Rodák z Liptova, momentálne žijúci v Trnave Vlado Chrapčiak je z hľadiska životnej energie obdivuhodný človek. Nerieši kolónku „vek“ v dokladoch a svojimi výkonmi a odhodlaním môže inšpirovať mladšie i staršie ročníky. Vo veku 62 rokov prešiel za 183 dní Pacifickú hrebeňovku (Pacific Crest Trail) a práve preto som Vlada trochu vyspovedal.
Ahoj Vlado, ty si už penzista, no napriek tomu, či možno skôr práve preto si vyrazil na Pacifickú hrebeňovku do USA. Čo predchádzalo tvojmu rozhodnutiu?
O PCT som čítal nejaké články, videl krásne fotografie. A posledný impulz bol film Divočina. Keď to dala narkomanka Cheryl bez turistických skúseností, tak to musím dať aj ja!!!
Keď sme sa rozprávali, vravel si, že práve kvôli PCT si išiel do predčasného dôchodku... :)
Áno, treba ísť, kým je ešte dosť síl.
Spomenul si, že jednou z tvojich motivácií bolo kniha Divočina od Cheryl Strayed. Ako dlho si sa pripravoval na PCT ty?
Na vlastné PCT som sa pripravoval asi rok. Turistickú kondičku a skúsenosti som zbieral viac ako 50 rokov.
Vyrazil si sám alebo si mal spoločnosť?
Zo Slovenska som išiel sám. Pacifická hrebeňovka je veľmi populárna a chodí tam veľa ľudí. V roku 2018 to na PCT vyzeralo ako na korze – veľmi veľa ľudí. Nebol problém mať spoločnosť. Každý išiel svojím tempom, robil si prestávky podľa seba. Stretávali sme sa pri vode a potom večer v tábore.
Väčšina hikerov predtým ako vyrazí na trasu dáva mimoriadny dôraz na výstroj, aby bola čo najľahšia. Veľa času venujú nákupu a výberu spacákov, stanov atď... Bol to aj tvoj prípad alebo aký postup si zvolil ty?
Ja som si zobral to, čo som používal na Slovensku. Jediné, čo som si kúpil, bol filter na vodu. Na PCT som zistil, že moje veci sú dobré, ale ťažké. Preto som si v športovom obchode REI kúpil ultraľahký stan, nový batoh (batoh Husky sa začal párať) a ultraľahké obaly na oblečenie. A v USA som ešte kúpil aj medvedí kanister, ktorý na Slovensku nedostať. Hikeri navyše neniesli všetko so sebou, posielali si to na pošty/hotely po trase. Ja som si to všetko niesol od Mexika po Kanadu.
Ak si chcete vypočuť Vladove rozprávanie o jeho prechode PCT naživo, 14. marca organizujeme s Vladom besedu pod hlavičkou Dobrodruh.sk: Dôchodca z Liptova prešiel sám Pacific Crest Trail.
Koľko si investoval do nového stanu a batoha?
Dohromady som za ne zaplatil približne 700 dolárov. No váha touto výmenou išla dolu o štyri kilá. Čo bolo na tak dlhej trase veľmi cítiť.
Ak sme už pri váhe, koľko si niesol na chrbte?
Zo začiatku to bolo približne 22 až 24 kíl aj s jedlom a vodou. To som mal ešte starý stan a aj batoh. A navyše som išiel cez suché oblasti, ako napríklad Mohavská púšť, kde som musel mať dostatočné zásoby vody. Niekedy až štyri litre. Neskôr, keď som vymenil stan a batoh za lahšie a navyše som sa pohyboval v oblastiach, kde mi stačil do zásoby jeden liter vody, hmotnosť batoha klesla na približne 16 až 20 kíl.
Vydať sa v tvojom veku na takúto výpravu je na naše pomery obdivuhodný kúsok. Väčšina našich ľudí v penzijnom veku už akoby zložila zbrane a svoj život už iba dožíva. Aký je na toto tvoj názor?
Aj na Slovensku poznám ľudí, ktorí majú aj vo vyššom veku vynikajúcu kondíciu. Poznám pár „starčekov“, ktorí aj vo veku 80 a viac rokov prešli Trnavskú 100ku (100 km nonstop).
Celá Pacifická hrebeňovka meria približne 4 200 kilometrov od hranice Mexika až po Kanadu. Zrejme najzložitejšia časť trasy je pohorie Sierra Nevada (High Sierra), ktoré je problematické najmä kvôli snehu. Viem, že aj ty si tu mal problém a túto časť trasy si vynechal.
Pred High Sierra sme diskutovali ako ďalej. Mladí nadupanci to prešli aj po vysokom snehu. Časť sa presunula do Sierra City a pokračovala na sever a potom sa vrátila a dokončila Sierru. A tretia skupina išla až do Ashlandu a odtiaľ na juh až kým neprešli Sierru a potom sa vrátili do Ashlandu a pokračovali na sever. Ja som veľmi chcel navštíviť Yosemite Valley s chýrnymi žulovými stenami. Strávil som tam týždeň a potom ešte týždeň v údoliach okolo North Kennedy Meadows. Teda časť High Sierry som úplne vynechal a po PCT som pokračoval od Echo Lake (blízko South Lake Tahoe).
Spomínal si, že podobný problém si mal na trase aj na úplnom závere na severe...
To bola úplne iná situácia. Na severe Washingtonu bolo niekoľko veľkých požiarov. Po PCT sa nedalo ísť, bolo treba použiť obchádzky. Ja som sa presunul cez Everett a Vancouver do Manning parku a koniec PCT som prešiel 2-krát.
Mnoho hikerov, keď musia vynechať z nejakých dôvodov istú časť cesty postupujú tak, že sa sem vrátia neskôr a trasu prejdú dodatočne. Aký bol tvoj postup?
Ja som namiesto High Sierra bol v Yosemite Valley a v údoliach okolo North Kennedy Meadows. Požiare sa nedajú prejsť, len obísť. Američania majú možnosť si prejsť miesta požiarov o rok-dva. Jeden kamarát z Portlandu sa jednoducho vrátil domov a povedal, že severný Washington si prejde na budúci rok.
Vieš teda určiť, koľko kilometrov si prešiel konkrétne na samotnej Pacifickej hrebeňovke a zhruba koľko si musel kvôli nepredvídaným okolnostiam vynechať?
V High Sierra som vynechal asi 300 km, na severe Washingtonu 160 km. Zato som si pridal kilometre v Yosemite Valley a North Kennedy Meadows.
Vlado, ide o fantastický výkon. Aj z hľadiska tvojho veku. Ale v Amerike je zrejme všetko inak. Starší ľudia na penzii využívajú možnosť, že majú zrazu pokoj od práce a stresu a začínajú akoby druhý život. Stretával si aj na PCT vekovo starších hikerov?
Áno, boli tam aj starší. Celú PCT išli najstarší okolo 65 rokov. A stretol som aj starších, okolo 70, tí však išli len časti. Dokonca aj staršie dámy. Stretol som tam jednu roztomilú babičku s manželom a tí si doslova vychutnávali pobyt v prírode. Starší hikeri si PCT vyslovene užívali. Pohodička, žiadne ponáhľanie sa. Mladí sa podstatne viac ponáhľali. Majú menej času a peňazí...
V čom je podľa teba hlavný rozdiel medzi našou kultúrou a možnosťami v porovnaní s možnosťami a kultúrou dajme tomu v USA?
Americký životný štýl je založený na úspechu. Musíš makať, aby si bol úspešný, zarobil peniaze a až keď si starý, môžeš si plniť svoje sny a užívať si svet. Videl som hodne harlejákov – všetko starí a pupkatí chlapi, ktorí so vozili po vyhliadkových trasách na svojich nablískaných Harley Davidson...
Máš nejaké heslo alebo názor, ktorým si sa celý život riadil? Alebo inak, čo poznačilo tvoj život do tej miery, že ho žiješ takto aktívne?
Nás nemôže nikto nikdy ničím nikde nijako naštvať! Nazdar!
Zažil si určite veľa zaujímavých zážitkov...
Za polroka pri takej vzdialenosti je obrovský kopec zážitkov. V Yosemity Valley som navštívil múzeum indiánskej dediny. Sprievodcov tam robili Indiáni. Jeden z nich sa ma v rozhovore opýtal, odkiaľ som. Odpovedal som „zo Slovenska“ a jemu hneď zažiarili oči „ááááááááá fujara!!!!“. To som zas ja vyvalil oči „odkiaľ to vieš?“. Odpoveď bola jednoduchá „zaujímam sa o ľudovú hudbu rôznych národov“.
Veľa ľudí zaujíma, koľko treba našetriť, aby mohli vyraziť na takéto dobrodružstvo...
Ja osobne som minul za celý môj výlet, ktorý trval 196 dní približne 12 000 dolárov aj s výbavou. USA ani Kanada nie sú pre našinca lacné krajiny. V tom je však zarátaný aj môj týždenný pobyt v nie lacnom Vancouveri. Tak isto, počas cesty som prespával aj v hoteloch a penziónoch ak bola tá možnosť. Nespával som výlučne pod holým nebom. Ako penzista som si išiel tento výlet užiť, prežiť naplno, nikam som sa neponáhľal. Ale samozrejme, dá sa to urobiť aj oveľa lacnejšie. Napríklad mladí Američania, ktorí nepotrebujú letenku, dokážu za štyri mesiace urobiť celú trasu s rozpočtom približne 3500 dolárov. Spávajú v stane, varia si sami, nahodia rýchlejšie tempo, čiže strávia na trase kratší čas.
Tvoj odkaz pre čitateľov Dobrodruh.sk...
Nebojte sa niekam vyraziť. Jeden Moravák hovoril: „Prondem prondem, neprondem neprondem“. A treba mať vždy nadhľad, nerobiť tragédiu z problémov. Veľkosť problému závisí na uhle pohľadu. Pokiaľ nejde o život, ide o h...
Vlado Chrapčiak sa turistike venuje viac ako 50 rokov. Postupne prešiel všetky slovenské pohoria a absolvoval i najdlhšiu turistickú trasu na Slovensku – Cestu hrdinov SNP. Láska k horám ho však zaviala aj tisíce kilometrov od rodného kraja. Navštívil Kaukaz (Elbrus a okolie), Ťan Šan (Chang Tengri), Alpy (Mont Blanc, Matterhorn a ďalšie 4-tisícky či ferraty v Rakúsku), Himaláje (trek do Base campu pod Everestom), Afriku (Mt. Kenya, Kilimanjaro) aj Nový Zéland. Okrem turistiky rád lyžuje, bežkuje, lezie na skaly i ľadové steny.
Prečítajte si niekoľko ďalších zaujímavých rozhovorov na Dobrodruh.sk:
- prvý Slovák, čo prešiel Pacifickú hrebeňovku: Miloslav Daníšek: Prvý Slovák, ktorý prešiel pešo 4280 km dlhý Pacific Crest Trail
- mladá Češka prešla sama PCT: Monika prešla sama za päť mesiacov Pacifickú hrebeňovku dlhú 4300 kilometrov!
- o prvom Slovákovi, čo prešiel Karpatský oblúk: Sveťo Krno: Cestovanie mi pripomína víno. Treba si ho vychutnať a nie piť na ex.
- s Radkom Jarošom, prvým Čechom ktorý zdolal celú Korunu Himalájí: Horolezectvo je o slobode, preto som začal liezť
- s tatranských horským nosičom Maťom Maličkým: Slováci len plávajú ako zdochnuté ryby po rieke zvanej Európska únia
- s Petrom Beckom Ondrejovičom, legendou slovenského expedičného cestovania: Ako sa dobrodruh z Beckova stal priekopníkom expedičného cestovania
- s Marekom Slobodníkom z partie trabanťákov: Motorkár Marek Slobodník s prezývkou: K.kot drevený, plechom pobitý
- o tom, ako dvaja bracháči prekonali na bicykloch samých seba: Dvaja bratia prešli bicyklom cez Tadžikistan a Kirgizsko ťažkou cestou
