Režisér, moderátor a fanúšik outdoor športov Víťazoslav Chrappa dlhodobo pôsobí v médiách ako televízny športový moderátor. Pred nedávnom nakrútil svoj celovečerný dokumentárny debut Via Slovakia. Príbeh Slavomíra Duchoviča, ktorý prešiel najdlhšiu turistickú trasu u nás, vyše 1870 km po hraniciach Slovenska. Navyše, Viťo je vášnivým športovcom, cestovateľom a muzikantom. So svojou kapelou Červený Bicykel napísal aj titulnú pieseň práve k filmu Via Slovakia s názvom "Pútnik". Skladba je o silnom prepojení priateľstva a slovenskej prírody a má ambíciu sa stať turistickou hymnou. Film Via Slovakia prichádza práve v týchto dňoch do slovenských kín a pri tej príležitosti je tu rozhovor s jeho režisérom Viťom Chrappom.
Ahoj Viťo, ako si sa zoznámil so Slavom?
Ahoj. So Slavom som sa zoznámil cez nášho spoločného známeho z televízie, ktorý mi povedal o bláznovi, ktorý sa raz odhodlal prejsť cestu Via Slovakia, vedúcu okolo Slovenska. Tak som sa dozvedel, že takáto magistrála existuje, a že má 1870 kilometrov. Tým, že sa venujem turistike a chodím do prírody, vedel som oceniť, čo je to za výkon.
Čo bolo ďalej?
Prišla ponuka, aby som z toho urobil televíznu sériu, ale potom do toho vstúpil producent Peter Nevedal z FilmWorx, ktorý povedal, aby sme namiesto toho nakrútili film – pretože takáto silná téma s takýmto zaujímavým hrdinom si to zaslúži. Nikdy predtým som dokumentárny film nerobil, takže to pre mňa bola obrovská výzva, ale okamžite som do nej šiel všetkými desiatimi.
Čím ťa Slavo zaujal? Ako vznikol námet filmu?
Pôvodným zámerom bolo zobraziť trasu Via Slovakia, ktorá vedie po slovenských hraniciach, očami Slava. Natočiť jeho putovanie pohraničím, stretnutia s ľuďmi, krásne pamiatky. Ale keď sme sa bližšie zoznámili, vyplávala na povrch jeho bujará minulosť aj s tým jeho drogovým extempore a jeho excentrický životný štýl. Vďaka tomu nie je Via Slovakia iba o šliapaní a peknej prírode, ale je v nej zobrazený aj Slavov príbeh, jeho minulosť, a motivácia ukázať ľuďom, že aj z takéhoto bahna sa dá vyhrabať.
Aké boli tvoje doterajšie skúsenosti s turistikou? Trénoval si pred nakrúcaním?
Nijak špeciálne som sa nepripravoval, pretože sa športu venujem celý život – či už to bolo karate alebo rôzne všetky možné outdoorové športy cez cyklistiku, korčule, beh, vodné športy, turistika. Myslím, že som bol kondične dobre pripravený, ale museli sme rozmýšľať viac produkčne, keďže v batohu sme okrem jedla, vody, a spacákov niesli aj techniku.
Kto mal na starosti tie krásne zábery, ktoré máme možnosť vidieť vo filme?
Kameraman Tomáš Bartaloš. Spoločne sme sa dobre pripravili, keďže aj on je športovec a turista, a myslím si, že sme to bez problémov zvládli. Ale boli tam pasáže kde sme sa naozaj zapotili. Ale skôr to bolo náročné z režisérskeho hľadiska, aby sme zachytili všetky podstatné veci, ktoré sa na tej ceste udejú. Myslím si, že sa nám to podarilo a že v tom filme je to cítiť.
Ako prebiehalo nakrúcanie? Ako ste to mali vymyslené?
Vopred sme boli dohodnutí, ako budeme nakrúcať, pretože sme pri Slavovi nemohli byť nonstop. Dohodli sme sa, že Slavo bude točiť na najnovší iPhone, ktorý točí naozaj plnohodnotné 4k zábery. Trochu som sa obával, ako to bude vyzerať v kombinácii s dronom a kamerou, ale myslím, že sa nám to podarilo krásne skĺbiť.
Takže Slavo nakrúcal aj sám seba vo chvíľach, keď putoval sám?
Áno. Som mimoriadne rád, že nám Slavo doplnil materiál z dní, kedy sme nemohli byť s ním, a mali sme poskladanú celú tú mozaiku toho príbehu a mohli sme si vyberať, pretože bolo z čoho. V médiách sa pohybujem už viac než 15 rokov, nakrúcam v podstate celý život, takže som sa toho v zásade nejak nebál. Je to síce môj režijný debut, ale v zásade som sa neocitol v nejakej úplne novej situácii. To možno skôr potom v postprodukcii v strižni.
Časť cesty ste so Slavom absolvovali spoločne. Čo bolo pre teba najsilnejším zážitkom?
Keď Slavo zoskočil z lietadla, ja som tam nebol, pretože pre viac ľudí už kapacita v lietadle nebola, ale mám jeden zoskok za sebou a viem, čo Slavo prežíval. Ten voľný pád je nenahraditeľný. Ten pocit, keď sa človek rúti 200km v hodine strmhlav dole je neuveriteľný, je to jeden z najsilnejších adrenalínových zážitkov, ktoré si človek môže dopriať.
Spomeň ešte niečo...
Pred týmto filmom som nikdy nebol na Gerlachovskom štíte. Hoci do Tatier chodím často, tento štít mi chýbal, a som preto rád, že sme to absolvovali spolu ťažkou horolezeckou Martinovou cestou s Martinom Murárom, skvelým horským vodcom. Boli tam prvky lezenia, chytila nás búrka, a myslím, že tam sme cítili naozajstný dotyk prírody, a to, že sa nám podarilo niečo mimoriadne.
Počas cesty si ty sám prežíval veľmi zložité životné obdobie. Pomohlo ti nakrúcanie ho prekonať?
Tak, ako bol pre Slava tento film a celá tá chôdza očista, tak pre mňa to platilo možno aj dvojnásobne. Slavo musel cestu absolvovať fyzicky, a ja som to zase musel absolvovať duševne, pretože som sa v tom období práve rozvádzal, čo nie je pre nikoho príjemná situácia. Neexistuje vzorec, ako sa k tomu postaviť, a je na každom, ako sa stým popasuje. Ja som mal ohromná šťastie, že Via Slovakia je kombinácia pohybu, priateľstva a krásnej prírody, čo sú pre mňa tie najlepšie lieky, aké som v tom období mohol dostať. Bol to naozaj jeden z veľmi silných, intenzívnych životných zážitkov, nikdy na to nezabudnem a budem za to do smrti vďačný.
Čo by tento film mal povedať divákovi?
Tento film sme robili z niekoľkých dôvodov. Chceli sme ukázať menej známe časti Slovenska, a poukázať nato, že je tu nová najdlhšia trasa, ktorá ponúka úžasné prírodné miesta, ako je Dunaj od Komárna až po Štúrovo, Gemer, hrad Šomoška, alebo Tokaj či Poloniny, kam veľa ľudí nechodí, čo je škoda. Chceli sme ľuďom ukázať skryté klenoty v pohraničí, a podporiť miestnych ľudí a turizmus v tej lokalite.
Vnímam to tak, že pridanou hodnotou filmu je Slavov príbeh...
Áno, určite. Pridanou hodnotou filmu je Slavov príbeh, kde ukazujeme, ako sa dá z ťažkej životnej situácie dostať aj prostredníctvom pohybu a prírody.
Chceli sme ukázať, že vždy je cesta von, a toto je jedna z tých najlepších.
Slovensko momentálne tiež zažíva ťažké časy, takže sme ho chceli pozdvihnúť a povzbudiť ľudí, aby neriešili až tak politiku, a vnímali Slovensko predovšetkým cez svoje korene, ako svoju vlasť. Slovensko je nádherná krajina, kde na malom území môžete zažiť neskutočné množstvo vecí. Vážme si toho.