Sú múzeá, do ktorých sa vyberiete už len k vôli ním samým. A sú múzeá, ktoré navštívite len tak mimochodom. Nakoniec môžu byť viac ako príjemným prekvapením. Presne v takejto situácii sme sa ocitli v Salzburgu.
Hromadiace sa oblaky na oblohe sľubovali silný jarný dážď a otázka ako v pohode stráviť popoludnie, priniesla jasnú odpoveď.
Múzeum „Haus der Natur“
Dom prírody, ako by sa dal preložiť názov do slovenčiny, otvorili už v roku 1924. V priestoroch zrušeného dominikánskeho kláštora, takmer v centre Salzburgu. Od samého začiatku šlo o najväčšie múzeum v meste a dnes má plochu sedem tisíc metrov štvorcových. V podstate to znamená, že v múzeu môžete stráviť viac ako poldňa a nebudete mať pocit, že ste sa nudili. Pri vchode vás upozornia, že múzeum sa skladá z troch celkov: klasického múzea, zoo oddelenia so živou faunou a Science center. Vedecké centrum navštívite asi na samom konci prehliadky, ale ja ním začnem. Centrum je niečo medzi didaktickým laboratóriom a herňou pre deti aj dospelých. A nenachádza sa len na jednom mieste. Muzeálne priestory sú v dvoch budovách a v oboch sú rozdielne orientované „hracie“ laboratóriá. Prvé, zamerané skôr na mechaniku, dáva možnosť návštevníkovi pochopiť kúzla mechaniky. Napríklad použitie odstredivej sily pri výrobe potrubia z tekutého železa, silu švihu pri skoku na lyžiach, pohybovú koordináciu pri jazdení s invalidným vozíčkom cez „interiér“ bytu, až po pohyb vrtáku v obrovskom modeli zubnej vŕtačky.
Samozrejme, že som nevymenoval všetko. Pokusov a modelov je tu niekoľko desiatok a priebežne sa mnohé z nich aktualizujú. Druhé laboratórium je zamerané na prírodné sily. Tečúcu vodu, silu vetra, elektrinu. Všetko s prístrojmi a strojmi, ktoré môžu a pomáhajú v každodennom živote. Názorné pomôcky nie sú doménou len Science center. V každej expozícii je ich zopár určených zväčša pre deti, ale zaujímavých aj pre rodičov. Viete napríklad, kto zvíťazí v behu, ak bude súťažiť: gepard, zajac, pštros a zebra? Stačí tipovať a potom už len sledovať ako sa figúrky „rozbehnú“. Táto scéna čaká na návštevníka v expozícii exotických zvierat, ktorá nadväzuje na európske zvieratá.
Vstupná expozícia je však venovaná ďalekej predhistórii
Trojrozmerné exponáty dinosaurov, šero, rozďavená papuľa T. Rexa a nad hlavou obrovskí belemnit, trochu strašidelné a dokonca aj niektoré staršie deti ostávajú váhavo prešľapovať pri vchode. Samozrejme, že nie na dlho, pretože v hneď v susednej miestnosti sú skutočné pozostatky druhohorných monštier a to zdanie strašidelnosti sa rýchlo vytratí. V podstate by sa dlo povedať, že všetky nasledujúce expozície na seba nadväzujú v akejsi časovej osi geologických hodín Zeme. No, nie je to až tak úplne pravda. Za výtvarný a múzejnícky vrchol domáci označujú nasledujúcu expozíciu diorám. Akademický maliar Wolfgang Grassberger, pred niekoľkými desiatkami rokov, ako prvý začal s tvorbou realistických scén zo života ľudí najmä z oblastí Himalájí. Na jeho prácu nadviazal Georg Klinger Berger a trojrozmerné diorámy rozšírili svoj tematický záber a prestali byť sústredené len do dvoch – troch miestností múzea. Na predhistorické obdobie (teda obdobie pred objavením sa rodu Homo) nadväzujú hneď niekoľké expozície. Svet kryštálov, Geológia a zaľadnenie, Oceány a jazerá. Je pravda, že najmä druhé dve spomenuté už dokumentujú aj činnosť človeka, ale ten tu ešte nehrá primárnu úlohu. Salzburg je bránou do Álp a určite aj bránou do rakúskej Soľnej komory. Preto sa tunajšie múzeum pýši unikátnym exponátom, 618 kg ťažkým kryštálom. Nechýbajú ďalšie drahé minerály, zlato vo svojej prirodzenej podobe, ale aj nádherná exponáty prvohorných amonitov.
Tisíc krát môžete čítať o ulitách veľkých ako traktorové koleso, ale až keď uvidíte takmer dva metre vysokú skamenenú schránku uveríte, že nejde o literárne výmysly. V Oceánoch zasa nechýba replika čelustí carcharodona megalodona. Prehistorického žraloka, ktorý keď roztvoril papuľu, pokojne ňou mohol prejsť stredne vysoký muž. V Jazerách spoznáte všetky naše sladkovodné ryby a mnohých poteší pohľad na starý potápačský skafander s olovenými topánkami veľmi podobným tým, ktoré nosilo monštrum pána Frankensteina. Osobitným počinom múzea sú miestnosti venované Bájkam a mýtom. Miesia sa tu spolu rozprávkové bytosti, jednorožce, kyklopi, s bytosťami, ktorých (ne)existencia budí rozpaky, Yeti, Nessi z Loch Ness, so skutočnými šamanskými oblekmi a pomôckami. Autori expozície veci nekomentujú, len konštatujú, ako a kde sa bytosti objavovali – objavujú, veci používali – používajú. Prísne vedecký charakter začína Kozmickým výskumom. Opäť sála v prítmí s bodovým osvetlením exponátov – modelov rakiet, kozmických modulov. Prekvapenie však čaká na pavlači. Pristávací modul kozmonautov programu Apollo a dioráma mesačného modulu s kozmonautom v skafandri v životnej veľkosti! Hádam sa práve tu časom objaví aj spomienka na 14. október 2012. Veď to bol práve rodák zo Salzburgu, Felix Baumgartner, ktorý v ten deň prekonal voľným pádom rýchlosť zvuku. Cestujte v ľudskom tele je biológia „na dotyk“. Mikroskopy, pokusy s krvnými skupinami, pohyb potravy v črevách, ale aj možnosť zachrániť život použitím defibrilátora na figurantovi, ktorý náhle odpadol na ulici. To všetko tu je. Nechýba ani sexuálna výchova. A ako domáci radi poznamenajú: žiadne včely, žiadne kvety, sexualita a rozmnožovanie bez tabu J Jedného salzburgčana som už spomenul. Ten si svoje miesto v múzeu bude možno ešte hľadať. Iný, Christian Andreas Doppler, tu však už svoju expozíciu má. efekt spočívajúci v zmena vlnovej dĺžky elektromagnetických alebo akustických vĺn vyvolaných relatívnym pohybom zdroja a pozorovateľa tu vysvetľujú hádzaním lôpt v špeciálne upravenom tuneli. Priznám sa, že moc som tomu neporozumel.
Dom plazov a akváriá
Ak by už nič nestálo za návštevu Haus der Natur, tak pre toto, sa sem oplatí prísť. Celkový objem vodných nádrží je 60 tisíc litrov. Koľko a akých rýb v nich uvidíte neviem ani popísať. Tento krát ma viac zaujali plazy a jašterice. Môjmu naturelu tieto zvieratá nie sú moc blízke, ale vidieť kobru indickú, alebo zelenú mambu, to bolo zaujímavé. Nájdete tu jašterice korálkové, správnejšie zástupcov rodu Heloderma. Ide o jedovaté jaštery z južných častí Severnej Ameriky. Ich jedovatosť je zaujímavá záležitosť. Chovatelia tvrdia, že jedovaté nie sú, ale pravdou je, že na rozdiel od hadov, majú v spodnej čeľusti žľazy produkujúce jed. Ďalšia zaujímavosť, jed nevstrekujú do svojej obete, ale žuvaním v papuli jašterice sa uvoľňuje do koristi. Haus der Natur, by sa mohol volať aj Haus der Űberraschung, Dom prekvapení. Skutočne ide o múzeum, ktoré návštevníkovi pripraví mnohé prekvapenia. A nie len v čase upršaného popoludnia.
