Turistické trasy spájajúce najväčšie highlighty Cerovej vrchoviny

Chodíme do prírody, aby sme sa vyhli hlučným davom. To je pravda. Chodíme do prírody, aby sme sa vyhli ľudskému spoločenstvu. To je pravda. Chodíme do prírody, aby sme boli sami so sebou. To je pravda. Vznikajú, ale cynicko-komické situácie, keď túžba po prírode prepadne tisícky ľudí, hlučný dav čaká pri vstupe do úzkej rokliny na chvíľu, kedy sa ľudské spoločenstvo vtesná do jej ústia, aby si každý s nosom v blízkosti zadnej časti tela návštevníka pred sebou, užil samotu v podobe strachu, že tomu, čo ide za ním stúpi na prsty.

Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Slovenský raj, Malá Fatra, bratislavské Malé Karpaty, kto nezažil vyššie popísané situácie, nech urýchlene navštívi tieto pohoria.

Nie je to chyba turistov, ani návštevníkov. Je to chyba zlej logistiky a nesprávne podporovaného turistického ruchu. Všimli ste si, že by na celoštátnej úrovni niekto vychvaľoval turistiku v Bielych Karpatoch, Bukovských vrchoch, Kysuckých a Oravských Beskydách, na Vtáčniku, v Burde, alebo v Cerovej vrchovine (ospravedlňujem sa, že nevymenujem všetky zabudnuté pohoria)? Nie! Ani ja som si toho nevšimol. Tak nám neostáva iné, len si vymieňať skúsenosti o návšteve tých menej exponovaných miest na Slovensku.

Cerova vrchovina

Cerovou vrchovinou, tam a späť

Ten podtitul tam a späť, nie je úplne presný. Hodil sa mi do podnadpisu, tak ho mazať nebudem. Chcem vám predstaviť cestu krížom Cerovou vrchovinu, v niekoľkých etapách. Napriek tomu, že najvyššie body sa pohybujú medzi 500 až 700 m (Karanč 728 m, Šiator 660 m, Ragáč 536 m, Veľký Bučeň 514 m), nejde o turistiku plochou nížinou s jemným prevýšením. Väčšinu ciest je možné zaradiť medzi ľahšie až mierne namáhavé. Sú úseky, ktoré sú stredne obtiažne a bezpochyby spôsobia prehĺbené dýchanie, zvýšené potenie a u väčšiny návštevníkov tiché nadávky. V podstate bežná lesná turistika.

Cerova vrchovina

Etapa I.:

Jesenské – Šírkovce – Gemerské Dechtáre – Ragáč - Hajnáčka

Pravdepodobne najmenej navštevovaný úsek Cerovej vrchoviny. V časti Jesenské – Gemerské Dechtáre predstavuje navigačný rébus. Modro značkovaný chodník sa stráca a výstup na Širkovský hrad sa po sprevádzkovaní maštalí bývalého jednotného roľníckeho družstva (JRD) zmenil. Súčasný vlastník presmeroval chodník do pravej strany cez lúky. Pod hradným vrchom sa nachádza turistický smerovník, len modré značkovanie je príliš riedke.

Širkovský hrad (tiež Kapla), pevnosť postavená niekedy v 13. storočí. Po vymretí jej dlhodobých vlastníkov Lórántffyovcov začiatkom 17. stor. vystriedala viacerých vlastníkov, ktorí sa o ňu nestarali. Zachovali sa len zvyšky valov v zalesnenom a husto zarastenom teréne.

Gemerská Dechtáre, malá dedinka, v ktorej funguje obchodík Zmiešaný tovar a pri hlavnej ceste sa nachádza studňa s pitnou vodou. Obecný úrad prevádzkuje vlastný penzión.

Ragáč, 1,4 miliónov rokov starý sopečný troskový kužel s výfukovým komínom a vulkanickou jaskyňou. Strmému výstupu sa môžete vyhnúť, stačí ho obísť po lesnej obslužnej ceste, ktorá ústi na asfaltovú cestu v smere vľavo pokračuje do Hajnáčky.

Hajnáčka, centrálne ležiaca obec v Cerovej vrchovine. Hrad Hajnáčka, Kostná dolina (paleontologické nálezisko), potraviny, obecná krčma, prevádzka pizzerie (aspoň v lete 2020), zastávka viacerých liniek autobusov. Železničná stanica leží cca 3 km od centra obce. Lepšie je voliť prístup do obce autobusovými spojmi.

  • Dĺžka etapy: cca 22 km

Cerova vrchovina

Etapa II:

Hajnáčka – Pohanský hrad – Monica – Mačacia – Šomoška, hrad, čadičový vodopád, kamenné more – Šimonova veža – Šiatorská Bukovinka

Dobre značkovaná, obľúbená turistická trasa, ktorá spája najväčšie highlighty Cerovej vrchoviny. Limitom pre jej zdolanie je len dĺžka trasy (cca 20 km), mierne trénovanému turistovi, ani deťom vo veku od 10 rokov by nemala robiť problém.

Pohanský hrad - náhorná plošina vytvorená na 4,7 miliónov rokov starom lávovom pokrove, lemovaná bazaltovými bralami čiernej farby, kamennými moriami, rozsadlinovými i medzibalvanovými jaskyňami, zvyšky opevnenia zo strednej až neskorej doby bronzovej.

Mačacia - opustený lom, jeden z najväčších na území Československa, koncom 30. rokov 20. storočia sa tu ťažilo v štyroch lomových dvoroch, pracovalo tu až 1 500 ľudí. Na stenách lomu až do výšky 10 m sú odkryté viaceré lávové prúdy, oddelené polohami lapilových tufov alebo lávových brekcií, pokrývajúce sedimentárne podložie. V odkryvoch možno pozorovať blokovú, doskovú alebo stĺpovú odlučnosť bazaltov a v nich geódy – dutinky vyplnené zeolitmi či aragonitom.

Hrad Šomoška, čadičový vodopád, kamenné more - bezpochyby najexponovanejšia časť Cerovej vrchoviny. Najmä v letnom období a cez víkendy väčší počet turistov zo stredného Slovenska a z Maďarska. Hrad Šomoška je pekne zachovaný, čiastočne obnovený stredoveký hrad. Čadičový vodopád a kamenné more sú chránené prírodné výtvory charakteristické pre vulkanickú geológiu tejto oblasti.

Šimonova veža -  vstupný areál do Cerovej vrchoviny od obce Šiatorská Bukovinka. Možnosť plateného parkovania pre autá a motorky, detské ihrisko, kryté posedenie, ohniská, v sezóne prevádzkovaný funkčný bufet.

Šiatorská Bukovinka - obec na maďarsko-slovenských hraniciach s dobrým autobusovým spojením, možnosťou stravovania. Z obce vzdialenosť do vstupného areálu do Cerovej vrchoviny (Šimonova veža) cca 2,5 km nudnej cesty po asfaltovom povrchu.

Dĺžka trasy cca 20 km

Cerova vrchovina

Etapa III

Mučín – Mučínska jaskyňa – Lipovianska rozhľadňa – Šiatorská Bukovinka

K tejto etape toho veľa nenapíšem. Prešiel som len oblasť okolo dedinky Mučín a Mučínskej jaskyne. Veľmi príjemná oblasť pripomínajúca riedkým osídlením a relatívnou opustenosťou Rumunsko. Cesta vedie po slovensko-maďarskej štátnej hranici.

Mučínska jaskyňa, podzemný priestor kopíruje 19 miliónov rokov starý zuhoľnatený strom, ktorý neskôr vyvetral. Pôvodný pravdepodobne ihličnatý strom vyvalil horúci sopečný oblak, šíriaci sa v podobe lavíny nad zemou z neďalekého vulkánu.

Dĺžka trasy cca 32 km

Cerova vrchovina

Ešte jeden bonus: Karanč

Posvätná hora pôvodných obyvateľov Palócov, stred Palóckej zeme (Palócfőld) so stromom rastúcim do neba. Vrch sa nachádza tesne za slovenskými hranicami na maďarskom území, stále súčasť Cerovej vrchoviny. Vrch často zahaľovali mraky a svojím obrysom trojvŕšia pripomínal tehotnú ženu.

Palóci, najmä pastieri koní, oviec, kôz a dobytka patrili k výborným jazdcom a najlepším husárom. Predpokladá sa, že na južné Slovensko prišli z Povolžia spolu s Hunmi a Avarmi. Po osídlení Gemera a Novohradu si zachovali vlastný jazyk, osobitné oblečenie, tance a zvyky. Muži s čiernymi odevmi pripomínali havranov, dlhé vlasy si rozdeľovali pútcom a vzadu zopínali kosteným hrebeňom. Z tváre si vytrhávali chlpy a pochovávali ich v čiernom klobúku ozdobenom kavyľom. Ženy nosili pestré kroje a organizovali život na samotách. Palócke múzeá sa nachádzajú v obci Kalonda a v maďarskej obci Balassagyarmát.

Pár postrehov nakoniec

V Cerovej vrchovine sme vyskúšali aplikáciu mapy.cz ako navigačnú pomôcku. Absolútne výborná skúsenosť.