Zaujímavosti a atrakcie ostrova Cyprus

Hoci je Cyprus typickou prímorskou dovolenkovou destináciou, to neznamená, že musíte celý pobyt preležať na pláži. Cyprus toho ponúka oveľa viac z hľadiska histórie aj prírodných krás.

Pohorie Trodos

Hoci sa v súvislosti s ostrovom Cyprus často dočítate o reklamný frázach a prirovnaniach ako Afroditin ostrov, či Perla uprostred mora a podobne, symbolom ostrova nie je žiadna bohyňa ani ryba, akoby si možno viacerí mysleli. Symbolom Cypru je muflón. Ten žije vo vysokých horách pohoria Trodos.

Najvyšším vrchom pohoria a samozrejme aj celého ostrova je hora Chionistra, známa aj pod názvom Olymp, vysoká 1951 metrov. Počas zimných mesiacov sú tak vrcholky miestnych hôr pokryté snehom a dokonca sú tu aj tri lyžiarske zjazdovky. Hlavne otužilí turisti zo severu Európy tu tak praktizujú sen mnohých z nás.

O čo ide? Idú si zalyžovať a o približne štyridsať minút cesty autom sa okúpu v mori. Samozrejme, more tu počas januára alebo februára nie je veľmi teplé, a aj  vonkajšia teplota sa pohybuje „len“ okolo dvadsať stupňov, no kto by si chcel vyskúšať takúto parádičku, tak na Cypre je príležitosť. A ešte slovíčkom k pohoriu Trodos. Okrem peknej prírody a možnosti športovania, či turistiky sa tu nachádza aj desať starobylých kostolov chránených UNESCO.

Bývalá anglická kolónia

Tak ako momentálna súčasnosť, aj história Cypru, rovnako ako celého okolitého regiónu je veľmi pestrá. Okolo roku 1600 pred n.l. sa na ostrove objavila Mykénska kultúra, po jej zaníku sa tu usadilo grécke obyvateľstvo, ktoré postupne pohlcovalo pôvodných Cyperčanov. Neskôr sa tu objavili Feničania, Peržania, Rímania, ostrov vyplienili Arabi, v roku  1570 si podmanila Cyprus rozmáhajúca sa Osmanská ríša.

Ostrov ležiaci na úplnom východe Stredozemného mora mali ešte v nedávnej minulosti ako kolóniu Angličania. Dostali Cyprus od Turkov v roku 1878 ako protihodnotu za prísľub vojenskej podpory v prípade núdze. Anglické panstvo sa však na ostrove skončilo v roku 1960 a už v roku 1974 musel byť ostrov rozdelený na južnú - grécku a severnú - tureckú časť. Hranica je dodnes pod dohľadom medzinárodných vojenských jednotiek OSN, pričom sme na  ostrove stretli aj veľké množstvo slovenských vojakov pod vlajkou OSN.

Angličania si však pri svojom odchode samozrejme položili niekoľko podmienok. Medzi tie patrila aj požiadavka, že si naďalej ponechajú na rôznych miestach 99 štvorcových kilometrov cyperského územia. Dodnes tu tak majú niekoľko vojenských základní, pričom ta najväčšia je pri meste Limassol na juhu ostrova. Ak by ste sa rozhodli navštíviť aj anglické teritórium je to bežné možné. Angličania však nesmú svoje územie využívať komerčne, takže tu nie sú žiadne turistické centrá ani hotely.

Cyperčania na Slovensku

Pri rozhovore s domácimi na tému vzťahy cyperských Grékov s miestnymi Turkami, boli vždy odpoveďou opatrne formulované vety, zhruba v znení: „Za všetko môže politika, bežní ľudia vychádzali spoločne v pokoji...“. Kde je pravda vedia len domáci a nám, ako hosťom ani neprináleží hodnotiť minulosť ani súčasnosť. No ako nezainteresovaný pozorovateľ som videl v rôznych častiach gréckej časti Cypru aj moslimské mešity. Neboli ani zničené, ani schátrané. Hoci som sa v rôznych sprievodcoch dočítal, že vraj nie sú funkčné ale opustené, osobne som natrafil v centre Limassolu minimálne na dve mešity, kde práve moslimovia vykonávali svoje náboženské obrady. So vzájomnou neznášanlivosťou bežných ľudí to teda určite nebude na Cypre až také zlé, ako sa možno dočítate v rôznych médiách.

No svadby medzi Grékmi a Turkami tu vraj neboli nikdy bežné, skôr možno povedať, že boli nežiaduce pre rozdielne náboženstvo. Ani jedna strana nebola ochotná prijať vieru toho druhého. Tu však treba povedať, že je úplne iné, ak príde Cyperčan na Slovensko. Čo by tu robil? Možno to znie pre niektorých prekvapivo, no za posledné roky študovali stovky Cyperčanov hlavne medicínu na Slovensku alebo v Čechách. Bežne sa tak na Cypre stáva, že sa v prípade núdze dohovoríte s doktorom v rodnom jazyku a je tu aj pomerne veľa zmiešaných, cypersko - slovenských alebo českých manželstiev.

Cesnola a Metropolitné múzeum v New Yorku

Keď sme už spomínali centrum Limassolu, pripomeniem, že v centre mesta sa nachádza veľmi zachovaná kamenná pevnosť alebo lepšie povedané Limassolský hrad. Ak vás opantá kultúrna múza, vo vnútri pevnosti sa nachádza pekné stredoveké múzeum. S Limassolským hradom je spojená zaujímavá historická skutočnosť alebo legenda. Traduje sa, že práve tu sa oženil anglický kráľ Richard Levie srdce, účastník krížových výprav s princeznou Berengáriou Navarrskou. Pamiatok je na Cypre skutočne veľa. To si uvedomoval už v 19. storočí americký veľvyslanec na Cypre s menom Cesnola. Bolo to ešte v čase nadvlády Osmanskej ríše. Cesnola požiadal sultána o súhlas na ostrove kopať a objavovať. Súhlas mu bol udelení a to, čo sa na Cypre našlo a vyviezlo do USA sa stalo základom na otvorenie Metropolitného muzea v New Yorku. Zrejme nie je prekvapujúce, že prvým riaditelom múzea sa stal práve Cesnola.

Kam vyraziť na Cypre

Ak sa vyberiete na Cyprus na dovolenku, tak samozrejme okrem vylihovania na pláži môžete vyraziť spoznávať okolie. Či už prírodu alebo kultúrne a historické pamiatky.

Pafos. Hrobky kráľov – The Tombs of the Kings

Jednou z možností je návšteva lokality – Hrobky kráľov – The Tombs of the Kings, pri meste Pafos na západe ostrova. Čo tu uvidíte? Kamenné katakomby, či lepšie povedané umelé jaskyne vytvorené ľudskou rukou, neraz s vytesanými stĺpmi a freskami na stenách. Boli tu uložené telá bohatých mešťanov. Hoci je táto lokalita známa práve ako Hrobky králov, skutočného kráľa tu pravdepodobne nikdy nepochovali. Nakoľko boli všetky hroby už v minulosti vykradnuté, žiadne materiálne pamiatky tu neuvidíte. No už samotné jaskyne a stĺporadia pôsobia veľmi zaujímavo, tak ak si chcete urobiť výlet, oddýchnuť od slnka a spoznať kultúru ostrova, vyberte sa aj sem. Prakticky hneď vedľa prístavu v Pafose  sa nachádza archeologický areál známy ako – Mozaiky.

Môžete tu okrem starovekého divadla, stredovekej pevnosti a majáka, vidieť aj vzácne unikátne mozaiky, ktorými sa Pafos preslávil po celom svete. Drobné detaily vykreslené tisícami malých kamienkov, robia z týchto mozaik umelecké diela s nevyčíslitelnou kultúrnou hodnotou.

Afroditine skaly

Asi 20 kilometrov od mesta Pafos, na pláži hneď vedľa cesty sa nachádza miesto - Petra tou Romiou. Podzemnou chodbou popod cestu sa dostanete na dlhú kamenistú pláž s priezračnou azúrovou, no neustále rozbúrenou vodou. Táto lokalita je preslávená ako - Afroditine skaly, Skala Grékov alebo aj Rímska skala. Práve tu sa podľa legendy starých Grékov zrodila z morskej peny bohyňa Afrodita. Ak si z tohto miesta odnesiete kamienok v tvare srdca, vaša láska k bližnému vraj pretrvá navždy. Práve kvôli tejto lokalite získal Cyprus prirovnanie – Afroditin ostrov.

Kourion

Zaujímavým tipom, kde sa premelie skoro každý návštevník ostrova je aj archeologicka lokalita Kourion, asi 20 kilometrov západne od Limassolu. Zhruba v roku 1600 p.n.l. tu bolo založené mesto obyvateľmi z Peloponézu. Malo už v tej dobe asi 25 000 obyvateľov až pokiaľ ho nezničilo silné zemetrasenie. Je tu aj veľmi zachovaný amfiteáter, ktorý dnes slúži na rôzne kultúrne vystúpenia.

Priamo v strede pódia sa nachádza v dlažbe malá diera. Ak sa na ňu postavíte dostanete sa do perfektného akustického uhla, pričom sa váš hlas rozlieha do širokej diaľky. Z amfiteátra je však aj úchvatný výhľad na neďaleké morské pobrežie, kde sa zvyknú schádzať milovníci adrenalínových športov – kitingu a surfovania.

Halloumi

Každý, kto zavíta na Cyprus by mal ochutnať alebo prirodzené aj ochutná niečo z miestnej kuchyne. Nepatrím síce medzi chlapov, ktorý ovplývajú kuchárskym umením, no zopár tipov vám predsa len spomeniem. Celkom určite sa stretnete so syrom Halloumi. Je ručne vyrábaný, najčastejšie z tvarohu z ovčieho alebo kozieho mlieka s pridaním mäty piepornej. Mierne mi pripomínal aj u nás známu mozarellu. Na Cypre konzumujú Halloumi najmä mierne opečený na oleji. Nerozteká sa a zachováva si svoju tvrdosť, chutí výborne a podľa miestnych vraj vydrží až rok. Je teda možné si priniesť syr Halloumi aj na Slovensko ako typický darček.

Loukoumi

Vhodným, trvácnym a ešte aj chutným suvenírom alebo darčkom sú sladkosti – Loukoumi, ktoré svojim výzorom pripomínaju naše želé, no chutia výborne. Typickým potravinárskym produktom Cypru je aj Rohovník obyčajný, známy aj ako Svätojánsky chlebík. Plody, či lepšie povedané struky stromu rohovníka sa používajú najmä v potravinárstve pri výrobe čokolády, pečiva, nápojov, ale i kozmetických prípravkoch a v poslednej dobe nachádza múka z rohovníka uplatnenie aj v potravinách určených pre osoby trpiace celiakiou.

Meze nie je jedlo, to je spôsob stolovania

Zrejme najtypickejšou ponukou jedálnych lístkov na Cypre je ale – meze. Meze však nie je druh jedla, ale skôr spôsob podávania. Na 20 až 30 tanieroch vám postupne donesú takmer všetko, čo je pre Cyprus typické. Meze teda nie je určené pre jednotlivca, ale pre viac ľudí. Takéto celovečerné menu je zložené postupne z niekoľko druhov mäsa, šalátov, pomazánok a chleba. Cena sa pritom pohybuje od približne 15 euro na osobu až po 30 euro. Meze môže byť mäsové alebo rybacie, podľa toho, kto má načo chuť. A môžem potvrdiť, že chutí výborne...