V júli sme sa vydali na netradičný výlet. Pôvodne nápad ísť na moto-trip do Talianska s kúpaním pri mori sme okorenili ešte campingom a lezením po horách štýlom zaistenej cesty (via ferrata). Napísal som preto známemu z CK Mundo, ktoré tam organizuje výlety, a pripojili sme skupinu cca 40 dobrodruhov z Česka s Slovenska. Dve tretiny šli na turistiku, zvyšok otestovať svoje nervy na ferraty. Tu sú tri najlepšie.
Ferrata Rotwand (A/B)
Túto ferratu ľahkej obtiažnosti by som odporučil aj úplným začiatočníkom. Osvoja si techniku na trase, ktorá nie je o nič náročnejšie ako napr. výstup na Veľký či Malý Rozsutec.
Ja som skúsenejší feratista, no na Rotwande som sa nenudil. Bavili ma neskutočné výhľady na krásne špice okolitých hôr. Ako povedal Messner, “každá hora v Dolomitoch je kus umenia”. Pri odchode a pohľade z autobusu sa mi ani nechce veriť, že na špic jednej z nich som dnes vyliezol. Charakter týchto hôr je naozaj jedinečný a podľa mňa sú práve tu tie najkrajšie hory v celých Alpách.
Ak sa budete cítiť odvážne, kusok pred koncom tejto ferraty je ešte odbočka na ďalšiu ferratu Masaré obtiažnosti C, teda pre pokročilých. Tá vedie na horsku chatu Rottwandhütte a zaberie cca ešte 2 hodky.
Na ferratu sa ide z mesta Carezza al Lago. Odtial sa vyveziete lanovkou k chate Paolina a následne vás čaká pomerne dlhý a strmý 2,5 km nástup k samotnej ferrate. Suma sumárum, obe ferraty Rotwand a Masare zaberú cca 7 hodín, ak využijete lanovku, čo určite odporúčam, keďže tým ušetríte kopec síl a času potrebných na lezenie. V samotnej chate Paolina, sa dá občerstviť či doplniť zásoby tekutín po celom dni, ideálne jedným točeným miestnym špeciálom.
Ako alternatíva pre turistov je tu cesta okolo hory Rotwand s výstupom na sedlá Pas de la Coronelle (2 630 m) a Passo delle Cigolade (2 553 m).
Via ferrata delle Trincee (D) na vrchol La Mesola (2 727 m)
Bez zbytočných obkecov hneď na úvod prezradím, že toto bola absolútna topka celého tripu. Prechádza starou vojenskou cestou, ktorá bola vybudovaná ešte počas prvej svetovej vojny na presun vojakov. Toto je jedna z prvých “via ferrata” na svete, nakolko práve za účelom zjednodušenia pohybu vojakov po horách tento koncept vznikol.
Nájdete tu teda veľa pozostatkov vojenských bunkrov či 300 m dlhý tunel, cez ktorý je nutné prejsť, takže si nezabudnite baterku či čelovku. Zhruba v polke ferraty sa ocitnete na vrchole ostrého “sedla”, ktoré prekročíte a užijete si tak panoramatický výhľad na 360 stupňov okolo seba. Toto bol pre mna jeden z najlepších zážitkov na akejkoľvek ferrate, kde som kedy bol. Okrem toho je po celý čas doslova oproti výhľad na najvyššiu horu Dolomitov – ľadovec Marmolada (3343m).
Nebudem však popisovať výhľady, aj tak sa to nedá a fotiek v galérii je viac než dosť. No spomeniem pár praktických informácií. Na ferratu sa dostať od Lago di Fedaia, kde je aj parkovisko, a odtial turistickou cestou do stanice Porta Vescovo (cca 1h). Alternatíva je ísť autom či autobusom do Arabby a do stanice sa vyviesť lanovkou. Odtiaľ sledujte ukazovatele a chodťe červenou trasou, ktorá vás dovedie až pod samotnú ferratu.
Úroveň ferraty je C, teda mierne náročná. Pre tých, ktorí nemajú odložených aspoň pár ferrát nižšej úrovne, by som ju preto skor odporúčal skôr v sprievode vodcu. My sme mali dvoch a zvládli to aj úplní začiatočníci, ktorí mali skúsenosť len z predchádzajúceho dňa.
Talianske ferraty sú známe tým, že tu nie je príliš veľa kremlí (schodíky či držiaky nabité do skaly, ktoré uľahčujú lezenie). Je tu preto viacero technických pasáží, ktoré buď vyžadujú lezecké schopnosti, alebo skrátka hrubú silu, kedy sa človek vytiahne “po lane”. Určite si zoberte lezecké rukavice, inak budete mať toľko otlakov, že si tak týždeň s nikým nepodáte ruku.
Via Ferrata I Magnifici 4 (E)
Ak máte radi výzvy, toto bude niečo pre vás. Ferrata je obtiažnosti E, teda veľmi náročná. Podľa niektorých zdrojov dokonca najnáročnejšia v celých Dolomitoch. Ak nemáte odlezených aspoň niekoľko slušných Déčok, rozhodne by som sem bez skúseného sprievodcu neliezol. Technické a vysoko exponované úseky s minimom kremlí sú tu takmer po celej dĺžke.
Pre mňa osobne to bola celkom výzva, no zvládol som to a zvládli to aj všetci účastníci (ich počet sa však zredukoval tak na polovicu, zvyšok šiel na turistiku po okolí). Sú tu niektoré naozaj pozoruhodné technické trasy, ktoré ma skrátka bavili. A ten pocit, keď sme sa všetci po náročnej lezbe stretli na vrchole v chate Rifugio Baita Cuz, bol na nezaplatenie.
K ferrate je pomerne komplikovaný nástup a nie je tak ľahké ju nájsť. Najjednoduchšie asi bude dostať sa do mesta Pozza di Fassa, a tam ísť autobusom, taxíkom či peši k reštaurácii Malga al Crocifisso. Nedá sa tu parkovať a autá majú od tohto bodu zákaz, takže to tam vozidlom ani neskúšajte. Odtial je to ešte cca 500 metrov po ceste a keď uvidíte chaty, prejdete po moste a pôjdete ešte kúsok naľavo popri potoku. Tam vás už navedú nápisy “ferrata” k miestu, ktoré pripomína jaskyňu. V ňom začína ferrata, ktorá vás úžinami dostane z jaskyne zvislo von.
Celá trasa má 3 časti. Tá prvá ja ide úžinami a je pomerne náročná. Kedže nám noc pred tým pršalo, skaly boli ešte vlhké a to len náročnosti pridávalo, keďže sa človek musel pekelne sústrediť, aby mu neuletela po klzkej skale noha či ruka. Zvyšné dve časti sú až na niektoré exponovanejšie a zvislejšie miesta celkom v pohode. Na konci si môžete užiť zaslúžené pivko na horskej chate a dole sa zviezť lanovkou späť do mesta Pozza di Fassa.
Kam ďalej?
Ak ani po 3 dňoch lezenia nemáte dost, mám ešte tip na jednu ďalšiu ferratu, ktorú sme mali v pláne no nevyšla kvôli počasiu.
Je ňou ferrata Brigata Tridentina (C) na severnej stene masívu Sella k Rifugio al Pisciadu (2585m), kde vás ako bonbónik na záver bude čakať aj visutý most. Celé by to malo trvať 6,5 h s prevýšením 750 metrov.
A čo ty, poznáš zaujímavé ferraty v Dolomitoch? Napíš do komentárov.
