Štipendijný program indonézskej vlády Darmasiswa láka ročne stovky mladých ľudí z celého sveta, aby sa naučili nový jazyk, spoznali novú kultúru či nových ľudí. O program je veľký záujem a bežne sa naň prihlási desiatky Slovákov.
Výber je limitovaný na 10-20 ľudí po splnení niekoľkých kritérií. Medzi šťastne vybratú som sa radila aj ja a koncom leta 2017 som prvýkrát vycestovala do Ázie.
Začalo sa to stretnutím na letisku Sukarno-Hatta v Jakarte, aby nám miestni priblížili ich zvyky, tance, hry. Naučili sme sa hrať na indonézsky nástroj gamelan, tancovali sme, spievali aj dokonca vyrábali výrobky z kokosových listov. Ochutnali sme miestnu kuchyňu a po troch intenzívnych a dosť únavných dňoch sme sa každý presunuli do mesta, ktoré sme si sami vybrali. Mňa zaujalo mesto Yogyakarta na ostrove Jáva a chuť spoznávať a cestovať vo mne len rástla
Yogyakarta
Na štúdium som si vybrala jazyk a kultúru a zážitky a skúsenosti, ktoré som čerpala na Universitas Atma Jaya a aj v celej Indonézii budú vo mne ešte dlho rezonovať. Yogyakarta je jediná špeciálna provincia v Indonézii, ktorá je vedená Sultánom, v ktorého paláci som dokonca mala možnosť s jeho rodinou večerať. Opäť sme zažili tance v sprievode hudby na tradičné hudobné nástroje a asi 6-chodovú večeru z – pre nás – netradičných indonézskych surovín.
V meste Yogyakarta je mnoho nádherných miest na pozorovanie západu či východu slnka. Spomeňme napríklad kopec Butik Bintang, v preklade “Hora hviezd”, kde chodia lokálni či turisti práve kvôli slnku alebo za jasnej oblohy pozorovat hviezdy. Asi preto ten názov. A tak sme sa tu vybrali aj my.
Ak nemáš vlastné auto alebo ešte lepšie skúter, ktorý tu funguje ako primárny dopravný prostriedok, využi aplikaciu Grab alebo GoJek a za pár centov ťa kdekoľvek pohodlne dopravia autom alebo skútrom. Pecka.
Miesto bolo naozaj pekné, pestré, s hudbou v pozadí sa to len tak hemžilo nadšenými ľuďmi. Kukurica rozvoniavala všade navôkol, a tak sme okoštovali aj my. Navštívili sme reštauráciu, kde sme ochutnali čerstvý kokos a večer sme zavŕšili v kine.
Ďalší deň zamierime na známu turistickú ulicu Malioboro, najdôležitejšiu obchodnú uličku v meste. Je situovaná medzi palácom Kraton, ktorý sme už spomenuli a sopkou Merapi, ktorá vybuchla deň pred naším plánovaným výstupom. Zachádzame do uličky s ovocím, a tak musíme vyskúšať to národné. Durian. Pripomína pichľavého ježka a toto ovocie asi ako jediné má vyhradenú svoju značku zákazu v hoteloch reštauráciách, verejných priestranstvách, presne ako zákaz vstupu so zmrzlinou alebo na korčuliach a podobne.
Na konci slávnej obchodnej ulice sa nachádza Tentang Monumen Serangan Umum 1 Maret Yogyakarta čo je vlastne monument na počesť 1. marca 1949 kedy Indonézia naznačuje okupujúcim Holanďanom, že aj ona je schopná bojovať a oslobodiť sa. Večer sa ako inak opäť nesie v znamení rozdávania fotiek nadšeným Aziatom.
Výstup na aktívnu sopku IJEN
Indonézia je iná ako akákoľvek európska krajina, je plná kontrastov. Krajina žiadnych cestných pravidiel, aktívnych sopiek, chilli jedla, ryžových polí, nádherných pláží, tisícok ostrovov a v neposlednom rade milých, pohostinných a skromných ľudí. Ľudí, ktorí na teba kývajú a volajú ťa k nim domov, aby ťa ponúkli tým všemožným, čo vypestujú. Od kávy, kukurice, ryže, až po kokosové orechy a množstvo druhov ovocia.
Ako sme už spomenuli sopka Merapi neďaleko mesta Yogyakarta nám zmarila plány deň pred naším výstupom, keď vybuchla. Rozhodli sme sa teda navštíviť sopku Ijen vo východnej časti ostrova Jáva a výlet spojiť s ostrovom Bohov – Bali.
Na sopku sme vyrazili neskoro v noci, aby sme stihli východ slnka. Ide o starovulkán týčiaci sa do výšky 2799 metrov nad morom s kráterom hlbokým 200 metrov. Keďže sa tu ťaží síra, mohli sme na vlastné oči vidieť žiarivé modré plamene a tiež najväčšie kyselinové jazero sveta, vďaka čomu je sopka Ijen považovaná za svetový unikát. Keďže síru ťažia bývalí baníci a väčšina z nich je negramotná, lepšia práca sa im vraj neujde. Za 60 kilogramov tejto suroviny dostanú len 4 € a nesú ju v košíkoch na svojich pleciach z dolného parkoviska ku kráteru, čo činí 2300 metrov nad morom. Baníci z vyzbieraných peňazí od turistov chodia na pravidelné lekárske prehliadky a je vraj zázrak, že ich pľúca sú napriek neskutočnej záťaži čisté. Zo sopky schádzame dole do prístavu, aby sme sa odviezli trajektom a preskúmali takzvaný ostrov Bohov – Bali.
Chrámové skvosty PRAMBANAN a BOROBUDUR
Najväčší hinduistický chrámový komplex v Indonézii a zároveň jeden z najväčších v samotnej juhovýchodnej Ázii Prambanan sa nachádza len 20 kilometrov od mesta Yogyakarta. Vyrážame hneď po škole pretože skútrom sme tam cobydup. Zisťujeme, že táto kultúrna pamiatka bola zapísaná do zoznamu UNESCO v roku 1991 a je ukážkou typickej hinduistickej architektúry. Postavený bol v 9. storočí ale v polovici 10. storočia bol opustený a začal chátrať. Poznačený bol aj silným zemetrasením zo 16. storočia. Ostávame do západu slnka kedy sa tu koná vystúpenie Ramayana Baletu.
Hlavným hrdinom eposu je princ Ráma, ktorý bol na 14 rokov odsúdený do vyhnanstva aj so svojou manželkou Sítou, ktorá bola jedného dňa unesená kráľom Rávanom. Celé divadlo sa koná v otvorenej aréne s úžasným výhľadom na hlavné chrámové veže. Veľmi krásne spracované divadlo unesenej princeznej spracované top tanečníkmi v tradičných odevoch v sprievode tradičného jávskeho a balijského orchestra je jednoznačne jeden z najlepších kultúrnych zážitkov v Indonézii.
- Ďalšiu turistickú atrakciu, ktorú si nenecháme ujsť je Borobudur voľne preložený ako „budhistický chrám na hore“, ktorý je najväčší budhistický chrám na svete.
Dostávame sa tu tak isto skútrom a v sprievode turistov a krásneho počasia si vychutnávame ďalší chrám na zozname UNESCO. Sochy majú tvar zvona a každý vo vnútri skrýva jednu Budhovu sochu. Tí vyjadrujú rozdielne gestá, a tak poukazujú na rozličné aspekty Budhovho učenia. Na vrchole sa nachádza svätyňa, ktorá symbolizuje najvyšší cieľ budhizmu – nirvánu, duchovnú slobodu a nebo. Vychutnáme si západ slnka a deň zakončujeme pri typickom indonézskom jedle nasi goreng.
