V hustej džungli guatemalskej provincie El Petén leží tajomné mesto Tikal. Takmer 4000 stavieb, pyramíd, palácov a chrámov. Už pred viac ako 2000 rokmi práve na tomto mieste v Tikale pulzovala životom civilizácia starých Mayov.
Najpozoruhodnejšie stavebné diela sú okolo námestia Gran Plaza, ktoré bolo kedysi mocenským centrom a podľa archeológov sa stavalo postupne až 1000 rokov! Na východnej a západnej strane sa dvíhajú dve veľké, strmé pyramídy.
Hádam na každej pohľadnici reprezentuje Guatemalu silueta Chrámu jaguára. Stará mayská pyramída v Tikale, vyčnievajúca neuveriteľných 44 metrov nad okolitý dažďový prales. Jednotlivé chrámy sú sprístupnené pomocou strmých drevených schodov alebo rebríkov. Chrám Dvojhlavého hada má pritom výšku až približne 70 metrov (podľa niektorých údajov až 79 metrov) a ide o vôbec najvyššiu pyramídu v celých dejinách Mezoameriky.
„Dúfam, že Tikal nebude výkal,“ prebleslo mi hlavou po skúsenostiach z Mexika. Aj tam je neúrekom nádherných indiánskych pamiatok. Ich krása a majestátnosť však akoby úplne zanikala v záplave amerických turistov a predavačov suvenírov. Našťastie, Tikal vo mne zanechal skvelý dojem, najmä päť mohutných strmých pyramíd (Pyramídy označené I až V.).
Kamenné mesto uprostred džungle vybudovali starí Mayovia približne pred 2000 rokmi. V objatí tropického pralesa na mňa pôsobilo neuveriteľne magicky. Na rozdiel od mexického Chichén Itzá som sa mohol po strmých drevených rebríkoch dostať až na vrchol pyramíd (skúsenosť z roku 2007). Ide o slušné adrenalínové dobrodružstvo. Výška od 40 metrov a vyššie, sklon neraz až šesťdesiatpäť stupňov. Keď som sa z výšky pozeral na okolitú džungľu a uvedomil si, že treba ísť aj dole, celom slušne sa mi rozbúšilo srdce.
Tento zážitok možno prirovnať k šplhaniu na továrenský komín
Z vrcholkov je vzrušujúci pohľad na nekonečný oceán džungle a voľne poskakujúce opice. Dodnes neviem zabudnúť na ich zvláštny, prenikavý zvuk. Až nápadne pripomínal bezpečnostný alarm. Navyše, v čase mojej návštevy od skorého rána padal výdatný tropický lejak. Obrovský park tak bol prakticky prázdny a premenil sa na priestor ideálny na nerušené rozjímanie. Táto situácia však bola výnimočná, väčšinou je park plný turistov.
Hoci opakujem, nie až tak ako napríklad v Mexiku. No spôsob, ako sa ešte viac vyhnúť turistom je napríklad prísť do parku ešte za úsvitu. V takomto prípade sa oplatí ubytovať hneď v bezprostrednej blízkosti. Brány sa otvárajú o 6.00 a ak budete hneď medzi prvými, máte šancu si vychutnať atmosféru bez davov turistov.
Tu ale treba pripomenúť, že väčšina turistov sem dochádza z mestečka Flores, ktoré je vstupnou bránou do Tikalu.
Objavenie Tikalu
Tikal ležal po stáročia zabudnutý uprostred obrovského zeleného územia. Zmena nastala v roku 1848, kedy guatemalská vláda poslala do týchto miest expedíciu pod vedením Modesta Mendeza a Ambrosia Tuta. Podnetom na túto akciu sa stala kniha Johna L. Stephensa, ktorý síce Tikal nikdy nenavštívil, no zaujímal sa o mayské pamiatky. O Tikale sa vedel zhruba od roku 1695, kedy ho videli prví európsky objavitelia.
O niekoľko desaťročí sa začal aj vedecký výskum po príchode anglického archeológa Alfreda Maudslaya. Stále však nemožno hovoriť o systematickom výskume. Len začiatkom 20. storočia sa začal vypracovávať územný plán. Dôkladnejší výskum sa začal v Tikale až po roku 1951, keď guatemalská vláda postavila uprostred džungle malú pristávaciu dráhu. Až dovtedy bol Tikal stále prístupný len veľmi ťažko. Na koni, krížom cez nekonečný zelený oceán. Výskum viedla americká univerzita v Pensylvánii.
V osemdesiatych rokoch bola konečne vybudovaná aj spevnená cesta z Flores do Tikalu.
Po tej sme sa sem dostali aj my. Otvorila sa tak brána masovej turistike. Podľa mňa, o hromadnej turistike sa ale v Guatemale ešte stále hovoriť nedá. Dostať sa do krajiny nie je až tak jednoduché, infraštruktúra je zložitejšia ako napríklad v susedom Mexiku a veľa ľudí odrádza aj povesť nebezpečnej krajiny.
Ešte doplním, že historické stavby pokryli počas stáročí tony hliny, či korene stromov a pyramídy tak prvým novodobým objaviteľom pripomínali zarastené kopce uprostred bujnej vegetácie. Prakticky celé ich zhltla zelená džungla. Dodnes sú tu pod zemou stovky objektov a čakajú na detailnejší archeologický výskum. Z Tikalu raz bude zrejme ešte väčšia archeologická bomba.
Tikal - najväčšie archeologické nálezisko v Amerike
Pritom už dnes je Tikal National Park v Guatemale najväčšie archeologické nálezisko v Amerike, rozkladajúce sa na ploche 576 štvorcových kilometrov. Nič na tom nemení fakt, že väčšina tejto plochy je bujne rastúci prales. Do dnešného dňa je totiž odkrytá iba časť úchvatných stavieb. Konkrétne iba okolo 16 - 20 km2.
Ťažko si predstaviť, ako nádherné muselo mesto byť v dobe svojej najväčšej slávy. Dnešné mokrade, prales a savana boli totiž v tom čase úrodnou poľnohospodárskou pôdou. V meste žilo podľa odhadov bádateľov možno až 50 000 obyvateľov. Niektoré údaje hovoria až o 90 000 obyvateľoch. Pod patronátom UNESCO sa postupne rozširuje aktivita archeológov a každý rok sa objavujú nové a nové stavby. Tikal sa nesmierne cenný aj preto, že tu bolo zachované mnoho mayských textov.
Praktické rady
- Najjednoduchšia doprava je z turistického mesta Flores ležiaceho na ostrove v lagúne Peten Itzá. Záujemcovia o návštevu Tikalu zvyčajne volia ubytovanie práve v tomto pôvabnom meste. Mikrobusy tu každé ráno zvážajú turistov na výlet.
- Návštevnícke centrum je vzdialené ešte viac ako 15 minút chôdze od prvých pamiatok, takže sa po ceste môžete kochať miestnym pralesom.
- V roku 1979 bol Tikal zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
- Otváracie hodiny sú od 6.00 ráno do 18.00 večer.
- Minibusy odchádzajú aj z autobusovej stanice v Santa Elene, ale len raz denne (o 6.00 ráno) do Tikalu a raz denne (o 12.30) z Tikalu. Cena je rovnaká ako minibusy z Flores, ale zastavujú v pomerne veľkej vzdialenosti od návštevníckeho centra.
- Zo Santa Eleny však jazdia ešte autobusy druhej triedy, a to od 6.00 ráno v pravidelných 90 minútových intervaloch. Cesta trvá dlhšie a autobusy nejazdia v nedeľu.
- Do Tikalu možno samozrejme prísť aj vlastným vozidlom, ale parkovné nie je lacné.
- Vstupenky do Tikalu stoja 20 amerických dolárov. Deti do 12 rokov majú vstup zdarma. Platiť možno iba v hotovosti a v celom komplexe nie sú bankomaty (situácia sa možno časom zmení).
