Turecko, ako krajinu a ľudí som si obľúbil. Či ako tranzitnú krajinu, pri mojich cestovateľských začiatkoch do Sýrie a Jordánska, alebo ako cieľovú destináciu na túlanie sa po tejto nádhernej krajine. Milujem slobodné a nezávislé cestovanie po neštandardných miestach, kde nie sú iní, ako domáci turisti.
Dlhšie som plánoval spoznávať aj východné Turecko, s výletom do Azerbajdžanského Nachičevanu. Informácie z médií boli rozporuplné a dalo by sa povedať, že cestu do Kurdistanu neodporúčajú. Pomocou ubytovacích serverov som ale zistil, že v dané lokality navštevujú cudzinci z celého sveta. A keďže tam bol Austrálčan, či manželský pár z Kanady, situácia nemôže byť zlá.
A naplánoval som to takto:
-
Letecky Viedeň – Ankara
-
Vlakom z Ankary do 1500 km vzdialeného Karsu
-
Busom Kars okolie a stratené mesto Ani
-
Busom Kars – Iğdır– Naxçıvan (Azerbajdžan) – Doğubayazıt – Van
-
Letecky Van – Adana
-
Busom Adana – Mersin – Anamur – Side – Antalia
-
Letecky Antalya - Istanbul – Viedeň
Ankara
Cesta prebehla podľa plánu a úspešne. Príjemné Turkishairlines nesklamali ako vždy. V Ankare z pred letiska sme sa Busom dostali k železničnej stanici, kde som mal zabezpečené lístky na vlak Doğu Ekspresi (Východný expres) s odchodom 17:55 h. Pred odchodom ešte nákup potravín na cestu a skorá večera v Tureckom štýle Kebab...
Pred osemnástou hodinou sme sa nalodili. Príjemné a čisté lôžkové kupé vo vozni číslo 6. Čakala nás 25 hodinová cesta a viac ako 1500 km. Myslím, že ležať a cestovať je príjemné a v pohode pre kohokoľvek... Cesta splnila očakávaný zážitok. Jazda krásnou krajinou, údoliami rieky Eufrat, úrodné polia, priehrady, pamiatky. Sedieť v príjemnom reštauračnom vozni a popíjať turecký čaj či kávu a sledovať cez veľké okno krajinu bolo super.
Kars
Do Karsu sme prišli s hodinovým meškaním, čo vôbec nevadilo. Ubytovanie v hoteli - zabezpečené cez www.booking.com bolo super. Kars je obyčajné mestečko, plné mešít, s pekným hradom nad mestom a neďalekým starobylým mestom Ani. Z hradu pekná vyhliadka na mesto. Pol dňa na Kars stačí akurát.
Ani
Malý rozheganý autobus nás dopravil asi za hodinku k ruinám mesta. Chodia tam asi dva pravidelné spoje za deň. Pred obedom a poobede. Za vstupné sa dostanete do starého historického mesta, ktoré bolo pred stovkami rokov hlavným mestom. Dnes zostali len kostolíky, mešita a hradby. Hodinka a pol musela stačiť na prehliadku, čo je škoda. Dve a pol hodinky by bolo optimálne. Blízka hranica s Arménskom dáva tomuto miestu napätie a osamelosť. Staručké kostolíky a prastará mešita mali svoje úžasné čaro. Roklina s riekou Arpacay je drsná. V strede riečky je nepreniknuteľná hranica do Arménska. Mešita s minaretom, ktorý vyzerá ako stará továreň je na pohľad odpudzujúca. Ale interiér s pohľadom do rokliny vyrazil dych. Fakt milo prekvapila.
Naxçıvan
Ráno okolo siedmej sme sa rýchlo naraňajkovali a ponáhľali na neďalekú autobusovú stanicu. Deň vopred sme si zjednali lístky na malý autobus do Iğdır, kde treba prestúpiť do Naxçıvanu. Aj tu úplne na východe Turecka milo prekvapila rozsiahla výstavba širokých a pohodlných autostrád. Žiaľ cesta nebola celá hotová, ale vo výstavbe... tak sme si užili vo veľkej rýchlosti aj rozbitú starú cestu (odvaha vodičovi nechýbala, cesta bola čistá katastrofa). V Iğdıre sme dve hodinky čakali na prípoj do Naxçıvanu. Dalo sa tam výborne najesť v neďalekej reštaurácii. Na záver pečený puding bol famózny.
Hranice do Azerbajdžanu boli pomalé a nekonečné. Pohľad na neďaleký zasnežený biblický Ararat (5137mnm) mi spríjemňuje čakanie. Je nádherné, že som sa dostal až sem. Dve a pol hodinky čakania... už sme si odvykli na prehliadky, pasy, víza, všetečných colníkov a zvedavých „pasovákov“... Všetci však boli veľmi milí a vítali nás v Azerbajdžane. Zamenili sme si miestne Manaty u priekupníkov a pokračovali sme v ceste do „hlavného mesta“ provincie Naxçıvan.
Pekné mesto, ubytovali sme sa v hoteli hneď na autobusovej stanici. Všade čisto a skoro ľudoprázdno. Nad mestom je dominantný obrovský a rozsiahly pamätník s obrovskou vlajúcou zástavou. Mám pocit, že mesto je takou malou výkladnou skriňou provincie. Všetko takmer dokonalé. Aby mesto „skrášlili“ tak postavili nekonečné múry popri ceste tak, aby zakryli chatrče za ním. V múre len každých 10-15 metrov vstupné dvere.
Na druhý deň ideme na „azerbajdžanské Machu Picchu.“ Je to miestna topka, treba to vidieť. Malý rozheganý autobus nás v tlačenici dovezie do cieľa. Veľmi milý ujo šofér nás vyviezol až priamo ku vstupu, nadiktoval nám spiatočné spojenie a odišiel. Alinja (Alinka) pevnosť je vysoko v skalách. Vedie tam nádherné nekonečné schodisko v skalách, cez dve brány. Výstup dá trošku zabrať v tom teple, ale výhľad a zážitok je úžasný. V celom areáli sme sami. Ani jediného človeka sme nestretli. Podoba s Machu Picchu je zarážajúca. Po návrate ešte prehliadka mesta a výhľady z pamätníka nad mestom.
Doğubayazıt
Ráno vyrážame autobusom späť do Turecka. Opäť nekonečná hranica, pohľad na krásny Ararat a do Iğdıru. Prestupujeme na bus do Doğubayazıtu. V Doğubayazıte už cítiť v meste napätie. Na cestách ťažká vojenská technika s nápisom Polis. Dolmušom sme sa dostali k cieľu. İshak Paşa Sarayı je pekne zachovalý palác vysoko nad mestom. Z mešity nad palácom je krásny výhľad. Interiér paláca je bez vybavenia, ale určite to stojí za návštevu. Videli sme prvých turistov.
Van a jazero Van
Navečer sme dorazili do Vanu. Neodhadol som, že mesto je také veľké. Prestal v Turecku na týždeň fungovať Booking. Naveľa sme našli ubytovanie, lebo mesto bolo plné dovolenkujúcich Iráncov. Jazero Van je nádherné. Leží vo výške 1640 mnm. Na pohľad pôsobí ako more. Vo Vane sme nenašli žiadnu možnosť, ako sa plaviť po jazere. Je tu za mestom pekná zrúcanina hradu, s nádherným výhľadom. Pod hradom je moderné múzeum fantasticky postavené a vybavené. Krajšie a modernejšie som ešte nenavštívil. Požičali sme si auto a po ceste sme sa zastavili v mestečku Gevaş, odkiaľ sa plavia lode na ostrov Akdamar Adası, kde sa nachádza úplne zachovalý arménsky kostolík z roku 915. Jazero, ostrov, história a príroda, no proste nádhera. Na ostrove sme videli aj suchozemské korytnačky. Voda v jazere Van nemá odtok, preto sa stráca len odparovaním. Je silno mineralizovaná a mierne slaná, ale žijú v nej ryby.
Na opačnom konci jazera Van je mestečko Tatvan, a nad mestom obrovská vyhasnutá sopka Nemrut. V kráteri je niekoľko menších jazier. Dá sa tam aj prísť autom, tak sme to využili a pozreli do „kuchyne“ sopky. Zalesnený kráter s jazierkami je fakt pôsobivý. Žiaľ zostalo nám málo času, večer nám letí lietadlo do Adany. Nestihli sme toho veľa preskúmať v sopke.
Z malého letiska vo Vane večer o siedmej odlietame k Stredozemnému moru do Adany. Lietadlo bolo drahšie asi len o 15 € od autobusu. Dvanásť hodín nočným autobusom, alebo 45 minút lietadlom.
Let bol úplne v pohode. Pred letiskom v Adane stál autobus a asi za dve hodinky sme v Mersine.
Mersin
Tu sa máme stretnúť s priateľmi, ktorí pokračujú s nami ďalej. Na hoteli sme sa zvítali. Na druhý deň po skvelých raňajkách, ktoré trvali hádam dve hodiny ideme k moru. Mersin je veľké moderné mesto. Dá sa tu potúlať, turistov je veľmi málo.
Akdeniz – Kiz Kalesi
Z Mersinu sme dolmušmi a miestnou dopravou prišli do mestečka Akdeniz. Milé malé prímorské mesto, s málo turistami mimo Turecka. Obľúbené letovisko domácich. Ubytovanie za pár peňazí aj s raňajkami, kúsoček od pláže. Asi kilometer od brehu sa nad morom vznáša na skalnom ostrovčeku pevnosť. Je na ňu čarokrásny pohľad, v noci ju trošku gýčovito osvetľujú farebnými svetlami. Dá sa na ňu dostať loďou, ale zdatnejší plavec to aj prepláva, tak ako my.
Vstupné je pár TL a stojí za návštevu. V meste sú aj zrúcaniny hradu, ktoré sú tiež pekne fotogenické. Dá sa tu dobre a lacno najesť, vidno že sem turisti mimo domácich veľmi nezablúdia. Pár kilometrov od Akdeniz sú jaskyne Nebo-peklo, ktoré sú žiaľ v čase mojej návštevy zatvorené. Veľmi ma to mrzí, lebo podľa fotografií sú nádherné. Otvorené sú však jaskyne hneď vedľa, kde sa dá zostúpiť točitým schodiskom do podzemia, v ktorých je však teplo a na môj vkus dusno. Vraj sa tu liečia dýchacie ťažkosti a astma.
Anamur
Autobusmi sa dostávame do mestečka Anamur, kde sa ubytujeme. Je to tu trochu komplikované, tiež sa sem zahraniční turisti veľmi nehrnú. Neďaleko je krásne antické mesto Anamurium, so zrúcaninami a nádhernou kamienkovou plážou bez civilizácie. miesto pokoja a kľudu, fakt malý zázrak. Neďaleko mesta je Mamure Kalesi, pekný stredoveký hrad na pobreží. Je síce v rekonštrukcii, ale dobrý ujo vrátnik nás previedol po časti hradu a boli sme veľmi spokojní.
Side
Samozrejme miestnou dopravou sa dostávame do veľkého letoviska Side. Bus ide do mesta Manavgat, kde sa taxi dostaneme do Side. Vychytené turistické letovisko nás vôbec neoslovilo. Toto predsa nie je Turecko. Domáci protivní ako čert, všade samí turisti z Ruska či Nemecka. Ťažko sme si našli ubytovanie v druhotriednom hotelíku, ktorý vlastnia veľmi príjemní ľudia. V tomto prípade ubytovanie veľmi milo prekvapilo. V pohode strava aj ústretovosť. Pekné antické ruiny, amfiteáter, staré mesto. Blíži sa koniec cesty a treba sa nám presunúť do Antalye, odkiaľ odlietame.
Antalya
S domácimi sme si dohodli odvoz smer Antalya. Na okraji mesta je antické historické mesto Perge, ktoré určite chceme navštíviť. Tu už cítiť blízkosť turizmu. Na Turecko neskutočne vysoké vstupné 7€ celkom prekvapí. Areál je však nádherný. Privezú sem autobus turistov, ktorý majú hodinku – dve na prehliadku, čo však určite nestačí. My sme sa tu túlali minimálne päť hodín. Hneď vedľa mesta je celkom pekne zachovaný hipodróm a starobylý amfiteáter. Po prehliadke mesta sme sa dostali na hlavnú cestu, odkiaľ jazdí električka do centra. Kúpa cestovného lístka je trošku komplikovaná, ale domáci nám poradili a tak sme to zvládli. V meste sme sa ubytovali a hurá k moru. Mesto je na vysokej skale na pobreží, preto prísť k pláži je príjemná asi 4km prechádzka. Pláž na západnej strane je príjemná verejná kamienková aj so sociálnym zariadením. Samotné staré mesto je veľmi pekné a pohodové. Pre nákup korenia a podobne navrhujem zájsť mimo starého mesta, kde sú ceny desaťnásobne nižšie. (v starom meste 100g korenia 30TL, v novom meste mimo turistov 3 TL, čo je celkom rozdiel).
Na/z letiska je možnosť dopravy aj električkou, čo je super. Na náš ranný odlet sme však museli použiť taxi za asi 40 TL. Veľmi odporúčam Antalyu na príjemný predĺžený víkendový pobyt za kúpaním, históriou či nákupom. Mňa Antalya veľmi milo prekvapila.
Moje skúsenosti:
Info o krajine: Čerpám z internetu a cestovateľských príručiek Lonely Planet alebo Rough Guides, ktoré som si veľmi obľúbil pri plánovaní ciest. Sú tam super triky a nápady pri cestovaní danou krajinou. Sú trošku väčšou investíciou cca 20-30€ ale určite pomôžu. Nepoliehajte sa na ceny tam uvádzané, zo skúseností viem, že sú ozaj len informatívne....
Letenky: Mne sa osvedčili Turkishairlines www.turkishairlines.com sú pohodlné, lacné a neplatíte za batožinu ako u lacnejších aerolínii. Pri plánovaní cesty použite letenku multi-city, kde výsledná letenka je lacnejšia. Vždy je tam aj občerstvenie a nápoje, čo mne vyhovuje. Ak je dôležitý rozpočet, treba sa s tým trošku pohrať a preklikať si lacnejšie lety. Osobne uprednostňujem dlhší prestup, aspoň je istota, že vaša batožina určite prestúpi s vami. Myslím že Istanbul je dosť veľké letisko, aby stačil prestup 45 min. Navrhujem aspoň dve hodiny.
Lístky na vlak som kupoval u predajcu cez internet, nie cez TCDD https://ebilet.tcddtasimacilik.gov.tr preto, lebo lístky sú veľmi skoro vypredané a je problém ich zohnať. Tento predajca bol slušný a vybavil všetko podľa dohody: Yesim [email protected]
Doprava: dolmuš, autobus, lietadlo: https://www.obilet.com pomôže okrem dolmušu na všetko
Pre ubytovanie po Turecku som používal aplikáciu v mobile:
otelz.com alebo klasický Booking...
Internet: Na východnom Turecku bol problém s dátovou SIM, nakoniec sa nám po hodine podarilo kúpiť v Turkcell. Ako radu ponúkam link: https://www.cestolino.cz/pruvodce/turecko/internet-v-turecku/ hotely štandardne poskytujú WIFI pripojenie, kvalita veľmi vrtkavá.
Pre leteckú dopravu pomôcka, kam všade sa lieta: https://letiska.svetom.sk/turecko/
Môj obľúbený link pre kurzy valút, z akejkoľvek na akúkoľvek aj v histórii niekoľkých rokov: https://www1.oanda.com/currency/converter/
Doprava a strava sú v Turecku lacné a bezproblémové. Ubytovanie je drahšie, treba hľadať a skúšať. Vždy si pri hľadaní ubytovania pozrite izbu. Mimo sezóny určite zjednávajte, funguje to. Ubytovanie s raňajkami nikdy nesklamalo, raňajky boli takmer vždy super.
Peniaze: mal som aj hotovosť aj kartu. V letoviskách, kde sú turisti ATM s prirážkou asi 20TL. Mimo turistov bol ATM bez poplatkov, ako všade inde vo svete. Platba kartou v obchodoch bez problémov, trhy, tržnice a pouličné predajne jedla len v hotovosti.
Ubytovanie Naxçıvan: pri autobusovej stanici je hotel, odporúčam. Raňajky komické a úbohé, ostatné jedlo počas dňa v pohode a chutné. Navrhujem výmenu peňazí na hranici u „veksláka,“ kurz si preverte vopred. Platba kartou v obchode bez problémov.
Víza Azerbajdžan cena asi 20 € : https://evisa.gov.az/en
Doprava po Naxcivane dolmušmi a busmi, celkom v pohode.
Celkový rozpočet na osobu aj s letenkou, ubytovaním, stravou, vízami a vstupným do pamiatok je na 15 dní asi 700 €. (1€ asi 6,5TL). Najväčšou položkou je jednoznačne ubytovanie. V sezóne júl – august je ubytovanie ešte drahšie.
