Život každého z nás je popretkávaný množstvom veľkých i malých udalostí, viac či menej výnimočných stretnutí. Pre talianskeho novinára Tiziana bolo jedno stretnutie v roku 1976 práve tým viac výnimočným i keď v tom čase o tom ešte netušil. „Dávaj si pozor! V roku 1993 bude vážne ohrozený tvoj život. V ten rok radšej nelietaj. Vlastne nelietaj vôbec,“ povedal mu veštec.
Tiziano sa naozaj rozhodol po celý rok 1993 nelietať. Krajiny juhovýchodnej Ázie precestoval po zemi, koľajniciach či vode. Navyše sa na každom navštívenom mieste rozhodol vyhľadať veštca, ktorého mu miestni ľudia odporučili.
Autorove postrehy z ciest a úvahy nad agresívnou modernizáciou Ázie znejú aj po takmer 30-tich rokoch nadčasovo a aktuálne. Smútok nad premenou krajín v zmysle pokroku a nad stratou tradícií stojí za zamyslenie.
„Je správne, že lovci lebiek sa vzdávajú svojich hrôzostrašných rituálov, aby sa mohli venovať nevinnému, ale rovnako neľudskému rituálu tráviť celé hodiny pred krabicou ilúzií nazývanou televízor?“
Kniha Povedal mi veštec je jednou z tých, pri ktorých sa oplatí spomaliť, zabudnúť na tie tisíce povinností, ktoré nás denne rozptyľujú a nechať sa unášať príbehmi z jednej výnimočnej cesty po Ázii.
„Cestovať je umenie. Treba ho praktizovať pomaly, oduševnene, s láskou. Uvedomil som si, že po nekonečnom cestovaní lietadlom som sa tomuto umeniu odnaučil. A pritom je to jediné, na čom mi záleží.“
Ďakujem jednému náhodnému stretnutiu za vznik tejto hodnotnej knihy.
Knihu od vydavateľstva Absynt si môžete kúpiť aj tu: Povedal mi veštec
