Nakopali toho bastarda! Dobyvateľ Mount Everestu Edmund Percival Hillary sa narodil pred 95 rokmi

Nie je výzva ako výzva! V polovici 20. storočia už síce bola pokorená väčšina zemegule, na obidvoch póloch už viali zástavy, ale jeden cieľ predsa len zostával – zatiaľ nedobytá osemtisícovka, najvyššia hora sveta, Mount Everest.

Zdolala ju v roku 1953 britská výprava. Do histórie sa najvýraznejšie zapísalo meno pôvodom Novozélanďana Edmunda Hillaryho. Tento dobrodruh sa narodil 20. júla 1919 a dnes oslavuje nedožitých 95 rokov. Preteky v dobývaní Himalájí vrcholili. Už takmer sto rokov sa vďaka indickému matematikovi Radhanathovi Sikdarovi vedelo, že vyššie ako na Mount Everest, alebo na Sagarmáthá po nepálsky, sa na našej planéte ísť nedá. V tom čase sa tiež zememeračské kódové meno Peak XV. zmenilo na Mount Everest, podľa zememerača Sira Georga Everesta. Po niekoľkých pokusoch bol vrchol na dosah na začiatku päťdesiatych rokov. Roku 1951 ešte Angličania nevystúpili úplne hore, to však ani nebolo ich cieľom. Potrebovali objaviť cestu na Mount Everest z nepálskej strany, pretože cestu cez Tibet znemožňovala čínska okupácia. Táto výprava bola prvým oboznámením sa Edmunda Hillaryho s Himalájami a aj keď nedopadla úplne podľa predstáv, bolo jasné, že cez Nepál to pôjde tiež...

Povolanie: včelár

Edmund Percival Hillary do svojich šestnástych rokov azda ani netušil, ako vyzerajú veľhory, ako vyzerá sneh. Predkovia rodeného Novozélanďana sem v 19. storočí emigrovali z anglického Yorkshiru. Mladý Edmund bol skromný, utiahnutý chlapec, samotár, ktorý rád a veľa čítal. Spolu s bratom Rexom ich otec viedol k prírode a učil ich včelárstvu. Hillarymu sa to náramne hodilo, keď vďaka školskému výletu objavil lozenie po horách – včely mu vypĺňali čas v lete, hory v zime. Zdolával čoraz viac kopcov a horských stien a po krátkej službe v armáde počas druhej svetovej sa vypravil na najvyššiu horu Nového Zélandu, Mount Cook. Zdolal ju roku 1948 a odporúčaniam pre britskú výpravu do Himalájí nestálo nič v ceste.

Švajčiarsky pokus

V päťdesiatom druhom záležitosti pod Mount Everestom trochu skomplikovala švajčiarska výprava. Práve tá získala povolenie na výstup od nepálskej vlády, no podľa zákona takéto povolenie mohla dostať iba jedna expedícia ročne. Švajčiarom sa však nepodarilo zdolať vrchol, kvôli zlému počasiu a vyčerpaniu to horolezci vzdali 240 metrov pred cieľom. Na tejto výprave im pomáhal šerpa menom Tenzing Norgay. Bolo jasné, že ďalší pokus bude opäť patriť Británii a Hillary pri tom, samozrejme, nemohol chýbať.

Sekera, kríž a nakopaný bastard

Po niekoľkomesačnej aklimatizácii na jar roku 1953 začalo hlavné dobrodružstvo koncom mája. Veliteľ výpravy John Hunt rozdelil horolezcov na dva tímy. Prvý tím to však z tábora vo výške 7 890 metrov kvôli poškodenej kyslíkovej bombe zvládol iba 91 metrov pod vrchol. To bol signál pre dvojicu Edmund Hillary a Tenzing Norgay. S podporou ďalších troch horolezcov vyrazili z posledného tábora 28. mája a postavili stan vo výške 8 500 metrov, odkiaľ sa podporná skupina obrátila na zostup. Nasledujúce ráno sa dvojica vytrvalcov zdržala rozmrazovaním Hillaryho horolezeckých bagandží, ktoré si v noci zabudol pred stanom. Posledných pár metrov skomplikovala nečakaná skalná stena, ktorá sa dodnes nazýva „Hillaryho schod“. Hillary v nej objavil úzku štrbinu, ktorou obaja prešli a tým bol Mount Everest prakticky pokorený. Definitívne sa tak stalo o 11:30. Hillary a Norgay strávili na vrchu 15 minút, vznikla tam legendárna fotka šepru s horolezeckou sekerou a vlajkami Británie, Nepálu, Indie a Spojených nádor... národov. Hillary do zamrznutého snehu zakopal kovový kríž a nasledoval zostup. Svet sa o dobytí ďalšieho horolezeckého a historického míľnika dozvedel práve v deň korunovácie kráľovnej Alžbety II. Hillary po zostupe oznámil priateľovi Georgevi Loweovi, že konečne nakopali toho bastarda.

Pätnásť minút slávy, a ďalej?

Dobrodružný život však pätnástimi minútami slávy neskončil. Hillarymu, Norgayovi a aj zvyšku výpravy sa dostalo rôznych pôct od mladej kráľovnej, Hillary sa v júli 1953 stal rytierom Rádu britského impéria. V septembri sa oženil Louise Mary Roseovou, ktorá mu do konca dekády postupne porodila syna a dve dcéry. Už ako celosvetovo známy horolezec, no ako sám píše, stále ten malý chlapec, stále ten utiahnutý introvert, sa v nasledujúcich rokoch do Himalájí niekoľkokrát vrátil. Čoraz viac sa začal angažovať v charite a v pomoci šerpom a obyvateľom Nepálu. Himaláje však čas od času vymenil za iné, no o nič prívetivejšie prostredie. Vypravil sa postupne na južný i severný pól, v roku 1985 severný pól zdolal na dvojmotorovom lietadle spolu s prvým človekom na Mesiaci, Neilom Armstrongom. Mimochodom, Armstrongove prvé kroky po mesačnom povrchu sa zhodou náhod tiež datujú na 20. júl. Hillary sa týmto stal prvým človekom, ktorý stál na Evereste i na oboch póloch.

Vlajky vejú ďalej

Hillaryho humanitárne akcie si vyžiadali aj svoju obeť. V roku 1975 prišla najväčšia životná rana – pri zakladaní jednej z nemocníc mu po páde motorového lietadla neďaleko Kátmandú zahynula manželka Louise i dcéra Belinda. Hillary sa znovu oženil roku 1989. Pod najvyšším vrchom Nového Zélandu stojí jeho socha, hľadiaca na vrchol, jeho portrét zdobí novozélandskú päťdolárovku. Sir Edmund Percival Hillary zomrel na infarkt vo svojom rodnom Aucklande 11. januára 2008 vo veku nedožitých 89 rokov. Nový Zéland spustil na jeho počesť vlajky na pol žrde.