Ráno po tvrdej noci bez zažmúrenia oka sme sa pripravovali na ďalšiu cestu smer Yukon. Na oči som ledva videl, ale aj tak som si všimol, že Chárly nosí nejaké veci do lesa. Keď mal na chrbte nafukovací čln a v rukách pádla, pýtam sa ho: „To čo robíš Chárly?“ „Odnášam veci, ktoré nebudeme potrebovať na Yukone.“ odpovedá mi. „A to si budeš pamätať po dvoch týždňoch, kde si ich dal?“ Len sa pozrel na mňa a pokračoval v práci.
Z Fort Nelson sme zahli na sever
Vo Fort Nelsne sme zastavili na pumpe dotankovať, lebo čím ďalej na Yukon, tým sú pumpy redšie. Práce sme mali rozdelené, on tankoval a ja som vždy umýval okná. Na pumpe zabával mladú pumpárku príbehmi z divočiny a potom sme si „vychutnali“ politrovú špeciálne sladkú americkú kávu. Kým sme sadli do auta, natočil si zo stojana papier a povedal mi: „Bude sa nám hodiť na riady.“ Za Fort Nelsonom sa Alaska higway zrazu stočí doľava a rovno ide kamenistá cesta do Northwest Territories, najväčšej kanadskej oblasti.
„Vieš čo, Brčo, tam nikto z trampov z Vancouveru nechodí. Budeme prví, čo povieš?“ otočil sa ku mne a čakal na odpoveď. „Ty si tu doma, mne sa tu všetko páči.“ odpovedal som. „Skočíme tak na otočku sa pozrieť do najbližšej osady Fort Liard, ktorá leží na brehu rieky Liard river, tá sa vlieva do veľkej severskej rieky Mackenzie river a tá zase ústí do Beaufortovho mora. Ďalej je už len Severný pól.“ vysvetľuje mi.
Cestou sme si zohnali obed
„Počúvaj Charles, ale to je skoro 400 km tam a späť. Dobre si to zvážil?“ nahlodávam jeho ideu. Nepovedal nič a odbočil - smer Severný pól. Cesta bola prašná, krajina rovinatá, všade samé lesy a žiadni ľudia. Zrazu nám popred auto prebehol kŕdeľ grausov (snežná kura). Chárly hovoril, že Indiáni ich volajú hlúpe kury. Keď na ňu vystrelíš a netrafíš, ona sedí ďalej na konári. Máš času, kľudne prebiješ a strieľaš znovu, až kým nepadne. „Tu máš malorážku a makaj. Potrebujeme niečo na obed.“ povedal mi rázne. „Počúvaj Chárly, ale ja tu nemám žiadne oprávnenie nielen strieľať, ale ani držať pušku v ruke!“ pud sebazáchovy ma nútil brániť sa. „A strieľaj na hlavu, nie že rozbiješ prsia, tie si urobíme v zemiakovom cestíčku.“ Vôbec nepočúval moje obavy z porušenia zákona.
Osada Fort Liard
Po dorazení do malej indiánskej osady Fort Liard, sme hľadali cestu k rieke. Chárly mal plán, že sa preplavíme s kanojkou na druhú stranu. Našli sme zablatenú cestu, na ktorej s kopadlom robili dvaja Indiáni. Charles im kývol rukou a vysvetľoval mi. Keď pozveš Indiána na pivo, tak po prvom je kamarát, po druhom tiež a po treťom sa ti poďakuje za pivá slovami: „ Fucked white man!“ a odíde. Najbližšie pôjde s tebou znovu na pivo, a tak isto to skončí.
Došli sme na breh rieky Liard river a bolo tam fajn. Dali sme dole kanoe, preplavili sa na druhú stranu. Keď sme sa vrátili, založili sme oheň a Chárly vykúzlil fantastický obed. Kuracie prsia v zemiakovom cestíčku a k tomu pečené zemiaky.
Keď sme si dávali pred obedom pohár whisky, tak došli ku nám tí dvaja Indiáni. Začali Chárlymu niečo vysvetľovať a keď skončili dotiahol ich k ohňu a povedal: „Konečne som stretol dobrých Indiánov. Prišli nám povedať, že za chvíľu prekopú cestu a už sa odtiaľ nedostaneme. Nalej im a rozdelíme sa s nimi s obedom.“ povedal to nadšene. Indiáni boli veľmi príjemní chlapi, ale o chvíľu sa poďakovali a odišli. Rýchlo sme všetko zbalili a makali sme za nimi, aby si to náhodou nerozmysleli.
- predošlý článok: Zálesák Charles Cooper, cesta na Yukon 1998 a nočné dobrodružstvo
