lebo má všetko, no predsa cíti, že niečo (to)mu ešte chýba...to niečo nemateriálne - zážitky a pocit slobody na cestách, kde môžno (aspoň načas :)) zabudnúť na to, "kým sme" v "bežnom" svete, nehrať žiadnu rolu, byť konečne úprimne sebou…alebo len byť, a užívať si, ako to chutí...nechcieť vedieť, čo bude o hodinu, uživať si piesok medzi prstami a morskú soľ na perách, zaspávať pod hviezdami a prebúdzať sa na lúče ranného slnka, nedbať na prázdny žalúdok - lebo obchod nebol po ceste a druhé auto by možno nezastavilo...fotiť pre seba, no hlavne to precítiť – veď danému momentu aj tak nik nepochopí...radšej mlčať a vychutnávať si prítomný okamih, ako baviť sa o povrchnostiach – len aby "reč nestála"…Niekoho, komu príde rovnako nezmyselné naháňať sa za všetkým tým “potrebným” dnešnej doby, viesť život v “pozlátku” a obklopovať sa vecami, ktoré nás aj tak šťastnými neurobia, tráviť čas s druhými a udržiavať pri živote nefunkčné vzťahy a "priateľstvá" len preto, lebo sa bojíme samoty…niekoho, kto túži nielen snívať, ale aj plniť si tieto sny…[email protected]
Si dobrodruh? Daj to o sebe vedieť!
- Ak chceš pridať nový Komentár je potrebné sa prihlásiť alebo zaregistrovať.
na 2,5 mesiaca od novembra, spacak a stan povinná výbava:). Ak zaujalo, napíš mi [email protected]
Velmi ma zaujal tvoj prispevok. Sam by som to lepsie nenapisal. Moje pocity su velmi podobne tvojim a preto pisem email aby som sa dozvedel viac :-)
Peter
[email protected] - nerada vypisujem, ale ak by si mal cas sa stretnut a pokecat tak daj vediet...Monika
Monika? :-) Ahoj. Najdem si urcite cas, preco nie. Napisem email teda a dohodneme nejake pivo niekedy. Som zvedavy co mas nove.