Dominika

Ahoj,

už som sa niekoľkokrát vydala. Na cestu. Prešla som Cestu hrdinov SNP, keď to ešte nebolo v móde, v Nórsku som lovila jedlo v kontajneroch, na Aljaške som brodila ľadovcovú rieku po pás a plašila medvede puškou. V Indii mi ukradla opica telefón a tiež mi nejaký milionár z chatrče odcudzil šľapky pred hinduistickým chrámom. V Grécku som nabúrala požičané auto, v Bulharsku ma napadli pastierske psy a v Maroku som sa  učila surfovať podľa youtubu. V chorvátskych lesoch som stretla skrývajúcich sa pakistanských utečencov a navzájom sme sa vydesili. Na gruzínskom letisku si colník nastriekal môj slzný plyn do očí. Nevystúpila som na Mont Blanc, pretože sa parťák posral (doslova).  Leziem po stromoch, cez pracovné dni občas prespím za mestom, behám, bicyklujem a som inštruktorkou lyžovania. Adorujem filtrovanú kávu a canis lupus familiaris.

Som do vozňa aj do koša. Tvrdia o mne, že som nezmar, alternatívna alebo že mám amputovaný strach aj pud sebazáchovy. Ja si len žijem svoj vlastný mainstream.