Vidieť v Mexiku slávnosť, v ktorej sa prepája kresťanská viera s predkolumbovskými vplyvmi, je nezabudnuteľným cestovateľským zážitkom. V uliciach sa bujaro oslavuje nie radosť zo života, ale smrť ako taká. Jedia sa lebky, rakvy, kosti, samozrejme z cukru, rodiny držia nad hrobmi nočné stráže.
Slávnosť sa koná na Sviatok všetkých svätých a na Dušičky, pričom prvý novembrový deň sa nazýva i Día de los Angelitos (Deň malých anjelov). Je zasvätený všetkým zomretým deťom. Na dospelých sa spomína až na ďalší deň počas Día de los Muertos (Deň mŕtvych) a sprevádzajú ho miestami až morbídne rituály, ktorých ústredným motívom je obeta mŕtvym na detailne vyzdobených oltároch, predstavujúcich štyri elementy – zem, vietor, vodu a oheň.
Deň mŕtvych - Hanal Pixan
Rozdiel oproti nám je v tom, že Mexičania veria v radostný posmrtný život a i tieto dni sú pre nich skôr veselou fiestou než plačlivým trúchlením nad stratou blízkych. Veria v to, že v tieto dni ich navštevujú duchovia mŕtvych a oslavujú s nimi. Dôkladne pripravené svätyne v príbytkoch pozostalých sú rozžiarene svetlom sviec, farebnými i trochu hrôzu vyvolávajúcimi ozdobami. Rodiny navštevujú hroby, čistia ich, poniektorí pri nich zostávajú i počas celej noci.
V mayskom jazyku sa Deň mŕtvych nazýva Hanal Pixan, čo možno preložiť ako „hostina pre duše“. Tento samotný názov deklaruje dôvod, prečo sa pripravujú nielen pre mŕtvych, ale i živých tie najlepšie pokrmy, prečo sa pije a zabáva nielen v rodinných kruhoch, ale i na uliciach. Deti sa obliekajú do morbídnych kostýmov a pýtajú si od dverí k dverám výslužku ako počas amerického Halloweenu, no rozdiel je v tom, že oni nežiadajú pre seba, ale pre mŕtvych. Hlavnou myšlienkou celého sviatku je premena žiaľu na radosť.