Vrch Poludnica (1 548 metrov) je mnohými turistami odporúčaný ako kopec s najkrajším výhľadom na Liptove. V príručkách sa možno dočítať aj to, že je symbolom regiónu a že kto nebol na vrchole Poludnice nepozná Liptov. Na Liptove je kopcov s krásnym výhľadom veľa. No podľa mňa je dobre, ak sa takto buduje marketing. Pre mňa osobne bol výhľad z Poludnice parádnym zážitkom. Tak poďme nato.
Vrch Poludnica (1 548 metrov), dominanta severného okraja Nízkych Tatier, je obľúbeným cieľom turistov vďaka svojej dostupnosti, krásnym výhľadom a rozmanitej trase. Výstup z obce Liptovský Ján patrí medzi najpopulárnejšie a poskytuje nezabudnuteľný zážitok v každom ročnom období. My sme vyrazili od hotela Ďumbier v obci Liptovský Ján, kde bolo v tej dobe bezplatné parkovisko.
Ako vznikol názov POLUDNICA?
Názov Poludnica môže byť spätý s geografickou polohou hory. V niektorých oblastiach sa traduje, že hora slúžila ako akýsi prírodný „časomer“ – keď slnko v určitých častiach roka dosiahlo svoj zenit nad touto horou, signalizovalo to pravé poludnie. Tento fakt mohol byť dôležitý pre pastierov a roľníkov.
Turistický chodník začína v Liptovskom Jáne po zelenej značke. Začiatok od hotela Ďumbier. Kamoš mi vravel, že to bude celkom makačka. Ktorá však stojí zato. A mal vo všetkom pravdu. Keď sme opustili dedinu, čakal nás lesný chodník, ktorý spočiatku stúpal len mierne. Okolitý les bol hustý a plný vône ihličia. Mám rád takúto atmosféru. Ako v rozprávke. Postupne sme prešli cez drevený mostík, okolo chatiek a začali sme prudko stúpať po zjazdovke lyžiarskeho strediska. To už som trochu zvážnel. Trasa naberala na náročnosti, stúpanie sa stávalo strmším, včerajšie pivá mi stekali po čele aj chrbte.
Takto sme s potom v tvári a hlbokým dychom pokračovali až do sedla Rakytovica, kde sa ukázali nádherné výhľady a bola vhodná chvíľa na oddych. Kochali sme sa panorámou Liptova a celý výlet som si začal užívať. Po pauze sme vyrazili ďalej strmo po žltej značke, ktorá vedie zo Závažnej Poruby až na Prednú Poludnicu. Tu sa nám opäť naskytli parádne výhľady.
Cestou sme míňali aj známu jaskyňu, v ktorej sa podľa pamätnej tabule od jesene 1944 schovávalo niekoľko desiatok Židov zo Slovenska a Poľska. Meno jaskyne je Kamenné mlieko, no miestni ju poznajú aj pod názvom Židovská jaskyňa. Ľudia zo Závažnej Poruby prinášali Židom do jaskyne jedlo, ošatenie a najnutnejšie potreby na prežitie. Cesta pokračovala ďalej a to sme sa už napojili na hlavný hrebeň.
Predná poludnica má krásne výhľady na Západné Tatry a celú Liptovskú kotlinu. Nájdete tu aj vrcholovú knihu a križovatku turistických chodníkov. No o kúsok vyššie vás čaká Zadná Poludnica s ešte honosnejšími výhľadmi.
Na vrchol Poludnice je to približne 20 minút
Z vrcholovej plošiny máte ako na dlani celú Liptovskú kotlinu, vrcholy Západných Tatier, Chočské vrchy a vzdialené končiare Vysokých Tatier. Výhľady z Poludnice sú jedny z najkrajších v tejto časti Slovenska. Na vrchole je ideálne miesto na oddych a malé občerstvenie.
Poludnica je aj miestom, ktoré láka milovníkov krásnych fotografií. Výraznou súčasťou tohto vrchu je známa skala, ktorá sa stala neodmysliteľným symbolom Poludnice. Tu si môžete urobiť nádhernú fotku v pozadí s Kriváňom a panorámou Vysokých Tatier.
Zostup z Poludnice
Vedie späť do Liptovského Jána. Hoci je cesta nadol menej náročná na kondíciu, vyžaduje opatrnosť, najmä na zľadovatených alebo mokrých úsekoch.
Trasa
Z Liptovského Jána pôjdeme po trase Liptovský Ján, hotel Ďumbier – Sedlo Rakytovica – Predná Poludnica – Poludnica (čas výstupu 2 hodiny 30 minút až 3 hodiny, prevýšenie cca 900 m)
- Značenie: najprv zelená, potom žltá a modrá značka
- Nadmorská výška: 1 548 metrov
- Dĺžka trasy: cca 5 kilometrov
- Trvanie: 2 a pol až 3 hodiny
- Prevýšenie: cca 900 metrov
