Livingstone, objaviteľ Viktóriiných vodopádov

Cestovateľským velikánom všetkých čias bol dobrodružným duchom obdarený Škót David Livingstone, ktorý značnú časť svojho života prežil ako misionár, lekár i dobrodruh v Afrike. Ako prvý beloch prešiel naprieč týmto kontinentom, niekoľko rokov sa pokúšal o nájdenie prameňa Nílu a pritom náhodou objavil Viktóriine vodopády.

Život Davida Livingstona (1813-1873) bol od začiatku poznamenaný tvrdou drinou, veľkým odriekaním a neustálym vzdelávaním v rôznych odboroch. Každú minútu svojho života sa snažil využiť čo najefektívnejšie ani nie tak v prospech seba ako spoločnosti. Vyštudoval medicínu i teológiu a rozhodol sa nasledovať svoju túžbu po diaľkach a stal sa misionárom. Pôvodne mal ísť do Číny, no jeho kroky nakoniec smerovali do Afriky, ktorú precestoval a preskúmal do takej miery, že dodnes jeho odvaha a neústupčivosť na ceste za svojím cieľom vzbudzujú úctu a obdiv. Navyše netreba zabudnúť, že jeho priekopnícke dobrodružstvá sa odohrávali v 19. storočí a pre mnohé africké kmene bol prvým belochom, ktorého vôbec videli.

Bol síce duchovným pastierom a túto úlohu nezanedbával, no robil ju citlivo a domorodcov do viery nenútil. Stretával sa s náčelníkmi i prostými príslušníkmi kmeňov, s mierumilovnými chovateľmi dobytka i hrozivými bojovníkmi. Aby lepšie prenikol do ich spôsobu života, naučil sa Livingstone miestny dialekt (Bakwain), no to mu prinieslo i nedorozumenie v komunikácii. Po nejakom čase napríklad zistil, že slovo, ktoré používal pre lásku, v skutočnosti pomenovávalo sexuálnu túžbu a slovo, ktorým myslel hriech, v preklade znamenal kravský hnoj, pretože použil zlú intonáciu. Svoju misijnú i objaviteľskú činnosť vykonával od roku 1841 až do svojej smrti, t.j. celých 32 rokov.

Viktóriine vodopády

Livingstonovi je pripisovaných veľa afrických prvenstiev na poli geografickom i kartografickom, no najznámejším je objavenie Viktóriiných vodopádov. Pritom išlo o náhodu na ceste za jeho celoživotným snom, na ceste za prameňom Nílu. Viackrát si už myslel, že objavil zdroj tejto najdlhšej rieky sveta, no zakaždým sa mýlil. Objavil však čosi iné.

Livingstone bol na ceste po rieke Zambezi k pobrežiu Mozambiku sprevádzaný mladým Sekeletom z kmeňa Makololo a 200 mužmi, keď zrazu začuli obrovský hukot, prichádzajúci z diaľky. Čoskoro na to zbadali i stĺpce vodnej triešte, ktorá zahaľovala krajinu do hmly. A potom sa pred nimi odkryl jeden z najpôsobivejších prírodných zázrakov sveta, vodopády tak ozrutné, že všetkým vyrazili dych.

Domorodý názov znel „Mosu-oa-tun-ya“ (Hrmiace vodopády), no Livingstone ich premenoval na počesť anglickej kráľovnej Viktórie Viktóriine vodopády s nadšeným povzdychom: „Je to najkrajšie miesto, aké som kedy videl v Afrike.“ Livingstonovi muži priplávali na kanoe na jeden z malých ostrovčekov na okraji vodopádu, pričom pri tomto manévri sa necítil práve najlepšie a do svojho denníka si zaznamenal: „Nepovedal som nič veriac, že môžem čeliť ťažkostiam rovnako ako moji sprievodcovia.“ Keď pristáli na ostrove, ľahol si na brucho na okraji vodopádu a pozrel dole do vriaceho kotla pod ním, kde zbadal dúhu. Tá biela masa mu pripomínala sneh. Na pamiatku vyrezal do kôry stromu na ostrove svoje iniciály s povzdychom, že je to jedinýkrát, kedy sa dopustil takéhoto vandalizmu. Písal sa 16. november 1855.

Jeho socha sa dnes pozerá na vodopády, ktoré sú dvojnásobne väčšie než Niagarské. Ich šírka je 1708 metrov a padajú z útesu vysokého 108 m rýchlosťou 935 m³ za sekundu.

Posledný výdych v milovanej Afrike, hrob v Anglicku

Životná i objaviteľská cesta Davida Livingstona sa naplnila v roku 1873 v jeho milovanej Afrike. Trpel už riečnou horúčkou, krvácaním, vredmi na nohách, dýchacími problémami, úplavicami, hemoroidmi i vnútorným krvácaním. Dokonca nemal predné zuby kvôli obhrýzaniu nevarenej kukurice. Bolo teda už len otázkou času, kedy zomrie. Keď sa tak stalo, dvaja Afričania, Sushi a Chuma, pochovali jeho srdce a vnútorné orgány pod strom a jeho telo niesli vyše tisíc kilometrov až do prístavu, odkiaľ ho loďou odviezli do Anglicka a pochovali vo Westminsterskom opáctve.

Známou Livingstonovou vetou je: „Pôjdem kamkoľvek, pokiaľ je to vpred.“