Taliansko, to predsa nie je len krajina, to je životný štýl. Vysedávanie na teraskách krčiem s aperitívom, opratá bielizeň natiahnutá cez balkóny na šnúre a všadeprítomní pouliční speváci. Taliansko na svojom území má najviac pamiatok UNESCO v prepočte na rozlohu na svete a je treťou najnavštevovanejšou krajinou v Európe. Výhodou je, že sa sem dá v ktorúkoľvek ročnú dobu, cez zimu do alpských stredísk, alebo sa ohriať na juh, kde prakticky nikdy nemrzne, v lete k azúrovým plážam, ktoré sú slnkom zaliate a počas všetkých štyroch období za kultúrou.
Kampánia je jedna z provincií na juhu Talianska, jeho centrum je v Neapole, nájdeme tu aj staré Pompeje, v lete sa môžeme prísť okúpať na mimoriadne obľúbené Amalfi, alebo Capri. Neapol sa od severného Talianska zásadne líši, k tomuto poviem iba to, že viacerí politici, ktorí presadzujú osamostatnenie severnej časti s obľubou tvrdia, že Afrika začína za riekou Pád, maximálne za Rímom. Obyvateľom Kampánie v žilách prúdi južanská krv, sú to horúce hlavy a zmysel pre poriadok nie úplne tak vždy majú. Veď ale sme predsa v Taliansku.
NEAPOL
Dôležitý prístav, pôvod chrumkavej talianskej pizzy, ale aj alternatívna pouličná kultúra a svojský spôsob života, to je Neapol. Bude prvým miestom, ktoré po výstupe z lietadla uvidíte a bola by škoda v ňom aspoň pár dní neostať. Z letiska sa do mesta dostanete autobusom, ten zastavuje v prístave aj na hlavnej stanici, slúži teda aj tranzitným cestujúcim. Ubytovať by ste sa mali niekde v historickom centre mesta, alebo španielskej štvrti, určite sa vyhnite ubytovaní pri hlavnej stanici, pri ktorej stojí celé bezdomovecké mestečko.
Castel Nuovo
Svoju cestu môžete začať v prístave, kde stojí Castel Nuovo, v preklade Nový hrad. Postavený bol na konci 13. storočia a slúžil ako kráľovské sídlo kráľov Z Neapolu, Aragónska a Španielska až do roku 1815. Hrad sa skladá z piatich okrúhlych veží, ktoré sú spojené hrubými múrmi. Zvláštnosťou môže byť, že má lichobežníkový základ, chránený je morom a umelo vybudovanou vodnou priekopou.
Teatro di San Carlo a Palazzo Reale
Kúsok od hradu sa nachádza Teatro di San Carlo, najstaršia nepretržito prevádzkovaná operná budova nielen v Taliansku, ale aj na svete. Bolo otvorené dokonca 40 rokov pred slávnejším operným domom, La Scala v Miláne. Dovnútra sa môžete dostať dvomi spôsobmi, buďto si zaplatíte lístok na predstavenie, alebo len vstupenku na prehliadku, keď sa nehrá. Opera stojí na námestí Piazza del Plebiscito hneď vedľa kráľovského paláca. Palác sa stal neskôr sídlom dynastie Bourbonovcov, ktorí vládli Neapolskému a Sicílskemu kráľovstvu až do roku 1861, kedy bolo Taliansko zjednotené.
Quartieri Spagnoli
Z námestia pred kráľovským palácom vychádza hlavná trieda, Via Toledo. Stanica metra Toledo ktorá je priamo na tejto ulici patrí medzi tie najkrajšie v Európe. Na tejto ulici tiež nájdeme Galériu Umberta I., ktorá má byť kópiu slávnejšej galérie Vittorio Emanuelle II. v Miláne. Zatiaľ čo v tej milánskej sa nachádzajú luxusné značkové obchody ako Gucci, alebo Prada, táto je finančne je dostupná aj širokej verejnosti.
Castel Sant'Elmo
Za návštevu stojí aj Castel Sant´Elmo, stredoveká pevnosť, ktorá sa týči na vrchu nad mestom. Postavený bol na konci 13. storočia podobne ako Castel Nuovo. V roku 1799 poslúžila ako útočisko pronapoleonovským povstalcom proti monarchii, ktoré nemalo dlhé trvanie. Po odchode Bourbonovcov v roku 1861 slúžila ako armádne väzenie až do konca talianskej monarchie. Dnes je voľne prístupný turistom a z jeho hradieb je krásny výhľad na celé mesto.
Gastronómia
Od hradu sa vydajte späť do uličiek historického centra, kde sa určite zastavte v jednej z „tratorií“ na tú najlepšiu pizzu v celom Taliansku, „pizza Napoletana“ je známa svojimi širokými okrajmi. Originálna je pizza Marinara, alebo Margherita, pizza bolo v stredoveku jedlo nižšej vrstvy a Taliani na nej celkovo nemajú radi veľa príloh. Taliansky obed sa skladá z troch chodov, prvým je predkrm (antipasti), tým je zvyčajne ľahký šalát (Caprese, alebo Caesar). Pred jedlom vám tiež čašníci postavia na stôl tyčinky, alebo bagetky s nátierkou. Ako hlavné jedlo potom určite už vyššie spomínanú pizzu, alebo cestoviny. Hlavné suroviny talianskej kuchyne sú mozzarella, bazalka a paradajky to však pravdepodobne ani nie je potrebné predstavovať. Jedlo sa končí dezertom, tým môže byť tiramisú, alebo v Neapole obľúbené Sfogliatele, pečené plnené lístkové cesto. Po odchode z reštaurácie môžete dostať prípitok, tým môže byť napríklad ovocný likér z citrónov – Limoncello. V Taliansku je tiež bežné, že sa platí Coperto – teda stolové. Jeho výška sa pohybuje medzi dvomi a tromi eurami na osobu a je prirátané k celkovej čiastke za jedlo.
POMPEJE
Staré rímske mesto, ktoré bolo v roku 79 n. l. zničené erupciou sopky Vezuv. Z Neapola sa sem dá pohodlne dostať vlakom, k starovekým ruinám vás lepšie dopraví súkromný dopravca Circumvesuviana, ktorý má stanicu priamo pred vchodom do areálu. V Neapole potom neodchádza z hlavnej stanice, ale z vedľajšej Napoli-Garibaldi. Vlaky štátnej spoločnosti Trenitalia zastavujú iba na centrálnej stanici Pompei, odkiaľ je to k starovekému archeologickému nálezisku ešte kúsok pešou chôdzou, v Neapole však odchádzajú z hlavnej stanice. Vstup do areálu vyjde v súčasnej dobe na 16 EUR, Občania EÚ, medzi nimi teda aj Slováci, ktorí ešte nemali 25 rokov majú vstup zlacnený na dve eurá. Každú prvú nedeľu v mesiaci je vstup zadarmo. Areál už si potom môžete prejsť vlastným tempom, nie je nutné sa zdržiavať v skupine. Od novembra do marca je nálezisko otvorené od 9 do 17, od apríla do októbra potom o dve hodiny dlhšie, posledný vstup je umožnený hodinu a pol pred zatváracou dobou.
AMALFI
Obľúbené letovisko na juh od Neapola, s krásnymi plážami. V hladine čistého mora sa odrážajú vysoké hory, pobrežie v tejto časti krajiny je veľmi členité a dno ide veľmi rýchlo do hĺbky. Mestečko bolo založené v 10. storočí. V 14. storočí postihlo Amalfi zemetrasenie a väčšina sa zosunula do mora. Z Neapola pôjdete najskôr vlakom do Salerna, kde prestúpite na trajekt, ktorý vás odvezie priamo k pláži. Kvôli zložitému terénu a vulkanicky/seizmicky aktívnemu terénu nie je do letoviska natiahnutá železnica a cesta autom, či autobusom je náročná. Na mieste však divoké útesy a skaly oceníte, podobne ako tunajšie plody, citróny, z amalfijských citrónov sa podľa legendy vyrába to najlepšie Limoncello.
CAPRI
Ostrov celebrít, boháčov a romantických duší, to je vyhlásené Capri. Letoviskom bol už za čias cisára Tibériusa, ktorý tu strávil svoje posledné roky života. Ostrov ako taký nie je veľký, na dĺžku má približne 7 km a jeho šírka nie sú ani 3 km. Capri je právom považované za najkrajšie letovisko v krajine. Podľa legendy v týchto miestach Odyseus podľahol piesňam sirén. Od Neapola je ostrov vzdialený približne 50 kilometrov a z prístavu sa sem dostanete loďou. Najväčšiemu úspechu sa Capri tešilo v 50. a 60. rokoch, vtedy ho navštívil aj Frank Sinatra, ktorý mu venoval aj pieseň. V minulosti sa tu rád zdržiaval aj taliansky vodca Benito Mussolini. Dnes je víkendový dom na Capri v podstate snom každého bohatého Taliana.
