Predstavte si uprostred dediny zelenú lúku veľkú asi ako polovica futbalového ihriska. Niekde pri jej okraji umiestnite kamennú kopu vysokú dva a pol metra. Na kraj cesty dajte tabuľku Národná prírodná pamiatka Gánovský travertín.
Takto vyzerá jedno z najvýznamnejších paleontologických nálezísk na svete tzv. Hrádok v Gánovciach pri Poprade. Keď som tam prišiel, mal som pocit aký asi zažívali mladí filmoví diváci, keď ich hrdina - archeológ Indiana Jones objavil Svätý grál. Rozdiel je len v tom, že ja nie som už taký mladý a moja návšteva nebola z filmu.
Neandertálec na Slovensku
Miesto zdanlivo obyčajné, ničím nenasvedčujúce tomu, že sa zlatými písmenami zapísalo do učebníc dejepisu. V roku 1926 na tomto mieste pri ťažbe travertínu našiel cigánsky strelmajster Koloman Koki zaujímavý kameň. Tvarom sa podobal tým, o ktorých vedel, že sú skameneliny – mozgy zvierat.
A vedel aj to, že ak ho odovzdá Jaroslavovi Petrbokovi, spolupracovníkovi Národného múzea v Prahe, dostane zaň pár korún. Nakoľko kameň nebol práve tak pekný, ako bývali tie čo našiel pred ním, trochu ho upravil. Osekal lôžko a aj zbytky, ktoré sa naň nalepili. Petrboka, tvorivá činnosť strelmajstra údajne tak nahnevala, že mu vynadal do volov. Nečudo, lebo „neestetické“ lôžko bola pôvodná lebka neandertálca a zbytky, ktoré sa na mozog nalepili, boli zbytky kostí, ktoré sa mohli ešte zachrániť. Absolútne unikátny nález stratil to, čím mohol byť ešte unikátnejší.
Zaujímavé je, že po prvý krát sa vedecký svet o náleze dozvedel až v roku 1933. V Petrbokovom článku o prehistorických nálezoch sa hovorilo o záchrane mozgu človeka. Bez väčšieho ohlasu. Ľady sa pohli až po 2. svetovej vojne. Jaroslav Petrbok ukázal výliatok mozgovne neandertálca mladému antropológovi Emenuelovi Vlčekovi. Údajne so slovami, aby to „ukázal těm volům“. Volmi myslel akademickú obec, ktorá odmietla myšlienku, že by na Slovensku praľudia vôbec kedy žili. Vlčekovi sa podarilo niečo neobyčajné aj na dnešné pomery.
Zorganizoval medzinárodný tím vedcov, medzi ktorými nechýbali ani zástupcovia vtedajšieho kapitalistického bloku (z Franúczska, Veľkej Británie, Spolkovej republiky Nemecko). Už v priebehu roku 1950 dokázali, že výliatok mozgovne skutočne patril neandertálcovi.
Praveký poklad na Spiši
Prečo sa však hovorí o výliatku mozgovne? Najpravdepodobnejší scenár úmrtia neandertálca (alebo neandertálkyne, podľa niektorých vedcov) hovorí o vdýchnutí dusivého kysličníku uhličitého vo chvíli, keď sa náš neznámy chcel napiť vody. Jeho hlava skončila v kráteri a keď sa mozog relatívne rýchlo rozložil, na jeho miesto začala vtekať voda. V lebečnej dutine ukladala vrstvy minerálov, ktoré postupne tvrdli až vznikol sintrový odliatok. Jeho originál, asi 150 tisíc rokov starý, je uložený v bezpečnom trezore v Národnom múzeu v Prahe.
Jeho veľmi vernú kópiu vystavujú na Bratislavskom hrade. Nie len pravekou históriou sa preslávil Gánovský travertín. Výskum, ktorý prebiehal v 50.-tych rokoch 20. storočia dokázal význam miesta ešte pre ďalšie generácie obyvateľov z jeho okolia. Svojho času tu vyhĺbili obetnú studňu, z ktorej sa našli dokonca časti výdrevy. Na jej dne odpočívali pamiatky z doby bronzovej, rovnako ako kamenné nástroje neandertálskeho človeka. Železná, zlatom vykladaná dýka vedcom doslova „vyrazila dych“.
Nález, ktorý patrí do európskej epochy o 500 rokov mladšej. Doba kamenná v Európe len doznievala a doba bronzová sa len vynárala na obzore dejín. Dýka bola vyrobená na Blízkom východe. To dokázala analýza. Ako, prečo a vďaka komu sa dostala z miest vzdialených vzdušnou čiarou viac ako 2 000 km na Spiš, ťažko odhadnúť. Treba mať na pamäti, že ten kto mohol obetovať takú vzácnosť ako bola kovová dýka v čase keď metalurgia v Európe bola neznáma, musel byť mimoriadne bohatý. Bohatstvo v tých časoch znamenalo moc, tak ako i dnes. Cesty kupcov viedli cez Stredomorské krajiny smerom na sever.
Teda aj na územie dnešného Slovenska. Gánovská dýka nie je iba osamelou lastovičkou dokazujúcou prenikanie kultúrnych vplyvov z tak vzdialených krajín. Neďaleko Gánoviec, v obci Spišský Štvrtok (známej skôr gotickým skvostom Kaplnkou Zápoľskovcov) na úpätí kopca Myšia hôrka stála osada.
Tisícdvesto rokov pred narodením Krista. Štyristo rokov pred zánikom Homérovej Tróje! Osadu chránili najstaršie kamenné múry a najstaršia kamenná architektúra v pravekej strednej Európe. Múry, ktoré sa až príliš podobajú na tie, ktoré chránili antické Mykény.
Kultúrne dedičstvo na pokraji záujmu
Pri rozprávaní o gánovských nálezoch sa nedá ubrániť ďalšej otázke: prečo na mieste tak významnom chýbajú informačné tabule? Prečo tu nie je múzeum? Prečo časť náleziska zasypali a v jeho tesnom susedstve vyrastá nová dedinská zástavba? Prečo? Naši južný susedia sa pýšia podobným „travertínovým“ náleziskom vo Vértesszolos.
Je premenené na múzeum v prírode a nechýba mu bronzová tabuľa, ako pamiatka na archeológa Lászlo Vértesa, ktorý sa zaslúžil o svetovú slávu tohto miesta. Gánovce sú vzdialené len tri kilometre od Popradu. Symbolickej brány do Vysokých Tatier. A Vysoké Tatry patria medzi najnavštevovanejšie miesta na Slovensku. Nebolo by správne ponúknuť návštevníkom Tatier možnosť vidieť miesto, na ktorom sa podpísala história viac ako stotisíc rokov stará?
