Konský závod Palio di Siena

Siena nesie atribút stredovekej krásky Toskánska. Jej pôvabné námestie Piazza del Campo je však nielen epicentrom významných historických pamiatok, ale najmä miestom svetoznámeho konského závodu Palio navštevovaného každoročne tisíckami turistov.

História Palia

Prvé záznamy o konskom behu Palio pochádzajú zo začiatku 14. st. kedy sa konalo tzv. Palio alla Lunga. Malo byť spomienkovou udalosťou na víťaznú bitku pri Monteaperti v roku 1260. Bolo venované Nanebovzatej Panny Márie, patrónke mesta, ktorá údajne ochránila sienskú domobranu proti Florenčanom. Od 2. júla 1656 sa začína organizovať Palio alla Tonda, čo bol v podstate ekvivalent dnešného závodu. Vtedy bol venovaný na počesť Panny Márie Provenzanskej. Prívlastok jej pripadol po Provenzanovi Salvanimu, významnému veliteľovi sienského vojska, ktoré uspelo v už spomínanej bitke proti Florenčanom. Júlový beh bol organizovaný a financovaný víťaznou štvrťou z predošlého roku, ale len v prípade, ak si to mohla dovoliť. Bol usporadúvaný nepravidelne. Po roku 1802 sa však zodpovednosť preniesla na mesto, čo odstránilo pochybnosti v organizovaní júlového podujatia.

Siena

Počas svojej histórie došlo k organizácii aj tretieho závodu v jednom roku. Zo začiatku sa konalo na počesť návštevy významnej osobnosti, kardinála alebo princa. Neskôr sa zmenil zámer, keď si ním pripomínali významnú udalosť či osobu. Príkladom je rok 1945, keď dôvodom jeho konania bola spomienka na ukončenie 2. svetovej vojny, resp. rok 1947, pri vztýčení pamätníka Giuseppeho Garibaldiho. Dnes je tvrdo zakorenenou udalosťou, priťahujúcou tisícky návštevníkov na námestie Piazza del Campo. Každoročne je námestie absolútne preplnené, keď nedočkavý dav čaká na nezabudnuteľné predstavenie.

Contrady

Contrady sú mestské časti, ktoré sa zúčastňujú na konskom závode Palio. Boli zriadené v stredoveku, aby dodávali vojakov pre viaceré vojenské spolky za účelom brániť Sienu. Tá za každú cenu nechcela prísť o svoju nezávislosť, a tak odolávala náporom Florencie a blízkych mestských štátov. Počas 18. storočia niektoré contrady postupne upadali, až boli zrušené na základe nariadenia guvernérky Beatrix Bavorskej v roku 1729. Jej dekrét presne formuloval splynutie niektorých contrád a formálne vytýčenie nových územných hraníc. Z pôvodných 59 zostalo 17. Zároveň bol ustanovený počet 10 účastníkov na závode. Postupom času contrady stratili svoju administratívnu (vyberanie daní) a vojenskú funkciu. Pretransformovali sa do mestských dištriktov, kde dodnes patrioticky demonštrujú svoju hrdosť a úctu. Ich úlohy sa rozšírili natoľko, že spoločne slávia krsty, svadby, sviatky, víťazstvá v Paliu, či dokonca organizujú vinárske a gastronomické stretnutia. Sienčania sú narodení, pokrstení a tiež zosobášení v ich contrade. Palio je jednoducho vyvrcholením ich lásky a oddanosti k svojmu územiu. Každá časť má svoje múzeum, fontánu, motto, spojencov, nepriateľov, znak, patróna, šťastné číslo, heslo a sviatok patróna.

Siena

V súčasnosti je contrada inštitúcia, pozostávajúca z viacerých členov, ktorí zastávajú rôzne funkcie. Je tam prednosta, zástupca prednostu, kňaz, ekonóm, pokladník, archivár a kapitán. Jednotlivé celky sú reprezentované contradaiolmi, teda obyvateľmi príslušnej časti. Pokiaľ sú prisťahovaní, môžu sa slobodne rozhodnúť, ktorú časť budú rešpektovať a zároveň finančne prispievať na chod príslušnej organizácie danej mestskej časti. Dnes existuje celkovo 17 contrád, ktorých meno pochádza z názvov zvierat či mytologických bytostí. Sú to orol, húsenica, slimák, sova, drak, žirafa, dikobraz, jednorožec, vlčica, lastúra, hus, vlna, puma, prales, korytnačka, veža a baran.

Doteraz najúspešnejším dištriktom v Paliu je hus s 65 víťazstvami. Najhoršou contradou spomedzi všetkých je orol, ktorý má na konte len 24 triumfov. Titul tzv. babičky nesie vlčica, ktorá sa naposledy tešila z víťazstva v roku 1989.

Historický pochod

Pochod začína od námestia katedrály okolo 5. hodiny večer. Postupne križujúc kľukaté uličky historického centra dorazí po približne 2 hodinách na námestie Piazza del Campo. Ako prví v sprievode ide skupina účastníkov zastupujúcich mesto Siena. V popredí nesú zástavu mesta, po nej idú bubeníci a trubkári, ďalej kapitáni contrád a až na záver sa predstavia vlajkonosiči remeselných združení. Postupne za nimi prejdú skupiny všetkých contrád.  Každá contrada je reprezentovaná skupinou mladíkov nazývaných comparsa. Skladá sa z bubeníka, vlajkonosičov, vojvodu, pážov, umelcov z vlajkou, sluhu a koňa s džokejom. Je živou ukážkou bohatých stredovekých kostýmov pochádzajúcich z 15. storočia. Pôvabným zážitkom je vystúpenie jednotlivých umelcov z vlajkami, ktorí predvádzajú dokonalú ukážku netradičného umenia. Zlatým klincom sprievodu je jednoznačne vyzdobený voz so 4 dozorcami, hrdo prezentujúcimi hlavnú cenu palio.

Siena, Palio

Drappellone

Transparent drappellone  alebo palio, ľudovo prezývaný aj ako „zdrap“, je trofej určená pre víťaznú contradu. Jedná sa o obdĺžnikový kus hodvábu,  ktorý  je ručne maľovaný umelcom výhradne na túto príležitosť. Umiestnený je na čierno-bielej tyči a ozdobený na vrchu strieborným tanierom s 2 perami. Trofej palio zostáva vlastníctvom contrady, ktorú si vystaví vo svojom múzeu. Tanier sa vracia naspäť mestu pred ďalšími závodmi v budúcom roku, potom čo dátum a meno víťaznej štvrte je vyryté na zadnej strane trofeje. Existuje jedna strieborná platňa pre Palio v júli a ďalšia pre to augustové. Hodnota transparentu je nevyčísliteľná, lebo reprezentuje významné historické obdobie mesta Sieny. Palia zároveň odzrkadľujú symboly rozličných vlád, ktoré vládli v rôznych obdobiach. Zahrňujú znaky Toskánskeho veľkovojvodstva, Lotrinského veľkovojvodstva, symboly z fašistického Talianska či novodobej republiky. Umelec musí pri tvorbe nasledovať predpísanú ikonografiu, keďže každé palio má svoje špecifické črty. Týždeň pred závodom je napokon odprezentované na tlačovej konferencii na nádvorí radnice.

Palio dnes

Palio je dnes magnetom pre turistov, ktorý sa koná každoročne 2. júla a 16. augusta. Vždy 3 dni pred závodom sa koná losovanie koní pre džokejov. Samotné kone boli vybraté na základe skúšobných závodov a veterinárnych vyšetrení. Po žrebovaní nasleduje 6 cvičných pretekov, kde záverečná Provaccia sa koná ráno v deň Palia. Je to posledná skúšobná jazda, kde však jednotliví džokeji už šetria sily na finálny večerný pretek. Po nej sú jazdci prijatí do kancelárie primátora na slávnostný zápis do historickej kroniky. Od tohto momentu nemôžu byť vystriedaní, ani nahradení.

Siena Palio

Zvedaví diváci prichádzajú na námestie skoro ráno, aby si zaistili priestor s dostatočným výhľadom. Na výber sú bohužiaľ už len miesta na státie, ktoré sú zadarmo. Tie na tribúnach či balkónoch sú platené, avšak sú v predstihu beznádejne vypredané. Po zápise smerujú všetci pretekári s koňmi k svojím modlitebniam, kde prijímajú požehnanie od kňaza.

Následne sa začnú pripravovať na zahájenie historického sprievodu, ktorý začína na námestí pred katedrálou. Uličkami mesta po 2 hodinách prichádza na námestie Plaza de Campo, kde ho už nedočkavo sleduje masa ľudí. Po jeho skončení nasleduje hlučný výbuch z kanóna označujúci výjazd koní s džokejmi z nádvoria radnice. Závod má 3 kolá a jednoduché pravidlá. Vyhráva prvý kôň v cieli. Prečo kôň? Pretože kôň môže docválať aj sám do cieľa bez jazdca, ktorý spadol počas preteku. Ako náhle vyjdú z radnice zostavia sa na štart v poradí, ktoré im bolo vyžrebované. Desiaty kôň - rincorsa, zostáva v pozadí, čakajúc na správnu chvíľu. Štart však môže zabrať aj niekoľko minút, keďže boli vytvorené tajné dohody medzi džokejmi a contradami, aby mu znemožnili nábeh v tom najlepšom momente. Nejedná sa o hocijaký závod, keďže jazdci jazdia na koňoch bez sedla. V rukách držia bičíky, ktorými poháňajú nielen koní, ale aj hatia cestu nepriateľským koňom. Čím dlhšie trvá štart, tým napätie začína stúpať. Diváci nedočkavo čakajú na štart dlhoočakávaného závodu. Pokiaľ sú jazdci správne zoradení, desiaty kôň sa rozbehne a v tom štartér uvoľní lano. V prípade, ak neboli správne zoskupení, štartér má právo predčasne ukončiť pretek.

Siena Palio

Avšak ak je všetko v poriadku, závod začína. Kone vyrazia s veľkou energiou vpred usilujúc sa dostať okamžite na čelo pelotónu. Členovia jednotlivých contrád hlasno povzbudzujú svojho závodníka. Napätie sa v týchto chvíľach dá určite krájať. Je tam súboj o každý centimeter. Jediná chyba môže znamenať stratu pozície. V tomto závode je porazený ten, ktorý skončí druhý a nie posledný. Skončiť druhý je zároveň aj dôvodom pre oslavy v nepriateľskej contrade. Je normálne, keď počas behu spadnú niekoľkí džokeji, keďže fyzický kontakt s ďalšími protivníkmi je absolútne dovolený. Zaujímavosťou je, že tiež sa toleruje doping, ktorý napomáha zlepšiť celkový fyzický výkon koňa. Po ubehnutí 3 kôl, čo trvá zopár minút, nasledujú okamžite obrovské oslavy v danej štvrti. Víťaznému koňovi je odovzdané vytúžené palio. Fanúšikovia sa rozutekajú za svojim koňom vzdať mu úctu a obdiv, pretože víťazstvo v Paliu je symbolom obrovskej hrdosti a spolupatričnosti k danej contrade. Na radnici je vyvesená zástava víťaznej štvrti. Jednotlivé ulice víťaznej mestskej časti sú na radosť posiate stovkami vlajok. Ešte pred začiatkom osláv smeruje sprievod do kostola, kde sa idú poďakovať svätému patrónovi, kde odznieva pieseň Te Deum. Potom už nič nebráni k začiatku veľkolepých osláv, kde cez ulice sú prestreté obrovské stoly, na ktorých sa bude podávať slávnostná večera. Samotné oslavy môžu trvať aj niekoľko týždňov. Po ich skončení však začína opätovný kolotoč stretnutí a príprav na ďalší rok, keďže nasledujúci závod sa pomaly blíži.

Autor poslednej fotografie: Roberto Vicario