Pevnosť Komárno

Pamätám sa ako som si bol po prvý krát obzrieť Komárňanskú pevnosť. Neznalý pomerov a problematiky som prechádzal okolo jej vonkajšieho obvodu popri dunajskom nábreží. Bol som presvedčený, že vchod musí byť niekde pri Dunaji, ak nie priamo pri sútoku Dunaja a Váhu. Ani ma nenapadlo, že len hlupák by najzraniteľnejšiu časť pevnosti – vchod – umiestnil v smere predpokladaného útoku nepriateľa.  Neskôr mi to bolo veľmi jasne vysvetlené. Vchod do pevnosti sa nachádza na dnešnej Hradnej ulici. Veľmi blízko centra mesta. Nie je ani príliš honosný, ani príliš nápadný. Tým sa výrazne odlišuje od samotnej pevnosti. Tá nie je honosná. Tá je ohromujúca! A to rozprávam len o ústrednej pevnosti v Komárne. Nie o jej dvojičke v maďarskom Komárome a ani o delových bastiónoch po obvode Komárna.

Pevnosť opäť sprístupnená

Pravdepodobne od roku 2013 po dohode s mestom Komárno začalo občianske združenie PRO CASTELLO zabezpečovať prehliadky a sprístupňovanie centrálnej pevnosti pre verejnosť. Nie je dôležité od kedy je pevnosť sprístupnená, dôležité je, že spolu s Baštou č. 6 sú to dva objekty na slovenskej strane, ktoré môže verejnosť navštíviť. Zážitok z návštevy je pravdepodobne aj pre ľudí, ktorí práve neinklinujú k vojenskej histórii, veľkolepý. Na jednom mieste sa miesi skorá ranonovoveká história prezentovaná úlohou ochrany pred tureckým vpádom až po odkaz rokov po 68.-mom, kedy sa sem nasťahovala bratská Červená armáda. Popri barokových kamenných prvkoch tú nájdete v azbuke vyryté nápisy šťastnejších občanov Zväzu sovietskych socialistických krajín, ktorých poslali chrániť mier k nám a nie do Afganistanu. Vnútorné priestory pevnosti podobné stredovekým kobkám, alebo tmavým veľkým jaskyniam, strieda nástupná plocha určená Armáde Slovenskej republiky aj s tribúnou pre veliacich dôstojníkov. Neopakovateľné „čaro“ s veľmi horkou príchuťou majú miestnosti upravené ako sklady zeleniny a ovocia, na ktorých stenách pomaly blednú ruské nápisy: ogurci soljonye. Prípadne dnes už rozbitý, ale stále dobre „čitateľný“ bazén pre rozvíjanie fiskuľturi sovietskych vojakov pripravených agresívne brániť vymoženosti socializmu. Stále hovoríme o miestnostiach, ktoré utrpeli len drobné odreniny s cieľom prispôsobiť ich kasárenskému životu. Iné priestory, o ktorých sa veľa hovorilo najmä po odchode sovietskych vojsk z bývalého Česko – Slovenska utrpeli ďaleko viac. Naplnené komunálnym odpadom (pod týmto pojmom si predstavte svinstvo hrubého zrna), nezriedka s primiešanou zabudnutou ostrou muníciou boli jednoducho zamurované. Vyčistenie týchto miestností zabralo pár rokov. Okrem iného aj z tohto dôvodu nebolo možné pevnosť sprístupniť skôr.

komarno

Pevnosť v historických dátach

Anonymný kronikár a notár Bela III. spomína už v 12. storočí hrad, ktorý stal neďaleko sútoku Dunaja a Váhu. Pravdepodobne v 14. storočí zmenil svoj vzhľad vďaka zvolenskému županovi Dončovi. Už o sto rokov neskôr, v r. 1541, sa stal jadrom novovybudovanej tzv. Starej pevnosti. Autorsky sa na nej podieľali talianski fortifikační stavitelia Testa, Decio a Castaldo, ktorých viedol de Spazia. Počas tureckých vojen sa pevnosť stala ústredným miestom obrany Žitného ostrova a ciest vedúcich do Viedne. Novú pevnosť, ktorú so starou spájal most cez širokú vodnú priekopu postavili v rokoch 1663 – 1673. Súčasne s ňou boli vybudované predsunuté pevnôstky a pri moste sa nachádzalo menšie hviezdicové opevnenie. Nová pevnosť odolala tureckému náporu a na začiatku 8. storočia aj protihabsburským povstalcom. Málo známou skutočnosťou je, že práve na konci 18. storočia mali pevnosť rozobrať. Zachránil ju aktívny prístup predstaviteľov župy, ktorý sa postavili proti demolácii. O pár desiatok rokov neskôr sa začalo s jej ďalšou modernizáciou. V roku 1810 bolo vybudované vonkajšie opevnenie, prstencovo obopínajúce celé mesto. Do mesta viedli dve brány, Bratislavská a Gutská. Naprojektovala ich kancelária arch. P. Nobileho. Samotnú pevnosť chránili ešte forty – samostatné pevnôstky na ľavom brehu Váhu – Vážska línia a pravom brehu Dunaja – Palatínska línia (v dnešnom Maďarsku). V Maďarsku je možné navštíviť pekne zrekonštruovanú Monoštorskú a Igmándsku pevnosť. Pevnôstky zabezpečovali valy hviezdicového pôdorysu.

komarno

Revolučné roky 19. storočia

Revolučné roky 1848 – 1849 sa výrazne dotkli aj pevnosti. Dostala sa do rúk maďarského vojska a dlhý čas odolávala útokom spojených cisárskych vojsk. Ústrednou postavou maďarského odporu sa stal Juraj (Győrgy) Klapka. Narodil sa v roku 1820 v Temešvári v česko-moravskej rodine. Mužskí predkovia budúceho generála boli vo veľkej miere vojenskí inžinieri, vysokí dôstojníci, starí otec bol významný vojenský lekár. K vojsku sa dostal prostredníctvom svojho brata, cisársko – kráľovského husára. Na základe menovania Lajosa Batthyanyho sa stal v septembri roku 1848 veliteľom komárňanskej pevnosti. O rok neskôr po porážke maďarských vojsk pri Világosi, ešte nejaký čas úspešne hájil pevnosť a vynútil si dôstojnú kapituláciu od víťazných cisárskych vojsk.  Pokiaľ vo vás slovo „világoš“ evokuje spomienku na bitku, ktorú ste dostali ako neposlušné dieťa, tak toto je historický „koreň“ tohto slova.

komarno

Po porážke rýchlo opustil Uhorsko a usadil sa v Londýne, neskôr v talianskom Janove a vo Švajčiarsku. Protirakúsky odboj sa pokúšal organizovať aj za krymskej vojny v roku 1854, za vojny so Sardíniou v roku 1859 a nakoniec za prusko rakúskej vojny v roku 1866. Nikdy však nebol úspešný. V roku 1867, po rakúsko uhorskom vyrovnaní, bol amnestovaný, vrátil sa do vlasti a ešte v tom istom roku sa stal poslancom parlamentu. Zomrel v Budapešti 17. mája 1892 ako 72 ročný. Ku koncu 19. storočia sa začalo s postupným búraním pevnosti. Za obeť padlo najmä palatínske opevnenie, ktoré bránilo expanzii mesta. Ostatné stavby sa menili, ale ich pôdorysná schéma sa nezmenila. Po roku 1968 veľmi „tvorivo“ a silne devastačne sa na pevnosti podpísali sovietske vojská. Na večné časy a nikdy inak mali ostať sídliť v pevnosti, aby chránili militantný mier socialistického tábora. Pevnosť opustili v roku 1990. Ďalších 13 rokov ju využívala Armáda Slovenskej republiky. Počas posledných rokov sa najmä ústredná pevnosť potáca v plánoch ako s ňou ďalej. Využívali ju súkromné firmy, mesto, čiastočne patrí univerzite a pokus o jej zapísanie do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva v roku 2007 spolu s maďarským pevnostným systémom nevyšiel.  Našťastie aj napriek tomu sa intenzívne pracuje na jej obnove.

komarno

Vstup do Pevnosti je možný len v sprievode.

V mesiacoch január až jún a október až december: Utorok, streda, štvrtok a piatok: o 9.00, 11.00, 14.00 a 16.00 hod. (pondelok a cez víkendy sa prehliadky nevykonávajú)

V mesiacoch júl, august a september: Utorok, streda, štvrtok a piatok: o 9.00, 11.00, 14.00 a 16.00 hod. Sobota a nedeľa: o 11.00, 14.00 a 16.00 hod.

V mesiaci október sa konajú prehliadky ústrednej pevnosti so sprievodcom  aj cez víkendy od 11:00 a od 14:00.

Väčšie turistické skupiny (nad 20 osôb), ako aj výnimočné návštevy skupín mimo udaných časov, žiadame konzultovať 5 dní vopred na telefónnych číslach: +421 35 2851 250, +421 948 830 202, +421 910 366 659

Vstupné

2,- EUR (dospelí), 1,- EUR (dôchodcovia, študenti, deti), 4,- EUR (rodina – 2 dospelí, 2-3 deti). Lístky do Pevnosti je možné zakúpiť v budove Mestskej polície.