinentálnych majetkov to boli aj neúnosné dane. Ponížený a zdrvený Ján podpisal neďaleko Londýna Magnu Chartu – Veľká listina slobôd v roku 1215. Táto listina limitovala kráľovu moc. Na zvýšenie dani potreboval súhlas šľachticov. Nijaký slobodný človek nesmel byť uväznený bez súdu, rovnako mu nesmel byť skonfiškovaný majetok bez súdu. Magna charta sa vzťahovala iba na privilegovanú vrstvu. S pribúdajúcimi storočiami sa listina začala vzťahovať postupne na všetky vrstvy obyvateľstva.
Iniciátormi tejto listiny boli Viliam de Braose, Róbert FitzRóbert, ktorý nevedel kráľovi odpustiť, že sa jeho dcéra stála kráľovou milenkou. Kronikári píšu, že kráľ Ján dcéru Fitz Róberta znásilnil a potom zavraždil. Podľa kronikárov Jánova zvrátenosť zašla až tak ďaleko, že žiadal svojich šľachticov, aby mu dávali svoje manželky a dcéry za milenky. Tieto skutočnosti skôr fiktívne, než historické. Ďalšími iniciátormi Magny Charty boli David z Huntingdonu a kráľov dosial verný Viliam Salisbury. Ján Bezzemok koncom roka 1215 svoj podpis odvolal. Odvahu mu dodala pápežova ochrana. Pápež sa vyhrážal vzbúreným šľachticom, že ich vyobcuje, ak budú rebelovať proti kráľovi. Zúfalí šľachtici ponúkli anglický trón korunnému princovi Ľudovítovi VIII. Ten so svojim vojskom obsadil východ Anglicka v rátane Londýna. Princ Ľudovít nebol útlocitný. Sám podnikal kruté výpravy proti katarom na juhu Francúzska. Ján Bezzemok bol v neľútostnom zovretí nepriateľov. Zo severu ho ohrozoval škótsky kráľ, z juhu francúzsky princ a vzbúrení šľachtici.
Kráľova smrť a verzie o jeho smrti
Kráľ Ján bol stále na úteku, zostalo mu iba málo verných. To nakoniec spôsobilo, že ochorel z vyčerpania. Správa o strate štátnych dokumentov, pokladu spôsobila, že Jána to úplne položilo. Útočište našiel na hrade, kde v skorých ranných hodinách zomrel. Jeho smrť sprevádzala mohutná víchrica. Ľudia hovorili, že to sa otvorili pekelné brány, aby zobrali diabolského kráľa ku sebe. O Jánovej smrti existujú niekoľko verzii. Podľa jednej sa prejedol ovocia a napil piva a vína. Podľa druhej mu čašu podal istý mních, pričom obaja zomreli. Jánovou smrťou sa skončila občianska vojna. Francúzskeho princa šľachta vyhnala. Po Jánovi na trón nastúpil jeho syn Henrich III., ktorý spolu s kráľovnami Viktóriou a Alžbetou II. najdlhšie panovali v Anglicku. Vdova Izabela nevidela zmysel zostávať v Anglicku. Vrátila sa naspäť domov. V roku 1220 sa vydala za svoju prvú lásku Guya de Lusignane. Porodila mu až deväť deti. Boli by spolu žili šťastne až kým by nepomreli, keby sa nepokúšala otráviť sv. Ľudovíta francúzskeho kráľa. Zomrela v roku 1247 v kláštore Fauntevraud, kde je pochovaná po boku Richarda levie srdce a jeho rodičov.
Namerali mu telesnú výšku 167 cm
Ján Bezzemok je skutočne komplikovaná postava. Bol schopný administrátor, šikovný právnik. Miloval knihy a vlastnil bohatú knižnicu. Dokonca sám pomáhal založiť univerzitu v Cambridgy, ktorá patrí v dnešnej dobe medzi najlepšie školy sveta. Zároveň mal veľké nadanie si z verných spojencov urobiť nepriateľov. Bol schopný aj krutosti: zrada proti Richardovi levie srdce a voči svojej krajine, zabitie Artúra z Bretagne, nechal popraviť 22 velských rukojemníkov, na smrť hladom odsúdiť Madildu de Braose.bVynikal inteligenciou.
Na rozdiel od svojho otca Henricha II. a brata Richarda levie srdce plynule hovoril anglický, narodil sa a zomrel v Anglicku. Mal najlepší vzťah ku anglickému ľudu a najlepšie ho poznal zo svojej rodiny. V 20. Storočí otvorili jeho hrobku. Namerali mu telesnú výšku 167 cm, čo dokazuje, že nebol na terajšie pomery malý. S pribúdajúcim vekom priberal na svojej váhe. Kým jeho súrodenci boli blonďaví a svetlí po otcovi, on mal čierne vlasy a tmavú pleť po matke. Po otcovi zdedil zavalitú postavu. Je nezaslúžené, že má ako kráľ najhoršiu povesť v anglických dejinách. Napriek tomu, že prišiel o veľké územia, za ktoré dostál meno Bezzemok, pobúril si šľachtu, bol schopný panovník.
