Toto meno určite nechýba v knižnici žiadneho dobrodruha. Muž plný protikladov a dych vyrážajúcich životných príbehov napísal niekoľko biblií (nielen) dobrodružnej literatúry. Volanie divočiny, Biely tesák, Tulák po hviezdach a ďalšie.
V Jackovi Londonovi, spisovateľovi z prelomu storočí, sa nepokojná a búrlivá doba prejavila priam fatálnym spôsobom.
Groteska na začiatok
Už narodenie Jacka Londona sprevádzali nie veľmi štandardné okolnosti. Jeho najpravdepodobnejším otcom bol potulný astrológ (!) William Chaney. V San Franciscu našiel spriaznenú dušu v osobe učiteľky hudby a spiritualistky Flory Wellmanovej. Nie je jasné, či boli títo dvaja zosobášení, existuje však niekoľko indícii, že áno. Keď Flora ostala tehotná, William Chaney nástojil na potrate. Flora zvolila pomerne dôrazný protest – postrelila sa do hlavy. Povrchová rana nebola veľmi vážna, jej následkom bola len klasifikácia pacientky ako „mentálne nestabilnej“. Chaney sa k narodenému chlapcovi nikdy nepriznal, Flora sa do roka po pôrode vydala za istého Johna Londona, veterána z americkej občianskej vojny.
Ustrice nesmrdia
Malý John Griffith „Jack“ London sa narodil 12. januára 1876 a vyrastal v kalifornskom Oaklande, kde tiež začal chodiť do školy. Síce celý život hovoril o stiesňujúcej chudobe, do ktorej sa narodil, nebola to úplne pravda, pretože rodičia mu dokázali zabezpečiť aspoň aké-také zázemie. Už ako desaťročný bol vášnivým čitateľom a postrachom knižníc. Po skončení základnej školskej dochádzky začal ako väčšina rovesníkov pracovať. 12 až 18 hodín denne v konzervárni malo vplyv nielen na chlapcovu fyzičku, ale najmä na jeho neskoršie názorové smerovanie. Konzervy sa však nemali stať Jackovým osudom. Keď zistil, že ako pirátsky lovec ustríc zarobí za jednu noc toľko, čo pri konzervách za tri mesiace, neváhal a nalodil sa na palubu. Dobrodružstvo, o ktorom dovtedy len čítal, mohlo začať.
Žiť na tuláka
V nasledujúcich rokoch vystriedal niekoľko ustricových a rybárskych škunerov, na ktorých prebrázdil Pacifik. Námornícky život voňal mladému Londonovi svojou nespútanosťou, ale aj živočíšnou drsnosťou a nekompromisnosťou. Ale zavoňal mu aj alkohol. Už ako šestnásťročný údajne dokázal upiť aj ostrieľaných morských vlkov. Všetky skúsenosti z mora, vrátane delírií z japonského saké, neskôr pretavil do svojho spisovateľského úspechu. Ale až oveľa neskôr. Po návrate do Ameriky sa zúčastnil robotníckych protestov a strávil istý čas za mrežami pre tuláctvo. Inšpirovaný mladými vzdelancami, ktorí sa okrem vína zaoberajú politikou a filozofiou, Jack London zatúži po vzdelaní. Aby sa dostal na Berkeley, začína po nociach hltať desiatky kníh. Verí, že vzdelanie je jediná možnosť, ako uniknúť celoživotnej lopote. Cieľavedomý mladík spí štyri hodiny denne a roku 1896 je na pokraji vyčerpania prijatý na univerzitu, z ktorej musí pre finančné problémy už nasledujúci rok odísť.
Aljaška škodí zubom
Ďalšia destinácia: Aljaška. Zlatá horúčka je v plnom prúde a bol by v tom predsa čert, keby sa trochu zlata neušlo aj pre 21-ročného Londona. V studených severských končinách mu síce cez sitá veľa zlatých kamienkov neprepadne, čo-to však zarobí aspoň vďaka skúsenostiam z mora – na prekonávanie horských riek a jazier stavia a predáva šikovné a účinné plavidlá. Zatiaľ sa však stále viac pozerá na dno pohárika. London ochorie, vypadajú mu zuby a za jeden rok zostarne aspoň o desať. Zotavuje sa v miestnej nemocnici. V roku 1898 opúšťa zlatý sen a vracia sa do Kalifornie. Presvedčený, že odteraz si bude zarábať tým, že bude predávať „vlastný rozum“. Koľko všelijakých perohryzov si skvelo žije z honorárov za obyčajné novinové články a reportáže! A čo vôbec vedia o živote, keď nikdy nevystrčili päty zo svojich apartmánov?
Opäť na začiatku
London sa s vervou jemu vlastnou vrhá na spisovateľskú kariéru. Prvé črty a postrehy zo svojej námornej kariéry, reportáže z ciest po Tichom oceáne, však narážajú na nedobytnú hradbu nezáujmu. Ak sa z vydavateľských domov aj niekto ozve, je to vždy odmietavé stanovisko. London teda skúša fikciu a píše dobrodružné poviedky. S rovnakým výsledkom. Jeho tvorba je pre redakcie príliš drsná, nezrozumiteľná, namáhavá. Nečitateľná. London sa však do konzervárne odmieta vrátiť, na more takisto. Nervózne prepočítava očakávané honoráre na centy za slovo a stále viac sa zadlžuje. Na obzore sa zjaví prvý honorár – sľubujú mu úbohých päť dolárov, no šek mešká stále viac. Zrejme nechýbalo veľa, aby Londonovo meno história nikdy nespoznala, prichádza však spásny honorár na 40 dolárov za poviedku Tisíc mŕtvych. „Prvé peniaze, ktoré som zarobil svojim písaním!“ zaznamenáva si nadšený autor. Na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia Londonovi skrátka praje doba. Nové tlačiarenské technológie tlačia výrobné ceny nadol, a tak sa k čitateľským masám konečne môžu dostať aj nové, zábavnejšie žánre a netypické príbehy. Londonove honoráre za poviedky prudko stúpajú a on píše čoraz viac. V roku 1900 vychádzajú jeho prvé romány, o tri roky na to je vonku jeho kultová kniha Volanie divočiny.
Vojnový reportér, píšuci milionár
Jacka Londona vzostup jeho spisovateľskej kariéry nijako neprekvapí. On jej predsa veril odjakživa a venoval jej roky driny. Dal sa vlastne očakávať iný výsledok? Krátko po prvých úspechoch si London berie za manželku dlhoročnú priateľku Elizabeth „Bess“ Maddernovú, ktorá mu čoskoro porodí dve dievčatká. Po počiatočnom a pomerne šťastnom spolunažívaní však narastajú problémy, najmä kvôli Londonovmu alkoholizmu. Už v roku 1904 dvojica vyjednáva podmienky rozvodu a London krátko na to odchádza do Japonska ako vojnový reportér v Rusko-japonskej vojne. Dlho tam však nevydrží, po niekoľkých pobytoch vo väzení (z rozličných dôvodov) opúšťa front na osobnú žiadosť prezidenta Theodora Roosevelta. V roku 1905 je London vďaka svojim knihám celosvetovo preslávený autor. Po románoch Morský vlk a Biely tesák mu jeho majetok dovoľuje usadiť sa na rozľahlom ranči v Mesačnom údolí v Kalifornii. Druhýkrát sa žení a s druhou manželkou Charmian Kittredgovou podnikajú okružnú plavbu po Tichomorí. Sotva tridsaťročný spisovateľ sa stáva tŕňom v oku svojich súčasníkov – zapálený a presvedčený marxista, ktorý sa na protestoch bil za práva robotníkov, za práva nižšej triedy, predsa nemôže mať obrovskú haciendu a luxusnú plachetnicu! Také niečo sa neodpúšťa!
Prorocký osud alter-ega
London zatrpkol. Tak dlho sa pokúšal vymaniť sa z biedy a dostať do vyšších, vzdelaných a majetných kruhov, teraz však vidí, že všetko vzdelanie a filozofovanie boháčov, magnátov, podnikateľov, zbohatlíkov, je len hlúpa pozlátka. Títo ľudia nevedia nič o skutočnom živote, sú uväznení v akomsi opare vlastnej nedotknuteľnosti, v ktorom opakujú naučené floskuly a frázy. Pohybujú sa v zdedených mantineloch a ďalej nie sú schopní dovidieť. London celú svoju cestu za úspechom, názorovú anabázu a skepsu zo spoločnosti ukázal svetu v autobiografickom románe Martin Eden z roku 1909. Jeho hrdina akoby predpovedal osud samotného autora – otrávený životom v spoločnosti, do ktorej nepatrí, ale z ktorej nevie uniknúť, Martin Eden pácha samovraždu...
Majster Alkohol mal posledné slovo
„Nenapíšem knihu z iného dôvodu, než aby som pridal ďalšie hektáre k svojmu ranču!“ priznáva sa London v tomto období. Azda trochu sebecké pohnútky, no na kvalite Londonovej literatúre určite neubrali. Vznikajú ďalšie romány a nespočetné zbierky poviedok: Železná päta, Láska k životu, Poviedky z južných morí, Mesačné údolie, fantazijný Tulák po hviezdach, či autobiografický Majster Alkohol (v origináli John Barleycorn, v slovenskom preklade tiež ako Démon Alkohol), s podtitulom Zápisky pijana. London s typickou umeleckou brilantnosťou opisuje začiatky a priebeh jeho celoživotného boja s alkoholom a (trochu paradoxne) obhajuje americký zákon o prohibícii. London však okrem prózy písal i poéziu, vydal množstvo esejí a aj niekoľko divadelných hier. Spokojný život píšuceho statkára narúšajú zdravotné problémy. Vnútorné orgány štrajkujú a bolesti je čoskoro nutné zaháňať dávkami morfia. Oficiálna verzia o Londonovom predávkovaní sa touto drogou hovorí o nešťastnej náhode, no mnoho prívržencov má, samozrejme, aj príbeh o spisovateľovej samovražde. Jeden z najväčších svetových autorov umrel v pivnici svojho domu 22. novembra 1916 vo veku nedožitých 41 rokov.
