Zaujimavy clanok o Rusinoch

Bol raz jeden starý človek a ten mal jedného syna. Ale že bol starý a pritom aj veľmi chudobný, nemohol si syna vychovať. Raz, keď sa rozžiaril nad svojou psotou, takto mu povedal:

„Vidíš, syn môj, ja som už človek starý. Robiť na teba nevládzem, žobrať by nám bolo hanba a zgazdovaného nemáme nič. Ty už pomaly odrastáš, musím ťa ja zaviesť voľakde medzi ľudí a dať do služby."

„Veru, otec môj," odpovie syn, „i ja som si už tak myslel. Len ma teda zaveďte, vďačne budem u bárskoho slúžiť."

Starý vzal vatráľ, cedidlo a ostatný kúsok chleba, čo mali na svojom bydle. Tak sa vybrali z domu hľadať tú službu. Idú, idú horami, nájdu tam jedného čierneho chlapa na skale sedieť a knihy čítať. A to bol, hľaďteže, (čierny kňaz=bazliansky mnich), lenže oni o tom nevedeli. Pozdravia sa mu:

„Pamodaj šťastia!"

„Pamodaj i vám!" odpovie černokňažník. „Kdeže idete, starý, kde?"

„Hja, vediem si syna voľakde do služby. Či by ste ho vy neprijali?"

„Čože by som neprijal! Zíde sa mi na posluhu, len mi ho nechaj! A vidíš, u mňa by sa mohol voľačo aj naučiť. Čo mi dáš, ak ti ho budem aj učiť?"

„Ach, čože by som vám ja chudobný otec dal, veď sám nemám čo do úst položiť!"

„Tak vieš čo? Budem ho mať u seba sedem rokov. Po siedmich rokoch si poňho prídeš a vtedy, ak si ho poznáš, bude tvoj, ale ak nie, zadržím si ho navždy."(večne sľuby mníchov v Baziliánskom monastyre).

„No dobre," povie otec, „keď je tak, nech bude!"

A myslel si pritom: Čože by to bola za robota, aby som si syna po siedmich rokoch nepoznal!"

I nechal ho u Černokňažníka a sám šiel domov.

Černokňažník sa hneď chlapca vypytoval, či vie čítať. Ten i poznal trocha litery, ale sa obával priznať, že by mu to na zlé vypálilo. Nuž len tak odpovedal, že nevie, že kde by sa to naučil.

„No keď nevieš, tak si môj. Dám ti ja, hľadže, takúto robotu..."

S tým ho černokňažník zaviedol do jednej chyžky, kde boli samé kefy. Potom do druhej, tam boli samé knihy. A napokon do tretej, tá bola prázdna, boh v nej len jedny zavreté dvere.

„No vidíš, tuto ty budeš prebývať. Inú robotu nebudeš mať, len tými kefami čistiť a ometať tie knihy. (vysoká vzdelanosť mníchov).A keď sa ti zunuje,(neužitoční život v monastyre) tu máš tento prútik. Zaklopeš ním tri razy na tieto zavreté dvere, a hneď prídu tvoji rovesníci (=chlapci v poslušníctve novicate-Baziliansky dorast vychovaný v monastyroch) a môžeš sa s nimi hrať. Alebo keď budeš lačný, zaklopeš raz, a hneď sa ti donesie jedlo. Ja teraz pôjdem na sedem rokov na cesty. Správaj sa tu tak, aby som ťa, keď prídem, mohol pochváliť."
Milý černokňažník odišiel a chlapec ostal v dome sám ako palec. Zle mu, pravda, nebolo, lebo keď zaklopal na tie dvere raz, prišli na stôl všelijaké lakoty, a keď tri razy, nahrnula sa kopa chlapcov s hračkami. Ale jemu sa znevidelo jednostaj tie knihy čistiť. Otvoril jednu z nich a učil sa z nej čítať. Číta, koľko číta, až sa veru naučil z tých kníh všetky čarodejstvá.

Taketo podrobne claky o vyvoji Rusinov a ich spoluzitia so Slovakmi a Madarmi som doposial nenasiel - http://www.dobrodruh.sk/historia/rusini-na-slovensku
Z uvedeneho mi vyplyva, ze asimilacia prebieha takmer rovnakym sposobom vsade na svete.Je to dane politickymi podmienkami a nasledne ekonomicke a prirodne.Pri rozdeleni CSFR v 89. , niektori Cesi hovorili , ze slovensky jazyk je len narecie ceskeho.Asimilacia Madarov je ina kategoria.To nie je slovansky jazyk.Po 89.roku zacala Matica slovenska zriadovat(za Meciarovej vlady mala prisun penazi ) vybory MS na cisto rusinskych dedinach.Greckokatolicky biskup Hirka posielal na rusinske farnosti fararov Slovakov, ktori nevedeli ani slovo po rusinsky a tak latinizovali rusinske omse.Tam boli spevy na gitarach po slovensky.Co byzantsky , vychodny obrad nepripusta.Pravdou je, ze po 1918 roku po ustupujucej madarizacii sa pisali oficialne listiny v latincine, madarcine a rusincine, neskor aj v tzv.slovakizovanej cestine.Je to vyborny clanok, je potrebne kvoli pravdivej historii viac podobnych clankov.